| DK | Dánsko

| DK | Dánsko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

1973

Členská krajina eurozóny od roku:

-

Počet obyvateľov (2011):

5 560 628

Rozloha:

43 094 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

0,61 mld. eur | 113 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

0,18%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

0,33 mld. eur (ver.) + 0,18 mld. eur (súkr.)

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Ako vyplýva z dát, Dánsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 2,7 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 20,0 eura. V období 2000-2006 Dánsko získalo menej zdrojov, než v 90. rokoch, čo súvisí s procesom rozšírenia EÚ o desať menej rozvinutých nových členských krajín v roku 2004, a tiež s faktom, že Dánsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny EÚ. Trend poklesu zdrojov pre krajinu pokračoval aj v ďalšom programovacom období 2007-2013 (tab. č. 1).

Tab. č. 1|DK|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Dánsko

 

Programovacie obdobie

Spolu

1989-1993

1994-1999

2000-2006

2007-2013

1989-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

430

840

822

613

2 705

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

16,9

26,9

22,2

16,2

20,0

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

0,62

0,50

0,35

0,18

0,33

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Dánsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 2,5 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Od roku 1998 patrí medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ dánskych daňovníkov 175 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|DK|: Fiskálna bilancia Dánska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Dánsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] na úrovni NUTS I nečlení. Rovnako sa nečlenilo ani na úrovni NUTS II, od roku 2007 však došlo k administratívnej reforme, po ktorej vzniklo na úrovni NUTS II päť regiónov. Zmeny neobišli ani regióny na úrovni NUTS III, kde dovtedajších 15 celkov nahradilo 11 štatistických regiónov, z ktorých sa len jeden zhoduje s regiónmi z predošlého obdobia.

Z dôvodov komplexnej administratívnej reorganizácie platnej od roka 2007 musíme vývoj regionálnych disparít v Dánsku sledovať v dvoch obdobiach oddelene.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Dánsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Priemerná miera nezamestnanosti v krajine (Dánsko sa na úrovni NUTS I nečlení na regióny) sa v prvej dekáde nového tisícročia pohybovala na úrovniach medzi od 3,3 do 5,5%. K rastu došlo až v krízových rokoch, rokom 2009 počnúc.  

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Keďže Dánsko sa na úrovni NUTS II člení až od roku 2007, nemáme k dispozícii dáta v dlhodobom časovom rade (tab. č. 2). Rozdiely medzi regiónmi úrovne NUTS II v období 2007-2011 boli v Dánsku takmer nepodstatné, a pohybovali sa od 0,5 p. b. v roku 2008 po 1,8 p. b. v roku 2009. Či už sledujeme región s najnižšou mierou nezamestnanosti alebo región s najvyššou mierou nezamestnanosti – ani jeden z týchto protipólov nebol v období 2007-2011 od priemeru vzdialený viac, než 1,0 p. b.

Mapa č. 1|DK|: Regióny Dánska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Tab. č. 2|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

DK01

Hovedstaden

4,3

3,6

6,1

7,8

8,1

DK02

Sjælland

3,5

3,2

5,2

6,7

7,2

DK03

Syddanmark

3,6

3,2

6,1

7,6

7,7

DK04

Midtjylland

3,3

3,1

5,8

7,2

6,7

DK05

Nordjylland

4,3

3,4

7,0

7,4

8,0

DK

Dánsko

3,8

3,3

6,0

7,4

7,6

EU

Európska únia (EÚ 27)

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III pred rokom 2007

Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, medziregionálne rozdiely nie sú v Dánsku významné ani na úrovni NUTS III. V sledovanom období 1990-2002 došlo v Dánsku k nepatrnému zníženiu regionálnych disparít – kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 6,3 p. b., v roku 2002 sa tento neveľký rozdiel ešte viac znížil, a to na 4,4 p. b. Kým región s najnižšou mierou bol v roku 1990 3,1 p. b. pod úrovňou priemeru krajiny, v roku 2002 to bolo na úrovni 1,4 p. b. Situácia ohľadom pozície regiónu s najvyššou mierou sa veľmi nezmenila. Kým v roku 1990 bol región s najvyššou mierou nezamestnanosti  3,2 p. b. nad priemerom krajiny, v roku 2002 bol vzdialený od priemeru nepatrne menej, a to 3,0 p. b.

