Základné údaje
|
Členská krajina od roku: |
1995 |
|
Členská krajina eurozóny od roku: |
1999 |
|
Počet obyvateľov (2011): |
8 404 252 |
|
Rozloha: |
83 870 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
|
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
1,47 mld. eur | 176 eur na obyvateľa |
|
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,42% |
|
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
1,15 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku vstupu do EÚ v roku 1995
Rakúsko počas troch programovacích období od roku 1995 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať takmer 4,9 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1995-2013 ročne predstavuje sumu 31 eur. Pokles zdrojov z fondov EÚ pre krajinu po roku 2000 je zjavný v absolútnych i relatívnych číslach (tab. č. 1).
Tab. č. 1|AT |: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Rakúsko
|
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
||
|
1995-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1995-2013 |
|
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
1 580 |
1 848 |
1 461 |
4 889 |
|
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
40,0 |
33,0 |
25,1 |
31,0 |
|
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
0,94 |
0,79 |
0,42 |
0,65 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Rakúsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 13,390 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte kontinuálne od svojho pristúpenia k EÚ v roku 1995 patrí medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ rakúskych daňovníkov 128 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|AT|: Fiskálna bilancia Rakúska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Rakúsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 9 regiónov na úrovni NUTS II a 35 regiónov na úrovni NUTS III.
Rakúsko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Rakúsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je dlhodobo na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Priemerná miera nezamestnanosti v krajine za sledované obdobie 1992-2011 vzrástla len nepatrne z 3,3% na 4,1%, nepatrne sa tiež zvýšili disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou z 1,1 p. b. v roku 1992 na 2,5 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).
Tab. č. 2|AT|: Rakúsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
|
rok |
1992 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
kód |
región |
|
|||||||||
|
AT1 |
Ostösterreich |
3,5 |
4,6 |
4,5 |
4,4 |
6,3 |
5,8 |
5,0 |
5,9 |
5,4 |
5,5 |
|
AT2 |
Südösterreich |
3,8 |
5,1 |
3,3 |
3,2 |
4,1 |
3,8 |
3,4 |
4,5 |
4,1 |
3,3 |
|
AT3 |
Westösterreich |
2,7 |
3,8 |
3,1 |
2,8 |
3,3 |
3,1 |
2,7 |
3,7 |
3,4 |
3,0 |
|
AT |
Rakúsko |
3,3 |
4,4 |
3,7 |
3,5 |
4,7 |
4,4 |
3,8 |
4,8 |
4,4 |
4,1 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,9 |
9,4 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaje za roky 1992 a 1997 sú za EÚ 15
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Ako potvrdzujú dáta o vývoji miery nezamestnanosti, regionálne rozdiely sú v Rakúsku nevýznamné i na úrovni NUTS II (tab. č. 3). Kým v období 1991-1993 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 2,6 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel zvýšil na 4,6 p. b.
Z celkového počtu 11 regiónov (mapa č. 1) je v sledovanom období zväčša len jeden (paradoxne ide o región hlavného mesta Viedeň) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 3|AT|: Rakúsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
|
rok |
1991-1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
kód |
región |
|
|||||||||
|
AT11 |
Burgenland |
4,8 |
3,8 |
3,6 |
3,2 |
5,0 |
3,7 |
3,6 |
4,6 |
3,9 |
3,6 |
|
AT12 |
Niederösterreich |
3,3 |
3,4 |
3,3 |
3,0 |
4,0 |
3,6 |
3,4 |
4,3 |
3,6 |
4,2 |
|
AT13 |
Wien |
5,1 |
5,9 |
5,7 |
5,8 |
8,8 |
8,3 |
6,7 |
7,5 |
7,3 |
7,1 |
|
AT21 |
Kärnten |
3,9 |
5,8 |
3,5 |
3,1 |
4,4 |
3,9 |
3,4 |
4,2 |
3,9 |
3,5 |
|
AT22 |
Steiermark |
4,1 |
4,8 |
3,2 |
3,2 |
3,9 |
3,7 |
3,4 |
4,6 |
4,2 |
3,3 |
|
AT31 |
Oberösterreich |
4,1 |
3,0 |
3,4 |
3,1 |
3,2 |
3,2 |
2,6 |
4,0 |
3,7 |
3,2 |
|
AT32 |
Salzburg |
2,9 |
3,9 |
2,7 |
2,3 |
3,1 |
3,0 |
2,5 |
3,2 |
2,9 |
2,5 |
|
AT33 |
Tirol |
2,9 |
5,4 |
2,5 |
2,5 |
2,9 |
2,8 |
2,4 |
2,9 |
2,8 |
2,5 |
|
AT34 |
Vorarlberg |
2,5 |
4,1 |
3,5 |
2,4 |
4,4 |
3,6 |
3,9 |
4,9 |
3,9 |
3,6 |
|
AT |
Rakúsko |
3,9 |
4,4 |
3,7 |
3,5 |
4,7 |
4,4 |
3,8 |
4,8 |
4,4 |
4,1 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
9,4 |
9,4 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1991-1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15
Mapa č. 1|AT|: Regióny Rakúska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Na úrovni NUTS III sú rozdiely medzi rakúskymi regiónmi podobne nevýrazné ako na vyšších úrovniach NUTS (tab. č. 4). Kým v období 1991-1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 4,5 p. b., v roku 2009[3] to bolo na úrovni 5,1 p. b.
Tab. č. 4|AT|: Rakúsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
|
rok |
1991-1993 |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
|
kód |
región |
||||||||||||
|
AT111 |
Mittelburgenland |
4,0 |
3,9 |
3,4 |
4,3 |
4,3 |
4,3 |
5,9 |
6,0 |
: |
: |
: |
: |
|
AT112 |
Nordburgenland |
4,8 |
2,8 |
2,5 |
3,2 |
3,5 |
3,5 |
4,8 |
5,1 |
4,2 |
: |
: |
: |
|
AT113 |
Südburgenland |
5,3 |
4,6 |
4,2 |
5,3 |
5,4 |
5,2 |
6,8 |
7,4 |
: |
: |
: |
: |
|
AT121 |
Mostviertel-Eisenwurzen |
2,2 |
2,5 |
2,4 |
2,7 |
2,8 |
2,8 |
3,2 |
3,3 |
3,0 |
: |
2,4 |
3,7 |
|
AT122 |
Niederösterreich-Süd |
5,2 |
4,0 |
3,5 |
4,1 |
4,3 |
4,3 |
5,0 |
5,0 |
4,5 |
4,1 |
4,0 |
5,2 |
|
AT123 |
Sankt Pölten |
3,2 |
3,5 |
3,4 |
4,0 |
4,0 |
3,9 |
4,8 |
4,7 |
4,4 |
4,0 |
: |
4,8 |
|
AT124 |
Waldviertel |
2,9 |
3,9 |
3,6 |
4,0 |
3,9 |
3,7 |
4,4 |
4,7 |
4,5 |
4,0 |
3,8 |
4,5 |
|
AT125 |
Weinviertel |
2,6 |
3,3 |
3,0 |
3,5 |
3,3 |
3,5 |
4,3 |
4,4 |
: |
: |
: |
: |
|
AT126 |
Wiener Umland/Nordteil |
2,8 |
2,7 |
2,4 |
2,8 |
2,8 |
3,0 |
3,6 |
3,7 |
3,4 |
3,1 |
3,0 |
3,5 |
|
AT127 |
Wiener Umland/Südteil |
3,5 |
3,4 |
3,1 |
1,9 |
3,7 |
3,8 |
4,5 |
4,5 |
4,1 |
3,7 |
3,6 |
4,4 |
|
AT130 |
Wien |
5,1 |
5,7 |
5,8 |
5,9 |
7,2 |
7,8 |
8,9 |
9,1 |
8,8 |
8,3 |
6,7 |
7,5 |
|
AT211 |
Klagenfurt-Villach |
4,0 |
3,4 |
3,0 |
3,1 |
2,6 |
3,4 |
4,6 |
4,7 |
4,3 |
3,8 |
3,5 |
4,2 |
|
AT212 |
Oberkärnten |
4,1 |
3,8 |
3,3 |
3,5 |
2,9 |
3,8 |
5,2 |
5,3 |
: |
: |
: |
: |
|
AT213 |
Unterkärnten |
3,6 |
3,4 |
3,1 |
3,2 |
2,6 |
3,2 |
4,3 |
4,6 |
: |
: |
: |
4,1 |
|
AT221 |
Graz |
4,1 |
3,0 |
3,0 |
3,5 |
3,5 |
4,1 |
3,9 |
4,3 |
4,1 |
4,1 |
3,9 |
5,1 |
|
AT222 |
Liezen |
5,1 |
4,4 |
4,3 |
4,5 |
4,0 |
4,2 |
3,9 |
4,0 |
: |
: |
: |
: |
|
AT223 |
Östliche Obersteiermark |
6,6 |
3,5 |
3,4 |
3,8 |
4,0 |
4,2 |
4,0 |
4,2 |
: |
: |
: |
4,8 |
|
AT224 |
Oststeiermark |
2,6 |
2,8 |
2,9 |
3,5 |
3,5 |
3,8 |
3,3 |
3,7 |
3,6 |
3,3 |
2,8 |
3,6 |
|
AT225 |
West- und Südsteiermark |
3,8 |
3,1 |
3,2 |
3,9 |
3,8 |
4,1 |
3,6 |
4,3 |
4,3 |
4,0 |
3,7 |
5,0 |
|
AT226 |
Westliche Obersteiermark |
3,8 |
3,4 |
3,3 |
3,9 |
3,8 |
4,1 |
3,8 |
4,2 |
: |
: |
: |
: |
|
AT311 |
Innviertel |
3,0 |
3,1 |
2,9 |
2,6 |
3,0 |
3,2 |
3,7 |
4,1 |
3,3 |
3,3 |
2,7 |
4,3 |
|
AT312 |
Linz-Wels |
5,1 |
3,7 |
3,3 |
2,9 |
3,2 |
3,5 |
3,9 |
4,1 |
3,1 |
3,3 |
2,6 |
3,9 |
|
AT313 |
Mühlviertel |
3,3 |
3,0 |
2,7 |
2,4 |
2,4 |
2,3 |
2,7 |
3,1 |
: |
: |
: |
2,8 |
|
AT314 |
Steyr-Kirchdorf |
5,1 |
3,9 |
3,5 |
3,2 |
3,8 |
3,9 |
4,3 |
4,8 |
: |
3,9 |
: |
5,3 |
|
AT315 |
Traunviertel |
3,0 |
3,1 |
3,0 |
2,9 |
3,2 |
3,4 |
3,8 |
4,0 |
3,3 |
3,2 |
2,7 |
4,1 |
|
AT321 |
Lungau |
3,4 |
3,9 |
3,5 |
2,8 |
3,7 |
2,9 |
5,0 |
4,4 |
: |
: |
: |
: |
|
AT322 |
Pinzgau-Pongau |
3,8 |
3,6 |
3,2 |
2,5 |
3,4 |
2,6 |
4,4 |
3,7 |
3,8 |
3,8 |
: |
3,8 |
|
AT323 |
Salzburg und Umgebung |
2,5 |
2,3 |
1,9 |
1,6 |
2,4 |
2,0 |
3,3 |
2,8 |
2,7 |
2,6 |
2,2 |
2,9 |
|
AT331 |
Außerfern |
3,3 |
2,3 |
2,3 |
2,2 |
1,9 |
2,4 |
3,1 |
3,3 |
: |
: |
: |
: |
|
AT332 |
Innsbruck |
2,6 |
2,0 |
1,7 |
1,8 |
1,6 |
2,1 |
2,6 |
2,8 |
2,3 |
2,2 |
: |
2,4 |
|
AT333 |
Osttirol |
4,1 |
4,3 |
4,2 |
4,2 |
3,4 |
4,3 |
5,3 |
5,7 |
: |
: |
: |
: |
|
AT334 |
Tiroler Oberland |
4,0 |
3,8 |
5,0 |
5,2 |
3,1 |
3,8 |
5,0 |
5,2 |
: |
: |
: |
: |
|
AT335 |
Tiroler Unterland |
2,5 |
2,2 |
2,1 |
1,4 |
1,8 |
2,3 |
3,0 |
3,2 |
2,7 |
2,5 |
: |
2,7 |
|
AT341 |
Bludenz-Bregenzer Wald |
2,1 |
3,4 |
2,4 |
2,4 |
2,3 |
3,8 |
3,7 |
4,6 |
: |
: |
: |
: |
|
AT342 |
Rheintal-Bodenseegebiet |
2,6 |
3,5 |
2,4 |
2,3 |
2,5 |
4,2 |
4,3 |
5,5 |
4,5 |
3,7 |
4,0 |
5,1 |
|
AT |
Rakúsko |
3,9 |
3,7 |
3,5 |
3,6 |
4,0 |
4,3 |
4,9 |
5,2 |
4,7 |
4,4 |
3,8 |
4,8 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
9,4 |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1991-1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Z celkového počtu 35 regiónov sa opakoval len jeden (zväčša to bol región hlavného mesta Viedeň) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Zhrnutie za Rakúsko
Nezamestnanosť v Rakúsku je dlhodobo podpriemerná vzhľadom na celkovú nezamestnanosť v EÚ. Regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti sú v nejednom roku na úrovni, na akej sú v iných krajinách EÚ regióny s najnižšími mierami nezamestnanosti. Kým v období 1991-1993 bol na úrovni NUTS III rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 4,5 p. b., v roku 2009 to bolo na úrovni 5,1 p. b. Rovnako nepatrné ako rozdiely sú nepatrné a bezvýznamné i zdroje, ktoré zo spoločného rozpočtu EÚ prichádzajú do Rakúska na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Rakúska vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Rakúsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=AT
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database