| BE | Belgicko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

1958

Členská krajina eurozóny od roku:

1999

Počet obyvateľov (2011):

11 000 638

Rozloha:

30 528 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

2,25 mld. eur | 215 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

0,65%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

2,5 mld. eur

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Ako ukazujú dáta, Belgicko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 7,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 27,6 eura. Badať, že v období 2000-2006 Belgicko získalo menej zdrojov, než v 90. rokoch, čo zjavne súvisí s procesom rozšírenia EÚ o desať menej rozvinutých nových členských krajín v roku 2004. Trend poklesu zdrojov pre krajinu nebol potvrdený v ďalšom programovacom období 2007-2013 (tab. č. 1).

Tab. č. 1|BE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Belgicko

 

Programovacie obdobie

Spolu

1989-1993

1994-1999

2000-2006

2007-2013

1989-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

865

2 094

2 038

2 258

7 255

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

17,5

34,6

28,5

30,7

27,6

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

1,25

1,25

0,87

0,65

0,89

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Belgicko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 29,858 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte patrí teda medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ belgických daňovníkov 228 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|BE|: Fiskálna bilancia Belgicka vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Belgicko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 11 regiónov na úrovni NUTS II a 44 regiónov na úrovni NUTS III.

Belgicko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Belgicko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je na priemernej až podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Kým priemerná miera nezamestnanosti v krajine sa za sledované obdobie 1990-2011 menila len nepatrne, rozdiel v miere nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS I je zjavný (tab. č. 2). Disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou v percentuálnych bodoch (p. b.) napriek miliardám z eurofondov na "boj s regionálnymi rozdielmi" evidentne narástli. Kým v roku 1990 bol tento rozdiel na úrovni 5,3 p. b., v roku 2011 už to bolo 12,6 p. b.

Tab. č. 2|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

 

rok

1990

2000

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

 

BE1

Région de Bruxelles-Capitale

9,9

13,9

17,6

17,1

15,9

15,7

17,3

16,9

BE2

Vlaams Gewest

5,5

4,3

5,0

4,3

3,9

4,9

5,1

4,3

BE3

Région Wallonne

10,8

10,2

11,7

10,5

10,0

11,2

11,4

9,5

BE

Belgicko

7,6

7,0

8,2

7,5

7,0

7,9

8,3

7,1

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

9,0

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12

Mapa č. 1|BE|: Regióny Belgicka na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Tab. č. 3|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

1990

2000

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

 

BE10

Région de Bruxelles-Capitale

9,9

13,9

17,6

17,1

15,9

15,7

17,3

16,9

BE21

Prov. Antwerpen

6,5

4,8

5,7

5,0

4,6

5,7

6,0

5,7

BE22

Prov. Limburg (BE)

8,8

4,9

6,2

5,3

4,4

5,4

5,3

4,6

BE23

Prov. Oost-Vlaanderen

5,3

4,5

4,5

4,8

3,6

4,2

5,2

3,8

BE24

Prov. Vlaams-Brabant

4,2

3,6

4,2

3,4

4,2

4,9

4,8

3,5

BE25

Prov. West-Vlaanderen

3,7

3,6

4,2

3,0

2,7

4,3

3,8

3,2

BE31

Prov. Brabant Wallon

6,1

6,9

7,6

7,0

6,5

6,9

8,3

6,7

BE32

Prov. Hainaut

13,1

12,0

14,4

12,8

11,6

13,2

13,9

11,7

BE33

Prov. Liège

11,0

10,2

11,5

10,9

10,5

12,1

11,5

9,5

BE34

Prov. Luxembourg (BE)

5,9

6,8

7,7

6,8

7,7

7,4

7,5

6,2

BE35

Prov. Namur

9,9

10,3

10,6

8,5

8,8

9,4

9,6

8,0

BE

Belgicko

7,6

7,0

8,2

7,5

7,0

7,9

8,3

7,1

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

9,0

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12

Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, v sledovanom období došlo v Belgicku k nárastu regionálnych disparít aj na úrovni NUTS II. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 9,7 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel zvýšil na 13,7 p. b. Kým región s najnižšou mierou bol v roku 1990 3,9 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, a rovnako to bolo aj v roku 2011, tak situácia regiónu s najvyššou mierou sa zmenila. V roku 1990 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti  5,5 p. b. nad priemerom krajiny, avšak v roku 2011 už bol vzdialený od priemeru viac – až 9,8 p. b.

Z celkového počtu 11 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva (resp. tri) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Ak sledujeme regionálne rozdiely na úrovni NUTS III, zisťujeme, že napriek miliardám z eurofondov sú prakticky nemenné resp. nepatrne vyššie (tab. č. 4). Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 12,5 p. b., v roku 2006[3] to bolo na úrovni 13,8 p. b. Podobne ako na úrovni NUTS II, i na úrovni NUTS III pozorujeme, že región s najvyššou mierou nezamestnanosti je od priemeru viac vzdialený v roku 2006 (8,9 p. b.), než bol v roku 1990 (7,1 p. b.). Kým región s najnižšou mierou nezamestnanosti bol v roku 1990 pod priemerom o 5,4 p. b., v roku 2006 šlo o nepatrne nižší rozdiel, na úrovni 4,4 p. b.

Z celkového počtu 43 (resp. 44 po zmenách v klasifikácii NUTS) regiónov boli v roku 1990 dva s takou  nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. V roku 2006 bolo takých regiónov už päť.

 Tab. č. 4|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[4]

 

rok

1990

2000

2006

kód

región

 

BE100

Arr. de Bruxelles-Capitale

9,9

13,9

17,6

BE211

Arr. Antwerpen

5,8

5,2

6,3

BE212

Arr. Mechelen

5,9

3,8

4,7

BE213

Arr. Turnhout

8,6

4,7

5,1

BE221

Arr. Hasselt

8,7

5,1

6,6

BE222

Arr. Maaseik

8,9

4,1

5,6

BE223

Arr. Tongeren

8,8

5,2

6,1

BE231

Arr. Aalst

5,8

4,2

4,0

BE232

Arr. Dendermonde

5,1

3,7

3,8

BE233

Arr. Eeklo

5,7

5,1

:

BE234

Arr. Gent

5,8

5,3

5,3

BE235

Arr. Oudenaarde

3,5

3,6

:

BE236

Arr. Sint-Niklaas

4,6

4,2

4,4

BE241

Arr. Halle-Vilvoorde

3,3

3,2

4,0

BE242

Arr. Leuven

4,9

4,1

4,5

BE251

Arr. Brugge

4,5

4,0

4,2

BE252

Arr. Diksmuide

3,1

2,8

:

BE253

Arr. Ieper

3,9

3,4

:

BE254

Arr. Kortrijk

3,1

3,2

4,1

BE255

Arr. Oostende

5,7

5,6

6,2

BE256

Arr. Roeselare

2,6

2,7

:

BE257

Arr. Tielt

2,2

2,1

:

BE258

Arr. Veurne

5,0

4,3

:

BE310

Arr. Nivelles

6,1

6,9

7,6

BE321

Arr. Ath

10,4

9,2

10,3

BE322

Arr. Charleroi

14,2

14,2

17,3

BE323

Arr. Mons

14,7

14,3

17,1

BE324

Arr. Mouscron

10,1

8,5

10,3

BE325

Arr. Soignies

12

10,2

12,7

BE326

Arr. Thuin

13,9

10,7

12,9

BE327

Arr. Tournai

10,5

9,6

10,3

BE331

Arr. Huy

10,2

8,1

9,0

BE332

Arr. Liège

12,4

11,0

12,5

BE334

Arr. Waremme

8,4

6,1

7,2

BE335

Arr. Verviers - communes francophones

 8,4

:

:

BE336

Bezirk Verviers - Deutschsprachige Gemeinschaft

:

:

BE341

Arr. Arlon

6,3

5,4

:

BE342

Arr. Bastogne

5,7

6,9

:

BE343

Arr. Marche-en-Famenne

6,3

8,9

:

BE344

Arr. Neufchâteau

5,0

6,9

:

BE345

Arr. Virton

6,6

6,4

:

BE351

Arr. Dinant

9,4

10,3

10,5

BE352

Arr. Namur

9,7

10,1

10,2

BE353

Arr. Philippeville

11,6

11,1

12,4

BE

Belgicko

7,6

7,0

8,2

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

9,0

8,2

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Belgicko

Belgicko nepatrí medzi krajiny, ktorým by sa venovala na úrovni EÚ hlavná pozornosť z pohľadu plnenia cieľa znižovať regionálne rozdiely. Je to pochopiteľné, keďže Belgicko patrí medzi rozvinutejšie krajiny únie a je dokonca jedným z čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Napriek tomu EÚ intervenuje prostredníctvom svojich programov v rámci regionálnej/kohéznej politiky aj v tejto krajine. Ani to však nič nemení na fakte, že nožnice regionálnych rozdielov sa ani v Belgicku neprivierajú, aspoň pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti v regiónoch. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 12,5 p. b., v roku 2006 to bolo na úrovni 13,8 p. b. Platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú rozdiely. Problém nezamestnanosti a boj s veternými mlynmi regionálnych rozdielov nevyriešil ani štvrťstoročie trvajúci masívny prílev eurofondov.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Belgicka vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Belgicku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=BE

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database

[4] Zmeny v klasifikácii NUTS: Arr. Verviers - communes francophones a Bezirk Verviers - Deutschsprachige Gemeinschaft tvorili pôvodne v roku 1990 jeden región Arr. Verviers.