Z celkového počtu 15 regiónov sa v sledovanom období objavoval len jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III pred rokom 2007

 

rok

1990

2002

kód

región

 

DK001

København kommuner | Frederiksberg kommuner

12,6 | 10,1

5,1

DK002

Københavns amt

6,9

3,3

DK003

Frederiksborg amt

6,6

3,2

DK004

Roskilde amt

7,0

3,3

DK005

Vestsjællands amt

10,9

4,6

DK006

Storstrøms amt

11,4

5,4

DK007

Bornholms amt

10,0

7,6

DK008

Fyns amt

11,1

5,3

DK009

Sønderjyllands amt

9,6

4,6

DK00A

Ribe amt

9,1

3,9

DK00B

Vejle amt

9,3

4,3

DK00C

Ringkøbing amt

7,7

3,6

DK00D

Århus amt

10,5

5,3

DK00E

Viborg amt

8,6

3,7

DK00F

Nordjyllands amt

12,9

6,0

DK

Dánsko

9,7

4,6

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

9,0

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III od roku 2007

Bezvýznamné regionálne rozdiely pozorujeme v Dánsku i na novom administratívnom členení úrovne NUTS III od roku 2007 (tab. č. 4). 

Rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti sa v období 2007-2009[3] pohyboval od 3,2 p. b. (2007) cez 1,5 p. b. (2008) až po 4,4 p. b. (2009).

Región s najvyššou mierou bol v roku 2007 2,0 p. b. nad úrovňou priemeru krajiny, v rokoch 2008-2009 to bolo na úrovni 1,5 p. b. Na strane druhej, región s najnižšou mierou bol v rokoch 2007-2008 len 1,2 p. b. pod priemerom krajiny, následne v roku 2009 odskočil na 2,9 p. b.

Z celkového počtu 11 regiónov sa v krátkom sledovanom období objavoval maximálne jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 4|DK|: Dánsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III od roku 2007

 

rok

2007

2008

2009

kód

región

 

 

DK011

Byen København

5,8

4,8

7,5

DK012

Københavns omegn

3,4

2,8

5,2

DK013

Nordsjælland

2,6

2,1

4,4

DK014

Bornholm

:

:

:

DK021

Østsjælland

2,6

2,5

4,3

DK022

Vest- og Sydsjælland

3,9

3,5

5,6

DK031

Fyn

4,4

4,1

6,7

DK032

Sydjylland

3,0

2,7

5,7

DK041

Vestjylland

2,6

3,3

:

DK042

Østjylland

3,6

2,7

3,1

DK050

Nordjylland

4,3

3,4

7,0

DK

Dánsko

3,8

3,3

6

EU

Európska únia (EÚ 27)

7,5

7,6

9,5

Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Dánsko

Dánsko patrí medzi najrozvinutejšie krajiny sveta, s vysokým štandardom životnej úrovne, produktivity práce, nízkou nezamestnanosťou, nízkou toleranciou ku korupcii a nefragmentovanou štruktúrou administratívy verejnej správy. Nepatrí medzi krajiny, na ktoré by sa cielila zvláštna pozornosť regionálnej/kohéznej politiky, a dlhodobo nízka úroveň medziregionálnych rozdielov potvrdzuje, že zasahovanie do domácich politík v Dánsku z Bruselu nemá žiadne opodstatnenie a zmysel. Pre Dánsko by mohlo byť prínosom, ak by sa regionálna/kohézna politika EÚ vôbec nevykonávala (očakávané úspory na strane administratívy a byrokracie a tiež z väčšej adresnosti domácich politík vykonávaných bez ingerencie Bruselu).



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Dánska vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Dánsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=DK

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database