Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Grécko pristúpilo k európskemu spoločenstvu v roku 1981. Počas štyroch programových období od roku 1989 dostalo možnosť postupne vyčerpať 72,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ, čo v prepočte na obyvateľa ročne predstavuje sumu 260,2 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|EL|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Grécko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Grécko počas obdobia svojho vyše tri dekády trvajúceho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 97,029 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Grécko z členstva v EÚ 391 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|EL|: Fiskálna bilancia Grécka vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Grécko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 4 regióny na úrovni NUTS I, 13 regiónov na úrovni NUTS II a 51 regiónov na úrovni NUTS III.

Členenie úrovní NUTS I a II je v Grécku stabilné a nemenné od roku 1989, hranice celkov na úrovni NUTS III je bez zmien počas celého obdobia členstva krajiny v EÚ od roku 1981, vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v pomerne dlhodobom časovom rade.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Podľa dostupných štatistických dát Grécko patrilo v 90. rokoch medzi krajiny s podpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ. Zlom nastáva koncom 90. rokov, odkedy až do súčasnosti Grécko radíme medzi krajiny s nadpriemernou mierou nezamestnanosti rozšírenej (!) únie. Výrazný medziročný skok ešte hlbšie je zreteľný v roku 2011, čo sa nedá nespájať s aktuálnou situáciou krajiny umelo zadržiavanej pred bankrotom (tab. č. 2).

Tab. č. 2|EL|: Grécko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Disparity medzi štyrmi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období 1990-2011 nevýrazné. V období prvej dekády nového tisícročia, keď celoštátna nezamestnanosť v Grécku rástla, dochádzalo k ďalšej nivelizácii rozdielov na úrovni regiónov NUTS I. Región s najvyššou mierou nezamestnanosti a región s najnižšou mierou nezamestnanosti  boli od seba vzdialené 5,5 p. b. v roku 1990, 3,5 p. b. v roku 2000 a iba 1,2 p. b. v roku 2010.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Mapa č. 1|EL|: Regióny Grécka na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Z prezentovaných dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti nemožno v sledovanom období identifikovať jednoznačný trend znižovania či zvyšovania regionálnych rozdielov v Grécku na úrovni NUTS.

Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 6,4 p. b., v roku 2000 to bolo 7,7 p. b. a v roku 2011 9,0 p. b.  Z celkového počtu štyroch regiónov bol v sledovanom období zväčša jeden alebo žiadny s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|EL|: Grécko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Až keď sa na regionálne rozdiely v Grécku pozrieme na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely sú pomerne významné (tab. č. 4.).

Tab. č. 4|EL|: Grécko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Celkové regionálne rozdiely v Bulharsku sledované na úrovni NUTS III v priebehu obdobia 1999-2009[3] síce klesli z 19,2 p. b. na 12,5 p. b., no i tak sú pomerne výrazné a predpokladáme, že v rokoch 2010-2011 sa výraznejšie zvýšili, možno na úroveň blízku roku 2005, keď rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou dosiahol maximum v sledovanom období (27,1 p. b). 

Kým v roku 2009 nebol z celkového počtu 51 regiónov ani jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti, v roku 2006 bol takých regiónov 9, no v roku 2009 už len jeden. 

Zhrnutie za Grécko

Grécko je jednou z krajín, kam smerujú fondy z regionálnej/kohéznej politiky EÚ dlhodobo. Roky trvajúca a prehlbujúca sa závislosť na externých zdrojoch umelého udržiavania blahobytu pomáha krajinu a jej regióny udržiavať na takých ukazovateľoch, ktoré umožňujú Grécko "oprávňovať" aj na ďalšie obdobia takej "pomoci". Grécky príklad tiež potvrdzuje, že medziregionálne rozdiely sú tým výraznejšie, čím na nižšej úrovni sa na ne pozeráme (1,3 p. b. na úrovni NUTS I vs. 4,5 p. b. na úrovni NUTS II vs. 12,5 p. b. na úrovni NUTS III v roku 2009). Veľké medziročné výkyvy v miere nezamestnanosti v niektorých regiónoch vyvolávajú však tiež pochybnosti o relevantnosti Gréckom ponúkaných štatistických dát.

strong