
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
1958 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
1999 |
Počet obyvateľov (2011): |
11 000 638 |
Rozloha: |
30 528 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
2,25 mld. eur | 215 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,65% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
2,5 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989
Ako ukazujú dáta, Belgicko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 7,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 27,6 eura. Badať, že v období 2000-2006 Belgicko získalo menej zdrojov, než v 90. rokoch, čo zjavne súvisí s procesom rozšírenia EÚ o desať menej rozvinutých nových členských krajín v roku 2004. Trend poklesu zdrojov pre krajinu nebol potvrdený v ďalšom programovacom období 2007-2013 (tab. č. 1).
Tab. č. 1|BE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Belgicko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|||
1989-1993 |
1994-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1989-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
865 |
2 094 |
2 038 |
2 258 |
7 255 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
17,5 |
34,6 |
28,5 |
30,7 |
27,6 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
1,25 |
1,25 |
0,87 |
0,65 |
0,89 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Belgicko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 29,858 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte patrí teda medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ belgických daňovníkov 228 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|BE|: Fiskálna bilancia Belgicka vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Belgicko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 11 regiónov na úrovni NUTS II a 44 regiónov na úrovni NUTS III.
Belgicko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Belgicko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je na priemernej až podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Kým priemerná miera nezamestnanosti v krajine sa za sledované obdobie 1990-2011 menila len nepatrne, rozdiel v miere nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS I je zjavný (tab. č. 2). Disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou v percentuálnych bodoch (p. b.) napriek miliardám z eurofondov na "boj s regionálnymi rozdielmi" evidentne narástli. Kým v roku 1990 bol tento rozdiel na úrovni 5,3 p. b., v roku 2011 už to bolo 12,6 p. b.
Tab. č. 2|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
rok |
1990 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
|||||||
BE1 |
Région de Bruxelles-Capitale |
9,9 |
13,9 |
17,6 |
17,1 |
15,9 |
15,7 |
17,3 |
16,9 |
BE2 |
Vlaams Gewest |
5,5 |
4,3 |
5,0 |
4,3 |
3,9 |
4,9 |
5,1 |
4,3 |
BE3 |
Région Wallonne |
10,8 |
10,2 |
11,7 |
10,5 |
10,0 |
11,2 |
11,4 |
9,5 |
BE |
Belgicko |
7,6 |
7,0 |
8,2 |
7,5 |
7,0 |
7,9 |
8,3 |
7,1 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12
Mapa č. 1|BE|: Regióny Belgicka na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Tab. č. 3|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
1990 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
|||||||
BE10 |
Région de Bruxelles-Capitale |
9,9 |
13,9 |
17,6 |
17,1 |
15,9 |
15,7 |
17,3 |
16,9 |
BE21 |
Prov. Antwerpen |
6,5 |
4,8 |
5,7 |
5,0 |
4,6 |
5,7 |
6,0 |
5,7 |
BE22 |
Prov. Limburg (BE) |
8,8 |
4,9 |
6,2 |
5,3 |
4,4 |
5,4 |
5,3 |
4,6 |
BE23 |
Prov. Oost-Vlaanderen |
5,3 |
4,5 |
4,5 |
4,8 |
3,6 |
4,2 |
5,2 |
3,8 |
BE24 |
Prov. Vlaams-Brabant |
4,2 |
3,6 |
4,2 |
3,4 |
4,2 |
4,9 |
4,8 |
3,5 |
BE25 |
Prov. West-Vlaanderen |
3,7 |
3,6 |
4,2 |
3,0 |
2,7 |
4,3 |
3,8 |
3,2 |
BE31 |
Prov. Brabant Wallon |
6,1 |
6,9 |
7,6 |
7,0 |
6,5 |
6,9 |
8,3 |
6,7 |
BE32 |
Prov. Hainaut |
13,1 |
12,0 |
14,4 |
12,8 |
11,6 |
13,2 |
13,9 |
11,7 |
BE33 |
Prov. Liège |
11,0 |
10,2 |
11,5 |
10,9 |
10,5 |
12,1 |
11,5 |
9,5 |
BE34 |
Prov. Luxembourg (BE) |
5,9 |
6,8 |
7,7 |
6,8 |
7,7 |
7,4 |
7,5 |
6,2 |
BE35 |
Prov. Namur |
9,9 |
10,3 |
10,6 |
8,5 |
8,8 |
9,4 |
9,6 |
8,0 |
BE |
Belgicko |
7,6 |
7,0 |
8,2 |
7,5 |
7,0 |
7,9 |
8,3 |
7,1 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12
Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, v sledovanom období došlo v Belgicku k nárastu regionálnych disparít aj na úrovni NUTS II. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 9,7 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel zvýšil na 13,7 p. b. Kým región s najnižšou mierou bol v roku 1990 3,9 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, a rovnako to bolo aj v roku 2011, tak situácia regiónu s najvyššou mierou sa zmenila. V roku 1990 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti 5,5 p. b. nad priemerom krajiny, avšak v roku 2011 už bol vzdialený od priemeru viac – až 9,8 p. b.
Z celkového počtu 11 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva (resp. tri) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Ak sledujeme regionálne rozdiely na úrovni NUTS III, zisťujeme, že napriek miliardám z eurofondov sú prakticky nemenné resp. nepatrne vyššie (tab. č. 4). Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 12,5 p. b., v roku 2006[3] to bolo na úrovni 13,8 p. b. Podobne ako na úrovni NUTS II, i na úrovni NUTS III pozorujeme, že región s najvyššou mierou nezamestnanosti je od priemeru viac vzdialený v roku 2006 (8,9 p. b.), než bol v roku 1990 (7,1 p. b.). Kým región s najnižšou mierou nezamestnanosti bol v roku 1990 pod priemerom o 5,4 p. b., v roku 2006 šlo o nepatrne nižší rozdiel, na úrovni 4,4 p. b.
Z celkového počtu 43 (resp. 44 po zmenách v klasifikácii NUTS) regiónov boli v roku 1990 dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. V roku 2006 bolo takých regiónov už päť.
Tab. č. 4|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[4]
|
rok |
1990 |
2000 |
2006 |
kód |
región |
|
||
BE100 |
Arr. de Bruxelles-Capitale |
9,9 |
13,9 |
17,6 |
BE211 |
Arr. Antwerpen |
5,8 |
5,2 |
6,3 |
BE212 |
Arr. Mechelen |
5,9 |
3,8 |
4,7 |
BE213 |
Arr. Turnhout |
8,6 |
4,7 |
5,1 |
BE221 |
Arr. Hasselt |
8,7 |
5,1 |
6,6 |
BE222 |
Arr. Maaseik |
8,9 |
4,1 |
5,6 |
BE223 |
Arr. Tongeren |
8,8 |
5,2 |
6,1 |
BE231 |
Arr. Aalst |
5,8 |
4,2 |
4,0 |
BE232 |
Arr. Dendermonde |
5,1 |
3,7 |
3,8 |
BE233 |
Arr. Eeklo |
5,7 |
5,1 |
: |
BE234 |
Arr. Gent |
5,8 |
5,3 |
5,3 |
BE235 |
Arr. Oudenaarde |
3,5 |
3,6 |
: |
BE236 |
Arr. Sint-Niklaas |
4,6 |
4,2 |
4,4 |
BE241 |
Arr. Halle-Vilvoorde |
3,3 |
3,2 |
4,0 |
BE242 |
Arr. Leuven |
4,9 |
4,1 |
4,5 |
BE251 |
Arr. Brugge |
4,5 |
4,0 |
4,2 |
BE252 |
Arr. Diksmuide |
3,1 |
2,8 |
: |
BE253 |
Arr. Ieper |
3,9 |
3,4 |
: |
BE254 |
Arr. Kortrijk |
3,1 |
3,2 |
4,1 |
BE255 |
Arr. Oostende |
5,7 |
5,6 |
6,2 |
BE256 |
Arr. Roeselare |
2,6 |
2,7 |
: |
BE257 |
Arr. Tielt |
2,2 |
2,1 |
: |
BE258 |
Arr. Veurne |
5,0 |
4,3 |
: |
BE310 |
Arr. Nivelles |
6,1 |
6,9 |
7,6 |
BE321 |
Arr. Ath |
10,4 |
9,2 |
10,3 |
BE322 |
Arr. Charleroi |
14,2 |
14,2 |
17,3 |
BE323 |
Arr. Mons |
14,7 |
14,3 |
17,1 |
BE324 |
Arr. Mouscron |
10,1 |
8,5 |
10,3 |
BE325 |
Arr. Soignies |
12 |
10,2 |
12,7 |
BE326 |
Arr. Thuin |
13,9 |
10,7 |
12,9 |
BE327 |
Arr. Tournai |
10,5 |
9,6 |
10,3 |
BE331 |
Arr. Huy |
10,2 |
8,1 |
9,0 |
BE332 |
Arr. Liège |
12,4 |
11,0 |
12,5 |
BE334 |
Arr. Waremme |
8,4 |
6,1 |
7,2 |
BE335 |
Arr. Verviers - communes francophones |
8,4 |
: |
: |
BE336 |
Bezirk Verviers - Deutschsprachige Gemeinschaft |
: |
: |
|
BE341 |
Arr. Arlon |
6,3 |
5,4 |
: |
BE342 |
Arr. Bastogne |
5,7 |
6,9 |
: |
BE343 |
Arr. Marche-en-Famenne |
6,3 |
8,9 |
: |
BE344 |
Arr. Neufchâteau |
5,0 |
6,9 |
: |
BE345 |
Arr. Virton |
6,6 |
6,4 |
: |
BE351 |
Arr. Dinant |
9,4 |
10,3 |
10,5 |
BE352 |
Arr. Namur |
9,7 |
10,1 |
10,2 |
BE353 |
Arr. Philippeville |
11,6 |
11,1 |
12,4 |
BE |
Belgicko |
7,6 |
7,0 |
8,2 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
9,0 |
8,2 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Zhrnutie za Belgicko
Belgicko nepatrí medzi krajiny, ktorým by sa venovala na úrovni EÚ hlavná pozornosť z pohľadu plnenia cieľa znižovať regionálne rozdiely. Je to pochopiteľné, keďže Belgicko patrí medzi rozvinutejšie krajiny únie a je dokonca jedným z čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Napriek tomu EÚ intervenuje prostredníctvom svojich programov v rámci regionálnej/kohéznej politiky aj v tejto krajine. Ani to však nič nemení na fakte, že nožnice regionálnych rozdielov sa ani v Belgicku neprivierajú, aspoň pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti v regiónoch. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 12,5 p. b., v roku 2006 to bolo na úrovni 13,8 p. b. Platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú rozdiely. Problém nezamestnanosti a boj s veternými mlynmi regionálnych rozdielov nevyriešil ani štvrťstoročie trvajúci masívny prílev eurofondov.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Belgicka vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Belgicku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=BE
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database
[4] Zmeny v klasifikácii NUTS: Arr. Verviers - communes francophones a Bezirk Verviers - Deutschsprachige Gemeinschaft tvorili pôvodne v roku 1990 jeden región Arr. Verviers.