Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Nemecko je špecifickou krajinou. Na jednej strane je ako jedna z najvyspelejších krajín a ekonomík sveta hlavným prispievateľom do rozpočtu EÚ (graf č. 1). Na strane druhej patrí medzi krajiny, ktoré čerpajú významný objem zdrojov z eurofondov – desatina z celkového objemu zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ počas obdobia 1989-2013 putovala do Nemecka. Tento rozpor súvisí so zjednotením Nemecka v roku 1990 a dlhodobým procesom sanácie socialistickým režimom zdevastovaného východu krajiny.

Nemecko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 86,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 41,9 eura (tab. č. 1). V porovnaní s viac než biliónom eur, ktoré na pozdvihnutie svojich východných krajín priebežne za vyše dve dekády použilo z vlastných zdrojov samotné Nemecko, sú eurofondy len nepatrným doplnkom.

Tab. č. 1|DE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Nemecko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Nemecko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 288,794 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Nemecko je dlhodobo čistým prispievateľom (graf č. 1), pričom napr. v roku 2011 stálo členstvo v EÚ nemeckých daňovníkov 143 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|DE|: Fiskálna bilancia Nemecka vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Nemecko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] na úrovni NUTS I člení na 16 spolkových krajín. Na tejto úrovni je členenie dlhodobo stabilné. Na úrovni NUTS II sa krajina delí na 38 celkov a na úrovni NUTS III na 412 regiónov.

V Nemecku sme však od zjednotenia krajiny roku 1990 svedkami desiatok zmien na nižších úrovniach NUTS klasifikácie. Časté sú najmä zmeny na úrovni NUTS III, obzvlášť v nových spolkových krajinách bývalého východného Nemecka. Z týchto dôvodov je časový rad, na ktorom môžeme sledovať zmeny, kratší, než by sme si želali.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Nemecko má ako "motor" európskej ekonomiky podpriemernú mieru nezamestnanosti v EÚ. Na úrovni spolkových krajín Nemecka (NUTS I) možno pozorovať rast medziregionálnych disparít od zjednotenia až do roku 2001. Následne dochádza k ich stabilizácii a od roku 2004 k ich postupnému znižovaniu. Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 10,2 p. b., v roku 2001 to už bolo 16,2 p. b., avšak v poslednom obdobie je evidentný ich pokles až na úroveň 8,6 p. b. v roku 2011. Pokles pokračuje i po roku 2008, odkedy sa USA a EÚ zmietajú v ekonomickej a dlhovej kríze, avšak tempo poklesu sa spomalilo.

Ak sa pozrieme na situáciu roku 1990, za ktorý máme k dispozícii len dáta o regiónoch západnej časti Nemecka, medziregionálne rozdiely boli najnižšie, len na úrovni 7,4 p. b. Najaktuálnejšie dáta z roku 2011 poukazujú na to, že za dve dekády trvania "paktu solidarity" a masívnych fiskálnych transferov zo západu na východ v Nemecku spoločne so zavedením trhových mechanizmov prinášajú efekt. Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom sa znížil na 8,6 p. b., teda takmer na úroveň, na akej boli regionálne rozdiely medzi západnými spolkovými krajinami v roku 1990 (tab. č. 2).

Tab. č. 2|DE|: Nemecko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 |**údaj za rok 1990 je za Západný Berlín | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii (ide o regióny, ktoré boli do roku 1990 súčasťou NDR)

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Na úrovni NUTS II je možné aktuálne platné členenie na 38 regiónov pomerne dobre rekonštruovať i spätne, s výnimkou regiónov Saska, až k roku 1993 (tab. č. 3).

