
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
1973 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
- |
Počet obyvateľov (2011): |
5 560 628 |
Rozloha: |
43 094 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,61 mld. eur | 113 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,18% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
0,33 mld. eur (ver.) + 0,18 mld. eur (súkr.) |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989
Ako vyplýva z dát, Dánsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 2,7 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 20,0 eura. V období 2000-2006 Dánsko získalo menej zdrojov, než v 90. rokoch, čo súvisí s procesom rozšírenia EÚ o desať menej rozvinutých nových členských krajín v roku 2004, a tiež s faktom, že Dánsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny EÚ. Trend poklesu zdrojov pre krajinu pokračoval aj v ďalšom programovacom období 2007-2013 (tab. č. 1).
Tab. č. 1|DK|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Dánsko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|||
1989-1993 |
1994-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1989-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
430 |
840 |
822 |
613 |
2 705 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
16,9 |
26,9 |
22,2 |
16,2 |
20,0 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
0,62 |
0,50 |
0,35 |
0,18 |
0,33 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Dánsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 2,5 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Od roku 1998 patrí medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ dánskych daňovníkov 175 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|DK|: Fiskálna bilancia Dánska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Dánsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] na úrovni NUTS I nečlení. Rovnako sa nečlenilo ani na úrovni NUTS II, od roku 2007 však došlo k administratívnej reforme, po ktorej vzniklo na úrovni NUTS II päť regiónov. Zmeny neobišli ani regióny na úrovni NUTS III, kde dovtedajších 15 celkov nahradilo 11 štatistických regiónov, z ktorých sa len jeden zhoduje s regiónmi z predošlého obdobia.
Z dôvodov komplexnej administratívnej reorganizácie platnej od roka 2007 musíme vývoj regionálnych disparít v Dánsku sledovať v dvoch obdobiach oddelene.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Dánsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Priemerná miera nezamestnanosti v krajine (Dánsko sa na úrovni NUTS I nečlení na regióny) sa v prvej dekáde nového tisícročia pohybovala na úrovniach medzi od 3,3 do 5,5%. K rastu došlo až v krízových rokoch, rokom 2009 počnúc.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Keďže Dánsko sa na úrovni NUTS II člení až od roku 2007, nemáme k dispozícii dáta v dlhodobom časovom rade (tab. č. 2). Rozdiely medzi regiónmi úrovne NUTS II v období 2007-2011 boli v Dánsku takmer nepodstatné, a pohybovali sa od 0,5 p. b. v roku 2008 po 1,8 p. b. v roku 2009. Či už sledujeme región s najnižšou mierou nezamestnanosti alebo región s najvyššou mierou nezamestnanosti – ani jeden z týchto protipólov nebol v období 2007-2011 od priemeru vzdialený viac, než 1,0 p. b.
Mapa č. 1|DK|: Regióny Dánska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Tab. č. 2|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|||||
DK01 |
Hovedstaden |
4,3 |
3,6 |
6,1 |
7,8 |
8,1 |
DK02 |
Sjælland |
3,5 |
3,2 |
5,2 |
6,7 |
7,2 |
DK03 |
Syddanmark |
3,6 |
3,2 |
6,1 |
7,6 |
7,7 |
DK04 |
Midtjylland |
3,3 |
3,1 |
5,8 |
7,2 |
6,7 |
DK05 |
Nordjylland |
4,3 |
3,4 |
7,0 |
7,4 |
8,0 |
DK |
Dánsko |
3,8 |
3,3 |
6,0 |
7,4 |
7,6 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III pred rokom 2007
Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, medziregionálne rozdiely nie sú v Dánsku významné ani na úrovni NUTS III. V sledovanom období 1990-2002 došlo v Dánsku k nepatrnému zníženiu regionálnych disparít – kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 6,3 p. b., v roku 2002 sa tento neveľký rozdiel ešte viac znížil, a to na 4,4 p. b. Kým región s najnižšou mierou bol v roku 1990 3,1 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, v roku 2002 to bolo na úrovni 1,4 p. b. Situácia ohľadom pozície regiónu s najvyššou mierou sa veľmi nezmenila. Kým v roku 1990 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti 3,2 p. b. nad priemerom krajiny, v roku 2002 bol vzdialený od priemeru nepatrne menej, a to 3,0 p. b.
