Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Ako ukazujú dáta, Belgicko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 7,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 27,6 eura. Badať, že v období 2000-2006 Belgicko získalo menej zdrojov, než v 90. rokoch, čo zjavne súvisí s procesom rozšírenia EÚ o desať menej rozvinutých nových členských krajín v roku 2004. Trend poklesu zdrojov pre krajinu nebol potvrdený v ďalšom programovacom období 2007-2013 (tab. č. 1).

Tab. č. 1|BE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Belgicko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Belgicko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 29,858 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte patrí teda medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ belgických daňovníkov 228 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|BE|: Fiskálna bilancia Belgicka vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Belgicko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 11 regiónov na úrovni NUTS II a 44 regiónov na úrovni NUTS III.

Belgicko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Belgicko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je na priemernej až podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Kým priemerná miera nezamestnanosti v krajine sa za sledované obdobie 1990-2011 menila len nepatrne, rozdiel v miere nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS I je zjavný (tab. č. 2). Disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou v percentuálnych bodoch (p. b.) napriek miliardám z eurofondov na "boj s regionálnymi rozdielmi" evidentne narástli. Kým v roku 1990 bol tento rozdiel na úrovni 5,3 p. b., v roku 2011 už to bolo 12,6 p. b.

Tab. č. 2|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12

Mapa č. 1|BE|: Regióny Belgicka na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Tab. č. 3|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12

Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, v sledovanom období došlo v Belgicku k nárastu regionálnych disparít aj na úrovni NUTS II. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 9,7 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel zvýšil na 13,7 p. b. Kým región s najnižšou mierou bol v roku 1990 3,9 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, a rovnako to bolo aj v roku 2011, tak situácia regiónu s najvyššou mierou sa zmenila. V roku 1990 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti  5,5 p. b. nad priemerom krajiny, avšak v roku 2011 už bol vzdialený od priemeru viac – až 9,8 p. b.

Z celkového počtu 11 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva (resp. tri) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Ak sledujeme regionálne rozdiely na úrovni NUTS III, zisťujeme, že napriek miliardám z eurofondov sú prakticky nemenné resp. nepatrne vyššie (tab. č. 4). Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 12,5 p. b., v roku 2006[3] to bolo na úrovni 13,8 p. b. Podobne ako na úrovni NUTS II, i na úrovni NUTS III pozorujeme, že región s najvyššou mierou nezamestnanosti je od priemeru viac vzdialený v roku 2006 (8,9 p. b.), než bol v roku 1990 (7,1 p. b.). Kým región s najnižšou mierou nezamestnanosti bol v roku 1990 pod priemerom o 5,4 p. b., v roku 2006 šlo o nepatrne nižší rozdiel, na úrovni 4,4 p. b.

Z celkového počtu 43 (resp. 44 po zmenách v klasifikácii NUTS) regiónov boli v roku 1990 dva s takou  nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. V roku 2006 bolo takých regiónov už päť.

 Tab. č. 4|BE|: Belgicko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[4]

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Belgicko

Belgicko nepatrí medzi krajiny, ktorým by sa venovala na úrovni EÚ hlavná pozornosť z pohľadu plnenia cieľa znižovať regionálne rozdiely. Je to pochopiteľné, keďže Belgicko patrí medzi rozvinutejšie krajiny únie a je dokonca jedným z čistých prispievateľov do rozpočtu EÚ. Napriek tomu EÚ intervenuje prostredníctvom svojich programov v rámci regionálnej/kohéznej politiky aj v tejto krajine. Ani to však nič nemení na fakte, že nožnice regionálnych rozdielov sa ani v Belgicku neprivierajú, aspoň pokiaľ ide o mieru nezamestnanosti v regiónoch. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 12,5 p. b., v roku 2006 to bolo na úrovni 13,8 p. b. Platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú rozdiely. Problém nezamestnanosti a boj s veternými mlynmi regionálnych rozdielov nevyriešil ani štvrťstoročie trvajúci masívny prílev eurofondov.