Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Česká republika bola najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2004 dostala možnosť z rozpočtu EÚ postupne počas dvoch programovacích období vyčerpať 29,1 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za programovacie obdobie 2004-2013 ročne predstavuje sumu  282,7 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|CZ|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Českú republiku

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Česká republika počas obdobia svojho členstva získala z rozpočtu EÚ o 5,992 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu musela prispieť. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získala Česká republika z členstva v EÚ 114 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|CZ|: Fiskálna bilancia Českej republiky vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Česká republika sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] nečlení na regióny na úrovni NUTS I. Krajina sa rozdeľuje až na úrovni NUTS II, a to na 8 štatistických regiónov, ktoré sú tvorené 14 samosprávnymi krajmi na úrovni NUTS III.

Česká republika patrí medzi desať členských krajín, ktoré spoločne pristúpili k EÚ v roku 2004, pričom hierarchická sústava regionálnych jednotiek krajiny sa formovala až v 90. rokoch po páde totalitného režimu v roku 1989. Vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v časovom rade menšom než dve dekády.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Česká republika patrí v EÚ medzi krajiny s podpriemernou rozlohou či počtom obyvateľov. Ako stredne veľká krajina predstavuje na úrovni NUTS I jeden celok. Krajina po páde totality v roku 1989 pomerne úspešne nadviazala na tradíciu medzivojnového Československa, ktoré patrilo vo svojej dobe medzi najvyspelejšie demokracie sveta. Miera nezamestnanosti sa už od predvstupového obdobia permanentne pohybuje na úrovniach pod priemerom EÚ.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Miera nezamestnanosti patrí medzi hlavné ukazovatele stavu ekonomiky a tiež medzi indikátory, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Česká republika patrí medzi krajiny s nevýraznými medziregionálnymi disparitami v miere nezamestnanosti na úrovni NUTS II (tab. č. 2), pričom badať trend pokračujúcej nivelizácie.

Kým v roku 1999 predstavoval rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti 9,5 p. b., v roku 2011 klesol na 5,9 p. b.  V roku 1999 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti od priemeru vzdialený 4,7 p. b. a jeho protipól bol 4,8 p. b. pod celoštátnym priemerom. V roku 2011 sa oba extrémy ešte viac priblížili k priemeru – región s najvyššou mierou sa priblížil na 2,8 p. b.  a región s najnižšou mierou je od priemernej miery nezamestnanosti vzdialený 3,1 p. b. Zároveň treba dodať, že miera celoštátnej nezamestnanosti  klesala až do krízového roku 2008, po ktorom začala opäť mierne stúpať.

Z celkového počtu 14 regiónov sú v sledovanom období najčastejšie dva (alebo len jeden, ba v niektorých rokoch žiaden) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 2|CZ|: Česká republika: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Mapa č. 1|CZ|: Regióny Českej republiky na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Pomerne nevýrazné a postupne sa znižujúce rozdiely identifikujeme v Českej republike i pri pohľade na situáciu regiónov úrovne NUTS III (tab. č. 3).

Celkové regionálne rozdiely medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou na strane druhej klesli z 11,4 p. b. v roku 1999 na 7,8 p. b. v roku 2009[3].

V celom sledovanom období je región hlavného mesta Praha suverénom s najnižšou mierou nezamestnanosti – v roku 1999 bola 4,8 p. b. pod priemerom, a postupne klesla na 3,6 p. b. rok pred vstupom do EÚ, a na tejto úrovni sa nachádza i v roku 2009. Na strane regiónov s najvyššou mierou nezamestnanosti dominujú kraje s málo diverzifikovanou bázou postavenou na ťažkom priemysle a ťažbe uhlia ako dedičstvom predošlého režimu. V roku 1999 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti 11,4 p. b. nad priemerom, pričom v roku 2009 pozorujeme pokles na 7,8 p. b.

Z celkového počtu 14 regiónov bol v roku 1999 jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. V priebehu sledovaného obdobia sa počet takých regiónov zvýšil na dva a miestami i na tri, avšak v roku 2009 bol taký región opäť len jeden.

Tab. č. 3|CZ|: Česká republika: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat, pozn.: : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Českú republiku

Česká republika je z pohľadu vnútorných rozdielov mimoriadne homogénna krajina, čo súvisí nielen so štyrmi desaťročiami nivelizácie v plánovanom socialistickom režime s prerozdeľovacími mechanizmami, ale i na dobrý základ, ktorý pre vývoj krajiny predstavovala medzivojnová Československá republika. To platí napriek tomu, že región hlavného mesta z radu tých ostatných predsa len trochu vystupuje. Istá miera tolerancie k regionálnym rozdielom je prítomná i vďaka pomerne stabilnej – z pohľadu EÚ podpriemernej – miery nezamestnanosti a tiež ochoty dochádzať za prácou. Napriek tomu, že v Českej republike neidentifikujeme výrazné medziregionálne rozdiely, krajina je čistým príjemcom z rozpočtu EÚ a z fondov určených na regionálnu/kohéznu politiku sú pre ňu určené nemalé zdroje.