Z celkového počtu 15 regiónov sa v sledovanom období objavoval len jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 3|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III pred rokom 2007
|
rok |
1990 |
2002 |
kód |
región |
|
|
DK001 |
København kommuner | Frederiksberg kommuner |
12,6 | 10,1 |
5,1 |
DK002 |
Københavns amt |
6,9 |
3,3 |
DK003 |
Frederiksborg amt |
6,6 |
3,2 |
DK004 |
Roskilde amt |
7,0 |
3,3 |
DK005 |
Vestsjællands amt |
10,9 |
4,6 |
DK006 |
Storstrøms amt |
11,4 |
5,4 |
DK007 |
Bornholms amt |
10,0 |
7,6 |
DK008 |
Fyns amt |
11,1 |
5,3 |
DK009 |
Sønderjyllands amt |
9,6 |
4,6 |
DK00A |
Ribe amt |
9,1 |
3,9 |
DK00B |
Vejle amt |
9,3 |
4,3 |
DK00C |
Ringkøbing amt |
7,7 |
3,6 |
DK00D |
Århus amt |
10,5 |
5,3 |
DK00E |
Viborg amt |
8,6 |
3,7 |
DK00F |
Nordjyllands amt |
12,9 |
6,0 |
DK |
Dánsko |
9,7 |
4,6 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
9,0 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III od roku 2007
Bezvýznamné regionálne rozdiely pozorujeme v Dánsku i na novom administratívnom členení úrovne NUTS III od roku 2007 (tab. č. 4).
Rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti sa v období 2007-2009[3] pohyboval od 3,2 p. b. (2007) cez 1,5 p. b. (2008) až po 4,4 p. b. (2009).
Región s najvyššou mierou bol v roku 2007 2,0 p. b. nad úrovňou priemeru krajiny, v rokoch 2008-2009 to bolo na úrovni 1,5 p. b. Na strane druhej, región s najnižšou mierou bol v rokoch 2007-2008 len 1,2 p. b. pod priemerom krajiny, následne v roku 2009 odskočil na 2,9 p. b.
Z celkového počtu 11 regiónov sa v krátkom sledovanom období objavoval maximálne jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 4|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III od roku 2007
|
rok |
2007 |
2008 |
2009 |
kód |
región |
|
|
|
DK011 |
Byen København |
5,8 |
4,8 |
7,5 |
DK012 |
Københavns omegn |
3,4 |
2,8 |
5,2 |
DK013 |
Nordsjælland |
2,6 |
2,1 |
4,4 |
DK014 |
Bornholm |
: |
: |
: |
DK021 |
Østsjælland |
2,6 |
2,5 |
4,3 |
DK022 |
Vest- og Sydsjælland |
3,9 |
3,5 |
5,6 |
DK031 |
Fyn |
4,4 |
4,1 |
6,7 |
DK032 |
Sydjylland |
3,0 |
2,7 |
5,7 |
DK041 |
Vestjylland |
2,6 |
3,3 |
: |
DK042 |
Østjylland |
3,6 |
2,7 |
3,1 |
DK050 |
Nordjylland |
4,3 |
3,4 |
7,0 |
DK |
Dánsko |
3,8 |
3,3 |
6 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
7,5 |
7,6 |
9,5 |
Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Zhrnutie za Dánsko
Dánsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny sveta, s vysokým štandardom životnej úrovne, produktivity práce, nízkou nezamestnanosťou, nízkou toleranciou ku korupcii a nefragmentovanou štruktúrou administratívy verejnej správy. Nepatrí medzi krajiny, na ktoré by sa cielila zvláštna pozornosť regionálnej/kohéznej politiky, a dlhodobo nízka úroveň medziregionálnych rozdielov potvrdzuje, že zasahovanie do domácich politík v Dánsku z Bruselu nemá žiadne opodstatnenie a zmysel. Pre Dánsko by mohlo byť prínosom, ak by sa regionálna/kohézna politika EÚ vôbec nevykonávala (očakávané úspory na strane administratívy a byrokracie a tiež z väčšej adresnosti domácich politík vykonávaných bez ingerencie Bruselu).
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Dánska vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Dánsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=DK
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database