
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
2004 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
2011 |
Počet obyvateľov (2011): |
1 340 194 |
Rozloha: |
45 226 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
3,4 mld. eur | 2 579 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
1,00% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
0,45 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004
Estónsko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 4,1 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 306,4 eura (tab. č. 1).
Tab. č. 1|EE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Estónsko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|
2004-2006 |
2007-2013 |
2004-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
650 |
3 456 |
4 106 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
160,5 |
368,4 |
306,4 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
0,28 |
1,00 |
0,71 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Estónsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 2,178 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 226 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|EE|: Fiskálna bilancia Estónska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Estónsko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Estónsko člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 5 celkov.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Estónsko je malá krajina s otvorenou ekonomikou, ktorej rast či recesia závisí od situácie na trhoch krajín, do ktorých smeruje estónsky export. To všetko sa odráža i vo vývoji miery nezamestnanosti, ktorá bola za obdobie 1999-2009 v šiestich rokoch nad priemerom EÚ 27, avšak v zvyšných štyroch pod priemerom. Výrazný skokovitý nárast miery nezamestnanosti krajina zaznamenala v roku 2009, kedy medziročne narástla o 8,3 p. b., pričom došlo i k istému miernemu nárastu medziregionálnych rozdielov (tab. č. 2).
Tab. č. 2|EE|: Estónsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
kód |
región |
|
|
|
|
|
|
|
|
|||
EE001 |
Põhja-Eesti |
8,6 |
10,5 |
9,8 |
8,0 |
9,0 |
9,0 |
7,6 |
5,4 |
3,8 |
4,1 |
11,9 |
EE004 |
Lääne-Eesti |
11,5 |
11,9 |
9,8 |
7,7 |
8,4 |
7,4 |
5,7 |
4,0 |
3,4 |
4,3 |
11,6 |
EE006 |
Kesk-Eesti |
10,7 |
12,9 |
12,2 |
9,7 |
9,0 |
8,2 |
5,9 |
4,5 |
3,9 |
5,4 |
14,8 |
EE007 |
Kirde-Eesti |
21,7 |
25,7 |
22,6 |
19,6 |
17,4 |
17,9 |
14,6 |
11,4 |
9,7 |
11,3 |
21,4 |
EE008 |
Lõuna-Eesti |
11,9 |
13,6 |
13,5 |
10,8 |
9,2 |
8,1 |
6,7 |
5,2 |
4,5 |
5,9 |
14,0 |
EE |
Estónsko |
11,6 |
13,6 |
12,6 |
10,3 |
10,0 |
9,7 |
7,9 |
5,9 |
4,7 |
5,5 |
13,8 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat
V roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 13,1 p. b. a v roku 2000 dosiahol maximum na úrovni 15,2 p. b. Od roku 2004 bol evidentný pokles disparít až na úroveň 6,3 p. b. v roku 2007, v nasledujúcich krízových rokoch opäť narástol na 9,8 p. b.
V celom sledovanom období sa v Estónsku nachádza len jeden región (Kirde-Eesti na severovýchode krajiny) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Špecifickosť regiónu Kirde-Eesti súvisí s industriálnou bázou dominantného priemyselného komplexu budovaného v regióne v ére Sovietskeho zväzu. S ním súvisí i vtedajšia imigrácia pracovníkov neestónskych etník "importovaných" do regiónu ako pracovná sila v časoch centrálne plánovaného hospodárstva. Ich adaptabilita na zmenené podmienky po roku 1991 je nižšia, než u domácich Estóncov.
Mapa č. 1|EE|: Estónsko sa na úrovni NUTS II nečlení
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Zhrnutie za Estónsko
Estónsko patrí medzi menšie krajiny EÚ, tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. S touto mierkou súvisí i to, že krajina sa na viac celkov člení až na úrovni NUTS III. Regionálne disparity sledované podľa miery nezamestnanosti nepovažujeme za významné, pričom nebyť regiónu Kirde-Eesti, na úrovni NUTS III by boli rozdiely medzi zvyšnými regiónmi úplne zanedbateľné. Od vstupu do EÚ evidujeme v nasledujúcich rokoch pokles v miere nezamestnanosti na celoštátnej i regionálnej úrovni, sprevádzaný i poklesom disparít. Po roku 2007 dochádza opäť k nárastu nezamestnanosti i rozdielov, a to napriek tomu, že projekty realizované z eurofondov od roku 2004 už mali prinášať svoje výsledky v "boji s regionálnymi rozdielmi".
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Estónsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Estónsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Estónsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=EE
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF