Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Estónsko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 4,1 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 306,4 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|EE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Estónsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Estónsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 2,178 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 226 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|EE|: Fiskálna bilancia Estónska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Estónsko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Estónsko člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 5 celkov.  

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Estónsko je malá krajina s otvorenou ekonomikou, ktorej rast či recesia závisí od situácie na trhoch krajín, do ktorých smeruje estónsky export. To všetko sa odráža i vo vývoji miery nezamestnanosti, ktorá bola za obdobie 1999-2009 v šiestich rokoch nad priemerom EÚ 27, avšak v zvyšných štyroch pod priemerom. Výrazný skokovitý nárast miery nezamestnanosti krajina zaznamenala v roku 2009, kedy medziročne narástla o 8,3 p. b., pričom došlo i k istému miernemu nárastu medziregionálnych rozdielov (tab. č. 2).

Tab. č. 2|EE|: Estónsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  13,1 p. b. a v roku 2000 dosiahol maximum na úrovni 15,2 p. b. Od roku 2004 bol evidentný pokles disparít až na úroveň 6,3 p. b. v roku 2007, v nasledujúcich krízových rokoch opäť narástol na 9,8 p. b.

V celom sledovanom období sa v Estónsku nachádza len jeden región (Kirde-Eesti na severovýchode krajiny) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Špecifickosť regiónu Kirde-Eesti súvisí s industriálnou bázou dominantného priemyselného komplexu budovaného v regióne v ére Sovietskeho zväzu. S ním súvisí i vtedajšia imigrácia pracovníkov neestónskych etník "importovaných" do regiónu ako pracovná sila v časoch centrálne plánovaného hospodárstva. Ich adaptabilita na zmenené podmienky po roku 1991 je nižšia, než u domácich Estóncov.

Mapa č. 1|EE|: Estónsko sa na úrovni NUTS II nečlení

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Zhrnutie za Estónsko

Estónsko patrí medzi menšie krajiny EÚ, tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. S touto mierkou súvisí i to, že krajina sa na viac celkov člení až na úrovni NUTS III. Regionálne disparity sledované podľa miery nezamestnanosti nepovažujeme za významné, pričom nebyť regiónu Kirde-Eesti, na úrovni NUTS III by boli rozdiely medzi zvyšnými regiónmi úplne zanedbateľné. Od vstupu do EÚ evidujeme v nasledujúcich rokoch pokles v miere nezamestnanosti na celoštátnej i regionálnej úrovni, sprevádzaný i poklesom disparít. Po roku 2007 dochádza opäť k nárastu nezamestnanosti i rozdielov, a to napriek tomu, že projekty realizované z eurofondov od roku 2004 už mali prinášať svoje výsledky v "boji s regionálnymi rozdielmi".