Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Ako vyplýva z dát, Dánsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 2,7 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 20,0 eura. V období 2000-2006 Dánsko získalo menej zdrojov, než v 90. rokoch, čo súvisí s procesom rozšírenia EÚ o desať menej rozvinutých nových členských krajín v roku 2004, a tiež s faktom, že Dánsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny EÚ. Trend poklesu zdrojov pre krajinu pokračoval aj v ďalšom programovacom období 2007-2013 (tab. č. 1).

Tab. č. 1|DK|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Dánsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Dánsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 2,5 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Od roku 1998 patrí medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ dánskych daňovníkov 175 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|DK|: Fiskálna bilancia Dánska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Dánsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] na úrovni NUTS I nečlení. Rovnako sa nečlenilo ani na úrovni NUTS II, od roku 2007 však došlo k administratívnej reforme, po ktorej vzniklo na úrovni NUTS II päť regiónov. Zmeny neobišli ani regióny na úrovni NUTS III, kde dovtedajších 15 celkov nahradilo 11 štatistických regiónov, z ktorých sa len jeden zhoduje s regiónmi z predošlého obdobia.

Z dôvodov komplexnej administratívnej reorganizácie platnej od roka 2007 musíme vývoj regionálnych disparít v Dánsku sledovať v dvoch obdobiach oddelene.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Dánsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Priemerná miera nezamestnanosti v krajine (Dánsko sa na úrovni NUTS I nečlení na regióny) sa v prvej dekáde nového tisícročia pohybovala na úrovniach medzi od 3,3 do 5,5%. K rastu došlo až v krízových rokoch, rokom 2009 počnúc.  

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Keďže Dánsko sa na úrovni NUTS II člení až od roku 2007, nemáme k dispozícii dáta v dlhodobom časovom rade (tab. č. 2). Rozdiely medzi regiónmi úrovne NUTS II v období 2007-2011 boli v Dánsku takmer nepodstatné, a pohybovali sa od 0,5 p. b. v roku 2008 po 1,8 p. b. v roku 2009. Či už sledujeme región s najnižšou mierou nezamestnanosti alebo región s najvyššou mierou nezamestnanosti – ani jeden z týchto protipólov nebol v období 2007-2011 od priemeru vzdialený viac, než 1,0 p. b.

Mapa č. 1|DK|: Regióny Dánska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Tab. č. 2|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III pred rokom 2007

Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, medziregionálne rozdiely nie sú v Dánsku významné ani na úrovni NUTS III. V sledovanom období 1990-2002 došlo v Dánsku k nepatrnému zníženiu regionálnych disparít – kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 6,3 p. b., v roku 2002 sa tento neveľký rozdiel ešte viac znížil, a to na 4,4 p. b. Kým región s najnižšou mierou bol v roku 1990 3,1 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, v roku 2002 to bolo na úrovni 1,4 p. b. Situácia ohľadom pozície regiónu s najvyššou mierou sa veľmi nezmenila. Kým v roku 1990 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti  3,2 p. b. nad priemerom krajiny, v roku 2002 bol vzdialený od priemeru nepatrne menej, a to 3,0 p. b.

Z celkového počtu 15 regiónov sa v sledovanom období objavoval len jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III pred rokom 2007

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III od roku 2007

Bezvýznamné regionálne rozdiely pozorujeme v Dánsku i na novom administratívnom členení úrovne NUTS III od roku 2007 (tab. č. 4). 

Rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti sa v období 2007-2009[3] pohyboval od 3,2 p. b. (2007) cez 1,5 p. b. (2008) až po 4,4 p. b. (2009).

Región s najvyššou mierou bol v roku 2007 2,0 p. b. nad úrovňou priemeru krajiny, v rokoch 2008-2009 to bolo na úrovni 1,5 p. b. Na strane druhej, región s najnižšou mierou bol v rokoch 2007-2008 len 1,2 p. b. pod priemerom krajiny, následne v roku 2009 odskočil na 2,9 p. b.

Z celkového počtu 11 regiónov sa v krátkom sledovanom období objavoval maximálne jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 4|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III od roku 2007

Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Dánsko

Dánsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny sveta, s vysokým štandardom životnej úrovne, produktivity práce, nízkou nezamestnanosťou, nízkou toleranciou ku korupcii a nefragmentovanou štruktúrou administratívy verejnej správy. Nepatrí medzi krajiny, na ktoré by sa cielila zvláštna pozornosť regionálnej/kohéznej politiky, a dlhodobo nízka úroveň medziregionálnych rozdielov potvrdzuje, že zasahovanie do domácich politík v Dánsku z Bruselu nemá žiadne opodstatnenie a zmysel. Pre Dánsko by mohlo byť prínosom, ak by sa regionálna/kohézna politika EÚ vôbec nevykonávala (očakávané úspory na strane administratívy a byrokracie a tiež z väčšej adresnosti domácich politík vykonávaných bez ingerencie Bruselu).