Z dát je zrejmé, že v 90. rokoch medziregionálne rozdiely v zjednotenom Nemecku  rástli, čo je pochopiteľné. Rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti  sa z 11,0 p. b. v roku 1993 zvýšil na 17,2 p. b. v roku 2000. V prvej dekáde nového tisícročia však už dochádza k poklesu až na 9,1 p. b. v roku 2011, pričom od roku 2004 počnúc ide o kontinuálny pokles, ktorý nenarušili ani krízové roky. Kým v roku 2000 bol región s najvyššou mierou až 12,3 p. b. nad celoštátnym priemerom, v roku 2011 sa onen rozdiel stiahol na 6,0 p. b. Tendenciu k nivelizácii potvrdzuje i trend približovania regiónu s najnižšou mierou nezamestnanosti k priemeru (od 4,9 p. b. v roku 2000 k 3,1 p. b. v roku 2011).

Z celkového počtu 38 regiónov sa v sledovanom období objavovalo šesť až osem s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. I na tomto poli došlo k zmene, keďže v roku 2011 boli také regióny len štyri.

Tab. č. 3|DE|: Nemecko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 |**údaj za rok 1990 je za Západný Berlín | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Mapa č. 1|DE|: Regióny Nemecka na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Vzhľadom na to, že Eurostat nemá dosiaľ k dispozícii dáta za 413 nemeckých regiónov NUTS III podľa tzv. NUTS 2010 členenia platného od 1. januára 2012[3], sme nútení regióny tejto úrovne porovnávať na predošlej sústave 429 regiónov tzv. NUTS 2006 členenia platného od 1. januára 2008[4].

Dáta pre väčšinu regiónov úrovne NUTS III sú dostupné len za obdobie 2001-2005[5] (tab. č. 4). V tomto  časovom výseku bol badateľný trend rastu miery nezamestnanosti na celoštátnej úrovni a zároveň mierny pokles medziregionálnych disparít na úrovniach NUTS I a tiež NUTS II. Opačný trend však nastal na úrovni regiónov NUTS III, kde sa rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti zvýšil z 23,3 p. b. v roku 2001 na 26,1 p. b. v roku 2005 (pričom maximum dosiahol rok predtým na úrovni 28,0 p. b.). Kým regióny s najnižšou mierou dosahovali v jednotlivých rokoch mieru nezamestnanosti od 1,8% po 3,5%, regióny s najvyššou mierou nezamestnanosti sa pohybovali na úrovniach od 25,1% po 31,5%.

Z celkového počtu 429 regiónov sa v sledovanom období objavovalo približne 50 s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Nemecko

Hoci rozdiely medzi východom a západom Nemecka boli v roku 1990 výraznejšie, než dlhodobé rozdiely medzi juhom a severom Talianska, v Nemecku sa podarilo tieto rozdiely podstatne znížiť za relatívne krátky čas dvoch dekád. Nebolo to však vďaka eurofondom a regionálnej/kohéznej politike EÚ, ale najmä domácimi politikami a nemalými nákladmi samotného Nemecka v stovkách miliárd eur.

Príliš časté zmeny na úrovni NUTS III, obzvlášť v nových spolkových krajinách bývalého východného Nemecka, nám neumožňujú spätne v dlhšom časovom rade porovnať vývoj disparít na tejto úrovni NUTS klasifikácie. Dáta za obdobie 2001-2005, v ktorom v Nemecku došlo k rastu miery nezamestnanosti na celoštátnej úrovni, nám ukazujú, že došlo k miernemu poklesu medziregionálnych disparít na úrovniach NUTS I a NUTS II, avšak na úrovni NUTS III sme boli svedkami opačného trendu. I tento príklad potvrdzuje, že ak by EÚ venovala pozornosť sledovaniu vývoja disparít na nižšej úrovni, než NUTS II, výsledky regionálnej/kohéznej politiky EÚ vyznievajú ešte menej lichotivo.

Príklad východného Nemecka hovorí i o tom, kam až môžu dospieť dlhodobé politiky štátnej politiky nivelizácie, prerozdeľovania a socialistických politík, akou vo svojej podstate je i regionálna/kohézna politika EÚ. Tieto mechanizmy nie sú liekom na problémy v regiónoch, ale naopak sú súčasťou príčin úpadku či stagnácie.

Tab. č. 4|DE|: Nemecko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[6]