| EE | Estónsko

| EE | Estónsko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

2004

Členská krajina eurozóny od roku:

2011

Počet obyvateľov (2011):

1 340 194

Rozloha:

45 226 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

3,4 mld. eur | 2 579 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

1,00%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

0,45 mld. eur

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Estónsko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 4,1 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 306,4 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|EE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Estónsko

 

Programovacie obdobie

Spolu

2004-2006

2007-2013

2004-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

650

3 456

4 106

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

160,5

368,4

306,4

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

0,28

1,00

0,71

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Estónsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 2,178 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 226 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|EE|: Fiskálna bilancia Estónska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Estónsko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Estónsko člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 5 celkov.  

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Estónsko je malá krajina s otvorenou ekonomikou, ktorej rast či recesia závisí od situácie na trhoch krajín, do ktorých smeruje estónsky export. To všetko sa odráža i vo vývoji miery nezamestnanosti, ktorá bola za obdobie 1999-2009 v šiestich rokoch nad priemerom EÚ 27, avšak v zvyšných štyroch pod priemerom. Výrazný skokovitý nárast miery nezamestnanosti krajina zaznamenala v roku 2009, kedy medziročne narástla o 8,3 p. b., pričom došlo i k istému miernemu nárastu medziregionálnych rozdielov (tab. č. 2).

Tab. č. 2|EE|: Estónsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

kód

región

 

 

 

 

 

 

 

 

EE001

Põhja-Eesti

8,6

10,5

9,8

8,0

9,0

9,0

7,6

5,4

3,8

4,1

11,9

EE004

Lääne-Eesti

11,5

11,9

9,8

7,7

8,4

7,4

5,7

4,0

3,4

4,3

11,6

EE006

Kesk-Eesti

10,7

12,9

12,2

9,7

9,0

8,2

5,9

4,5

3,9

5,4

14,8

EE007

Kirde-Eesti

21,7

25,7

22,6

19,6

17,4

17,9

14,6

11,4

9,7

11,3

21,4

EE008

Lõuna-Eesti

11,9

13,6

13,5

10,8

9,2

8,1

6,7

5,2

4,5

5,9

14,0

EE

Estónsko

11,6

13,6

12,6

10,3

10,0

9,7

7,9

5,9

4,7

5,5

13,8

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  13,1 p. b. a v roku 2000 dosiahol maximum na úrovni 15,2 p. b. Od roku 2004 bol evidentný pokles disparít až na úroveň 6,3 p. b. v roku 2007, v nasledujúcich krízových rokoch opäť narástol na 9,8 p. b.

V celom sledovanom období sa v Estónsku nachádza len jeden región (Kirde-Eesti na severovýchode krajiny) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Špecifickosť regiónu Kirde-Eesti súvisí s industriálnou bázou dominantného priemyselného komplexu budovaného v regióne v ére Sovietskeho zväzu. S ním súvisí i vtedajšia imigrácia pracovníkov neestónskych etník "importovaných" do regiónu ako pracovná sila v časoch centrálne plánovaného hospodárstva. Ich adaptabilita na zmenené podmienky po roku 1991 je nižšia, než u domácich Estóncov.

Mapa č. 1|EE|: Estónsko sa na úrovni NUTS II nečlení

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Zhrnutie za Estónsko

Estónsko patrí medzi menšie krajiny EÚ, tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. S touto mierkou súvisí i to, že krajina sa na viac celkov člení až na úrovni NUTS III. Regionálne disparity sledované podľa miery nezamestnanosti nepovažujeme za významné, pričom nebyť regiónu Kirde-Eesti, na úrovni NUTS III by boli rozdiely medzi zvyšnými regiónmi úplne zanedbateľné. Od vstupu do EÚ evidujeme v nasledujúcich rokoch pokles v miere nezamestnanosti na celoštátnej i regionálnej úrovni, sprevádzaný i poklesom disparít. Po roku 2007 dochádza opäť k nárastu nezamestnanosti i rozdielov, a to napriek tomu, že projekty realizované z eurofondov od roku 2004 už mali prinášať svoje výsledky v "boji s regionálnymi rozdielmi".



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Estónsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Estónsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Estónsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=EE   

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF