Základné údaje
|
Členská krajina od roku: |
1986 |
|
Členská krajina eurozóny od roku: |
1999 |
|
Počet obyvateľov (2011): |
46 152 926 |
|
Rozloha: |
504 782 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
|
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
35,2 mld. eur |793,2 eur na obyvateľa |
|
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
10,15% |
|
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
15 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989
Španielsko pristúpilo k európskemu spoločenstvu v roku 1986. Počas programových období od roku 1989 dostalo možnosť postupne vyčerpať vyše 148,9 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ, čo v prepočte na obyvateľa ročne predstavuje sumu 134,2 eura (tab. č. 1).
Tab. č. 1|ES|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Španielsko
|
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|||
|
1989-1993 |
1994-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1989-2013 |
|
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
15 085 |
42 396 |
56 297 |
35 117 |
148 995 |
|
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
77,8 |
180,3 |
201,1 |
113,3 |
134,2 |
|
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
21,86 |
25,24 |
23,99 |
10,15 |
18,20 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Španielsko počas obdobia svojho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 95,368 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať a dlhodobo patrí medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Španielsko z členstva v EÚ 51 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|ES|: Fiskálna bilancia Španielska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Španielsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 7 regiónov na úrovni NUTS I, 19 regiónov na úrovni NUTS II a 59 regiónov na úrovni NUTS III.
Členenie úrovní NUTS I a II je v Španielsku stabilné a nemenné od roku 1985 (s výnimkou rozdelenia celku Ceuta y Melilla na úrovni NUTS II v roku 2002). Na úrovni NUTS III je taktiež pomerne stabilné a v pevninskej polostrovnej časti krajiny bez zmien. K zmenám došlo len v prvej dekáde nového tisícročia v prípade autonómnych enkláv na severe Afriky a ostrovných súčastí v rámci Baleárskych ostrovov a Kanárskych ostrovov[3]. Vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v pomerne dlhodobom časovom rade (aspoň na úrovni NUTS I a NUTS II).
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Španielsko sa dlhodobo zaraďuje ku krajinám s najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ (tab. č. 2).
Tab. č. 2|ES|: Španielsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
|
rok |
1990 |
1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
kód |
región |
|
||||||||||
|
ES1 |
Noroeste |
13,6 |
17,8 |
19,9 |
16,5 |
15,2 |
8,4 |
7,6 |
8,5 |
12,7 |
15,3 |
17,2 |
|
ES2 |
Noreste |
14,5 |
18,6 |
16,0 |
11,5 |
9,6 |
6,3 |
5,6 |
6,8 |
11,7 |
12,3 |
14,0 |
|
ES3 |
Comunidad de Madrid |
12,4 |
16,5 |
18,4 |
13,0 |
11,6 |
6,4 |
6,3 |
8,7 |
14,0 |
16,1 |
16,7 |
|
ES4 |
Centro |
16,5 |
21,0 |
21,6 |
17,2 |
15,4 |
9,3 |
8,4 |
11,3 |
16,9 |
19,1 |
20,6 |
|
ES5 |
Este |
12,8 |
19,6 |
18,5 |
11,6 |
9,7 |
7,2 |
7,4 |
10,2 |
18,2 |
20,0 |
21,4 |
|
ES6 |
Sur |
24,1 |
29,7 |
30,0 |
24,7 |
22,5 |
12,0 |
12,0 |
17,0 |
24,6 |
27,2 |
29,6 |
|
ES7 |
Canarias |
22,7 |
26,7 |
20,9 |
14,3 |
13,5 |
11,7 |
10,4 |
17,4 |
26,2 |
28,7 |
29,7 |
|
ES |
Španielsko |
16,1 |
21,3 |
21,1 |
15,7 |
13,9 |
8,5 |
8,3 |
11,3 |
18,0 |
20,1 |
21,6 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
10,4 |
10,7 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15
Disparity medzi siedmymi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období 1990-2011 zväčša pomerne výrazné. Na úrovni NUTS I takéto výrazné rozdiely pri väčšine krajín EÚ nepozorujeme.
Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 11,7 p. b., v roku 2000 to bolo 12,9 p. b. a v roku 2010 dokonca rozdiely narástol na 16,4 p. b.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Mapa č. 1|ES|: Regióny Španielska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Z dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti nemožno v sledovanom období 1990-2011 vyplýva, že rozdiely sú jednak ešte výraznejšie, než na úrovni NUTS I, a tiež pozorujeme, že rozdiely sú povyše dvoch dekádach na prakticky totožnej úrovni. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 18,1 p. b., v roku 2000 to bolo 18,5 p. b. a v roku 2010 18,2 p. b.
Z celkového počtu 17 porovnávaných regiónov NUTS II[4] boli v sledovanom období zväčša dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti, čo len potvrdzuje, že nezamestnanosť je problémom väčšiny španielskych regiónov.
Tab. č. 3|ES|: Španielsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
|
rok |
1990 |
1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
kód |
región |
|
||||||||||
|
ES11 |
Galicia |
11,8 |
17,0 |
19,2 |
16,2 |
14,9 |
8,5 |
7,6 |
8,7 |
12,6 |
15,4 |
17,4 |
|
ES12 |
Principado de Asturias |
17,0 |
19,6 |
21,2 |
17,9 |
17,0 |
9,3 |
8,5 |
8,4 |
13,4 |
16,0 |
17,9 |
|
ES13 |
Cantabria |
16,6 |
19,2 |
21,1 |
15,4 |
13,4 |
6,6 |
5,9 |
7,2 |
12,0 |
13,9 |
15,3 |
|
ES21 |
País Vasco |
19,0 |
22,3 |
18,8 |
13,9 |
12,1 |
7,0 |
6,1 |
6,4 |
11,0 |
10,5 |
12,0 |
|
ES22 |
Comunidad Foral de Navarra |
10,8 |
12,5 |
10,0 |
8,2 |
5,6 |
5,3 |
4,8 |
6,7 |
10,9 |
11,8 |
12,9 |
|
ES23 |
La Rioja |
7,3 |
13,6 |
11,8 |
8,1 |
8,1 |
6,2 |
5,7 |
7,8 |
12,8 |
14,3 |
17,0 |
|
ES24 |
Aragón |
9,2 |
15,3 |
14,4 |
9,3 |
7,3 |
5,5 |
5,2 |
7,1 |
12,8 |
14,8 |
17,1 |
|
ES30 |
Comunidad de Madrid |
12,4 |
16,5 |
18,4 |
13,0 |
11,6 |
6,4 |
6,3 |
8,7 |
14,0 |
16,1 |
16,7 |
|
ES41 |
Castilla y León |
15,3 |
19,2 |
19,9 |
15,3 |
13,8 |
8,1 |
7,2 |
9,5 |
13,8 |
15,8 |
16,7 |
|
ES42 |
Castilla-la Mancha |
13,1 |
18,6 |
19,1 |
15,0 |
12,6 |
8,8 |
7,6 |
11,6 |
18,8 |
21,0 |
22,9 |
|
ES43 |
Extremadura |
24,8 |
28,9 |
29,5 |
25,1 |
23,6 |
13,4 |
13,1 |
15,2 |
20,5 |
23,0 |
25,1 |
|
ES51 |
Cataluña |
12,5 |
18,0 |
17,4 |
10,8 |
8,9 |
6,6 |
6,5 |
9,0 |
16,2 |
17,8 |
19,2 |
|
ES52 |
Comunidad Valenciana |
13,9 |
22,8 |
21,4 |
13,8 |
11,6 |
8,4 |
8,8 |
12,1 |
21,2 |
23,3 |
24,5 |
|
ES53 |
Illes Balears |
10,0 |
15,7 |
12,2 |
8,2 |
6,8 |
6,5 |
7,0 |
10,2 |
18,0 |
20,4 |
21,9 |
|
ES61 |
Andalucía |
25,4 |
30,8 |
32,0 |
26,5 |
24,1 |
12,7 |
12,8 |
17,8 |
25,4 |
28,0 |
30,4 |
|
ES62 |
Región de Murcia |
15,5 |
23,4 |
18,3 |
13,9 |
12,7 |
7,9 |
7,6 |
12,6 |
20,7 |
23,4 |
25,4 |
|
ES63 |
Ciudad Autónoma de Ceuta ** |
28,9 |
21,9 |
26,4 |
27,2 |
24,7 |
21,0 |
20,3 |
17,3 |
18,9 |
24,1 |
29,3 |
|
ES64 |
Ciudad Autónoma de Melilla ** |
21,0 |
21,4 |
13,4 |
18,2 |
20,7 |
24,2 |
23,7 |
24,4 |
|||
|
ES70 |
Canarias |
22,7 |
26,7 |
20,9 |
14,3 |
13,5 |
11,7 |
10,4 |
17,4 |
26,2 |
28,7 |
29,7 |
|
ES |
Španielsko |
16,1 |
21,3 |
21,1 |
15,7 |
13,9 |
8,5 |
8,3 |
11,3 |
18,0 |
20,1 |
21,6 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
10,4 |
10,7 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | ** do porovnávania medziregionálnych rozdielov sme nezhrnuli regióny Ceuta a Melilla, keďže ide o dve rozlohou i počtom obyvateľov nepodstatné enklávy v tzv. Španielskej Afrike | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Keď sa na regionálne rozdiely v Španielsku pozrieme na ešte nižšej úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely sú ešte výraznejšie (tab. č. 4).
Celkové regionálne rozdiely v Španielsku sledované na úrovni NUTS III v priebehu obdobia 1990-2009[5] klesli zanedbateľne z 22,7 p. b. v roku 1990 na 20,2 p. b. v roku 2009 a predpokladáme, že v rokoch 2010-2011 sa výraznejšie zvýšili. Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou dosahoval maximá koncom 90. rokov (24,8 p. b. v roku 1999) a minimum na úrovni 11,0 p. b. bolo zaznamenané v roku 2007.
Kým v roku 2009 boli z celkového počtu 57 porovnávaných regiónov úrovne NUTS III33 len tri s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti, najčastejšie bolo takých regiónov identifikovaných až 6.
Tab. č. 4|ES|: Španielsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
|
rok |
1990 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
|
kód |
región |
|||||||||||
|
ES111 |
A Coruña |
12,2 |
14,7 |
11,3 |
12,9 |
13,9 |
14,7 |
9,9 |
8,3 |
8,3 |
8,9 |
11,6 |
|
ES112 |
Lugo |
9,1 |
11,7 |
8,8 |
9,1 |
8,1 |
8,6 |
6,7 |
6,7 |
5,8 |
6,2 |
9,3 |
|
ES113 |
Ourense |
9,1 |
16,1 |
8,4 |
8,4 |
8,5 |
13,3 |
10,5 |
9,0 |
5,7 |
6,3 |
10,3 |
|
ES114 |
Pontevedra |
13,9 |
16,0 |
12,5 |
13,7 |
14,3 |
14,1 |
11,0 |
9,1 |
8,1 |
10,1 |
15,5 |
|
ES120 |
Asturias |
17,0 |
17,0 |
7,7 |
9,7 |
11,1 |
10,4 |
10,2 |
9,3 |
8,5 |
8,4 |
13,4 |
|
ES130 |
Cantabria |
16,6 |
13,4 |
8,7 |
10,1 |
10,5 |
10,5 |
8,5 |
6,6 |
5,9 |
7,2 |
12,0 |
|
ES211 |
Álava |
18,6 |
10,3 |
8,5 |
9,0 |
9,4 |
9,3 |
7,1 |
6,7 |
5,0 |
4,8 |
11,3 |
|
ES212 |
Guipúzcoa |
19,6 |
9,7 |
6,8 |
7,0 |
6,3 |
6,8 |
5,7 |
5,5 |
4,9 |
5,3 |
9,0 |
|
ES213 |
Vizcaya |
18,7 |
14,1 |
12,0 |
11,4 |
11,5 |
11,7 |
8,5 |
7,9 |
7,2 |
7,7 |
12,3 |
|
ES220 |
Navarra |
10,8 |
5,6 |
4,9 |
5,7 |
5,7 |
5,5 |
5,6 |
5,3 |
4,8 |
6,7 |
10,9 |
|
ES230 |
La Rioja |
7,3 |
8,1 |
4,5 |
7,0 |
6,0 |
5,6 |
6,2 |
6,2 |
5,7 |
7,8 |
12,8 |
|
ES241 |
Huesca |
9,0 |
6,5 |
5,0 |
4,1 |
3,7 |
5,1 |
6,9 |
5,5 |
3,9 |
5,4 |
10,6 |
|
ES242 |
Teruel |
8,7 |
6,8 |
4,6 |
6,0 |
4,8 |
4,5 |
4,7 |
3,7 |
4,5 |
6,4 |
10,3 |
|
ES243 |
Zaragoza |
9,3 |
7,5 |
5,0 |
6,2 |
7,5 |
5,9 |
5,8 |
5,8 |
5,6 |
7,7 |
13,7 |
|
ES300 |
Madrid |
12,4 |
11,6 |
7,6 |
7,3 |
7,4 |
6,7 |
6,8 |
6,4 |
6,3 |
8,7 |
14,0 |
|
ES411 |
Ávila |
13,3 |
11,7 |
9,0 |
9,0 |
8,9 |
9,6 |
8,8 |
6,8 |
6,7 |
11,1 |
18,5 |
|
ES412 |
Burgos |
14,5 |
9,9 |
6,6 |
7,5 |
8,5 |
8,3 |
6,7 |
6,7 |
6,4 |
9,0 |
12,7 |
|
ES413 |
León |
14,6 |
14,8 |
10,1 |
10,4 |
9,5 |
8,4 |
10,8 |
9,2 |
7,8 |
9,5 |
14,6 |
|
ES414 |
Palencia |
16,3 |
14,0 |
7,9 |
8,6 |
9,2 |
7,5 |
7,5 |
7,1 |
6,2 |
9,3 |
14,1 |
|
ES415 |
Salamanca |
17,8 |
18,1 |
13,4 |
13,3 |
15,5 |
15,7 |
9,1 |
10,1 |
8,9 |
11,7 |
15,5 |
|
ES416 |
Segovia |
8,3 |
9,4 |
9,2 |
9,5 |
9,6 |
8,3 |
6,8 |
7,3 |
5,4 |
9,8 |
12,2 |
|
ES417 |
Soria |
9,3 |
7,0 |
4,6 |
4,8 |
4,7 |
4,3 |
5,2 |
5,2 |
4,7 |
5,4 |
10,4 |
|
ES418 |
Valladolid |
16,0 |
15,5 |
12,6 |
13,2 |
13,3 |
13,4 |
9,2 |
8,2 |
7,3 |
8,9 |
12,4 |
|
ES419 |
Zamora |
21,3 |
14,7 |
8,7 |
9,7 |
13,2 |
11,8 |
10,0 |
9,0 |
8,2 |
9,3 |
14,1 |
|
ES421 |
Albacete |
17,2 |
12,9 |
8,2 |
7,2 |
7,4 |
9,3 |
10,0 |
9,9 |
9,1 |
12,3 |
20,0 |
|
ES422 |
Ciudad Real |
15,7 |
13,4 |
10,2 |
9,3 |
11,1 |
9,8 |
10,6 |
10,7 |
9,0 |
13,3 |
19,9 |
|
ES423 |
Cuenca |
8,5 |
11,4 |
8,6 |
9,1 |
9,2 |
8,5 |
6,5 |
6,9 |
5,7 |
7,9 |
15,9 |
|
ES424 |
Guadalajara |
8,9 |
11,0 |
7,9 |
8,9 |
8,6 |
7,9 |
7,1 |
7,0 |
4,9 |
8,5 |
13,5 |
|
ES425 |
Toledo |
10,6 |
12,5 |
10,5 |
11,5 |
11,6 |
10,4 |
9,1 |
7,9 |
7,1 |
12,1 |
20,1 |
|
ES431 |
Badajoz |
27,8 |
24,5 |
17,7 |
19,8 |
16,4 |
18,1 |
17,5 |
14,8 |
14,1 |
15,8 |
21,4 |
|
ES432 |
Cáceres |
20,7 |
22,2 |
8,7 |
18,3 |
19,0 |
15,6 |
13,0 |
11,2 |
11,3 |
14,2 |
19,0 |
|
ES511 |
Barcelona |
12,9 |
9,4 |
9,0 |
10,8 |
10,7 |
10,4 |
7,0 |
6,7 |
6,6 |
8,7 |
16,2 |
|
ES512 |
Girona |
9,8 |
7,8 |
7,3 |
8,6 |
10,3 |
8,5 |
7,3 |
6,6 |
8,1 |
11,1 |
18,2 |
|
ES513 |
Lleida |
7,6 |
5,3 |
5,5 |
6,5 |
5,5 |
4,7 |
5,9 |
6,3 |
3,0 |
6,4 |
11,4 |
|
ES514 |
Tarragona |
14,2 |
8,5 |
9,2 |
8,6 |
7,5 |
8,6 |
7,1 |
6,3 |
6,6 |
10,2 |
17,0 |
|
ES521 |
Alicante / Alacant |
14,8 |
13,8 |
10,0 |
10,8 |
12,3 |
10,6 |
9,6 |
9,6 |
10,3 |
13,5 |
22,4 |
|
ES522 |
Castellón / Castelló |
9,0 |
6,3 |
4,1 |
5,1 |
6,8 |
8,4 |
7,3 |
6,1 |
6,8 |
10,9 |
19,9 |
|
ES523 |
Valencia / València |
14,4 |
11,4 |
10,2 |
11,9 |
11,5 |
10,7 |
8,6 |
8,0 |
8,1 |
11,5 |
20,6 |
|
ES531 |
Eivissa, Formentera |
: |
5,8 |
6,8 |
8,0 |
11,4 |
10,3 |
6,8 |
6,7 |
8,0 |
: |
18,4 |
|
ES532 |
Mallorca |
: |
7,1 |
5,8 |
7,7 |
9,5 |
9,2 |
7,4 |
6,4 |
6,8 |
: |
18,0 |
|
ES533 |
Menorca |
: |
4,9 |
5,2 |
6,2 |
8,3 |
6,5 |
6,1 |
6,5 |
7,3 |
: |
17,3 |
|
ES611 |
Almería |
18,2 |
16,3 |
10,5 |
10,7 |
11,5 |
10,1 |
9,2 |
9,5 |
11,5 |
19,5 |
26,8 |
|
ES612 |
Cádiz |
30,0 |
29,7 |
25,0 |
27,4 |
23,4 |
22,7 |
17,7 |
15,4 |
14,9 |
19,4 |
26,9 |
|
ES613 |
Córdoba |
24,2 |
25,7 |
20,8 |
21,4 |
21,2 |
20,7 |
14,8 |
14,4 |
13,9 |
16,5 |
26,1 |
|
ES614 |
Granada |
26,3 |
22,7 |
18,5 |
19,7 |
18,0 |
13,4 |
12,9 |
10,9 |
12,0 |
19,3 |
26,3 |
|
ES615 |
Huelva |
28,2 |
25,2 |
13,1 |
21,5 |
19,9 |
16,0 |
15,9 |
14,4 |
13,9 |
17,6 |
22,6 |
|
ES616 |
Jaén |
16,3 |
23,5 |
17,1 |
18,5 |
18,8 |
18,2 |
15,9 |
13,7 |
13,0 |
16,5 |
23,2 |
|
ES617 |
Málaga |
27,4 |
18,9 |
14,4 |
15,1 |
16,5 |
15,1 |
11,7 |
11,2 |
10,9 |
18,5 |
26,4 |
|
ES618 |
Sevilla |
25,9 |
26,5 |
21,2 |
20,2 |
18,3 |
17,4 |
13,9 |
12,9 |
13,0 |
16,0 |
23,6 |
|
ES620 |
Murcia |
15,5 |
12,7 |
10,7 |
11,4 |
10,7 |
10,7 |
8,0 |
7,9 |
7,6 |
12,6 |
20,7 |
|
ES630 |
Ceuta ** |
25,6 |
24,7 |
7,1 |
6,7 |
9,5 |
10,7 |
19,7 |
21,0 |
20,3 |
17,3 |
18,9 |
|
ES640 |
Melilla ** |
34,4 |
21,4 |
3,1 |
4,2 |
8,9 |
17,0 |
14,0 |
13,4 |
18,2 |
20,7 |
24,2 |
|
ES703 |
El Hierro |
: |
12,3 |
10,3 |
11,1 |
12,8 |
13,4 |
11,9 |
: |
: |
: |
: |
|
ES704 |
Fuerteventura |
: |
10,5 |
8,9 |
9,6 |
9,0 |
9,5 |
11,2 |
10,7 |
10,0 |
17,9 |
29,2 |
|
ES705 |
Gran Canaria |
: |
13,3 |
9,6 |
11,0 |
11,1 |
11,6 |
13,3 |
12,7 |
11,8 |
18,7 |
27,7 |
|
ES706 |
La Gomera |
: |
14,8 |
11,3 |
11,5 |
11,3 |
11,6 |
11,9 |
: |
: |
: |
24,1 |
|
ES707 |
La Palma |
: |
14,8 |
11,6 |
11,3 |
13,0 |
13,1 |
11,9 |
12,6 |
10,5 |
17,0 |
23,6 |
|
ES708 |
Lanzarote |
: |
9,6 |
8,7 |
9,9 |
8,3 |
9,3 |
10,7 |
9,6 |
9,1 |
16,6 |
29,2 |
|
ES709 |
Tenerife |
: |
14,2 |
12,3 |
11,5 |
12,2 |
12,8 |
10,3 |
11,0 |
9,4 |
16,2 |
24,2 |
|
ES |
Španielsko |
16,1 |
13,9 |
10,5 |
11,5 |
11,5 |
11,0 |
9,2 |
8,5 |
8,3 |
11,3 |
18,0 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | ** do porovnávania medziregionálnych rozdielov sme nezhrnuli regióny Ceuta a Melilla, keďže ide o dve rozlohou i počtom obyvateľov nepodstatné enklávy v tzv. Španielskej Afrike | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Zhrnutie za Španielsko
Medziregionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti v Španielsku, ktoré patrí medzi hlavných beneficientov regionálnej/kohéznej politiky EÚ, sú aj po vyše dvoch dekádach nalievania eurofondov na prakticky totožnej úrovni, ktorá presahuje 20 p. b. na úrovni regiónov NUTS III.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Španielsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Španielsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Španielsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=ES
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Vo všetkých prípadoch došlo k procesu delenia a vzniku samostatných celkov NUTS III.
[4] Do porovnávania medziregionálnych rozdielov sme nezhrnuli regióny Ceuta a Melilla, keďže ide o dve rozlohou i počtom obyvateľov nepodstatné enklávy v tzv. Španielskej Afrike.
[5] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database