Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2007

Bulharsko bolo najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2007 má možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 6,9 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za programovacie obdobie 2007-2013 ročne predstavuje sumu 128,8 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|BG|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Bulharsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Bulharsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 2,598 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Bulharsko z členstva v EÚ 81 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|BG|: Fiskálna bilancia Bulharska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Bulharsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 2 regióny na úrovni NUTS I, 6 regiónov na úrovni NUTS II a 28 regiónov na úrovni NUTS III.

Bulharsko patrí medzi najmladších členov EÚ, preto vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v neveľmi dlhodobom časovom rade.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Bulharsko je príkladom transformujúcej sa postkomunistickej krajiny, ktorej miera nezamestnanosti začala klesať smerom k priemeru EÚ 27 už počas predvstupového obdobia, pričom od roku pristúpenia krajiny k EÚ tento trend pokračoval dokonca až do úrovne pod priemer EÚ. V rokoch 2010 a 2011 sa úroveň miery nezamestnanosti opäť vrátila nad európsky priemer (tab. č. 2).

Disparity medzi dvomi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období 2003-2011 nevýrazné, pričom región s vyššou mierou nezamestnanosti a región s nižšou mierou nezamestnanosti  boli od priemeru vzdialené každý menej než 2,5 p. b. v roku 2003, 2,3 p. b. v roku pristúpenia k EÚ a menej než 2 p. b. v roku 2011.

Tab. č. 2|BG|: Bulharsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat,

Mapa č. 1|BG|: Regióny Bulharska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Tab. č. 3|BG|: Bulharsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Z prezentovaných dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti možno v sledovanom období identifikovať trend znižovania regionálnych rozdielov v Bulharsku na úrovni NUTS II v predvstupovom období s pokračovaním i po vstupe v roku 2008. V období po roku 2008 dochádza v krízovom období k opätovnému nárastu rozdielov smerom k úrovniam  z rokov 2003-2004.

Kým v roku 2003 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 9,1 p. b., po pristúpení Bulharska k EÚ osciluje od 5,7 p. b. v roku 2008 po 8,2 p. b. v roku 2011. Región s najnižšou mierou bol v roku 2003 2,7 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, rovnako to bolo aj v rokoch 2008-2009 po pristúpení k EÚ, s rastom v ďalších rokoch až k 3,9 p. b. v roku 2011. Región s najvyššou mierou nezamestnanosti sa k priemeru v Bulharsku naopak približuje – kým v roku 2003 bol vzdialený 6,4 p. b., rok po pristúpení k EÚ to bolo už len 3,0 p. b., avšak s následným nárastom na 4,3 p. b. v roku 2011.

Z celkového počtu 6 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva (resp. len jeden) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Až keď sa na regionálne rozdiely v Bulharsku pozrieme na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely sú pomerne významné (tab. č. 4.).

Tab. č. 4|BG|: Bulharsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat, pozn.: : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Celkové regionálne rozdiely v Bulharsku sledované na úrovni NUTS III v priebehu obdobia 2003-2009[3] síce klesli z 25,2 p. b. na 19,7 p. b., no i tak sú pomerne výrazné.  Kým v roku 2003 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a celoštátnym priemerom na úrovni 16,4 p. b., podobnú úroveň sme zaznamenali i v roku pristúpenia krajiny k EÚ (16,6 p. b. v roku 2007) a taktiež v roku 2009, z ktorého je posledný údaj aktuálne k dispozícii (16,3 p. b.). Na strane druhej, rozdiel medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najnižšou mierou a celoštátnym priemerom sa znížil z 8,8 p. b. v roku 2003 na 3,4 p. b. v roku 2009. Tento posun nebol spôsobený nárastom miery nezamestnanosti v regiónoch s najnižšou mierou, ale poklesom celkovej nezamestnanosti v krajine z 13,7% v roku 2003 na 6,8% v roku 2009.

Z celkového počtu 28 regiónov boli v roku 2003 dva s takou  nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. V roku 2008 bolo takých regiónov až deväť, a na konci sledovaného obdobia v roku 2009 ich počet klesol na šesť.

Zhrnutie za Bulharsko

Bulharsko ešte nezavŕšilo transformačný proces na ceste od centrálne plánovaného k trhovému hospodárstvu. Hoci býva zaraďované k najmenej rozvinutým krajinám podľa úrovne HDP, mierou nezamestnanosti sa už zaraďuje k oblasti priemeru. Krajina je čistým príjemcom z rozpočtu EÚ. Aj v prípade Bulharska platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú pozorované rozdiely. Pretrvávanie medziregionálnych rozdielov na úrovni NUTS III nie je spôsobené zvýšením miery nezamestnanosti regiónov s nadpriemernými mierami, ale lepšou adaptáciou na meniace sa podmienky na trhu práce v prípade regiónov s podpriemernou mierou nezamestnanosti. V Bulharsku evidujeme v prípade niektorých regiónov veľké skokovité zmeny. Najvypuklejšie je to na príklade regiónu Ruse (NUTS III), kde miera nezamestnanosti klesla z úrovne 20,3% v roku 2003 na 5,4% v roku 2009.