Základné údaje

Vznik EHS ako predchodcu dnešnej EÚ:	1958
Vznik eurozóny (EMÚ) s jednotnou menou euro:	1999
Sumárny počet obyvateľov členských krajín EÚ (2011):	502 486 499
Sumárna rozloha členských krajín EÚ:	4 325 675 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:	347 mld. eur | 704,2 eur na obyvateľa
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:	35,7%
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:	353 mld. eur (ver. + súkr.)

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Členské krajiny EÚ počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostali možnosť čerpať vyše 818 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 66,4 eura. Objem zdrojov na realizáciu tejto politiky EÚ sa z obdobia na obdobie zvyšuje, a to tak v absolútnych číslach (graf č. 3), ako i v pomerných číslach v prepočte na obyvateľa (tab. č. 1), z čoho vyplýva, že nárast zdrojov nesúvisí  len s procesom rozširovania EÚ. Objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ predstavuje dlhodobo približne tretinu z celkového rozpočtu EÚ.

Tab. č. 1|EU|: Európska únia: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ vyčlenených na regionálnu/kohéznu politiku

	Programovacie obdobie				Spolu
	1989-1993	1994-1999	2000-2006	2007-2013	1989-2013
Celkové zdroje pre členské krajiny EÚ (v mil. eur)	69 000	168 000	234 700	347 000	818 700
V prepočte na obyvateľa členských krajín EÚ (v eur na obyv. ročne)	40,5	75,9	88,5	100,6	66,4
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)	25,0	33,3	33,3	35,7	33,3

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia členských krajín EÚ vo vzťahu k spoločnému rozpočtu EÚ od roku 1976

Ako ukazujú dáta (graf. č. 1), Nemecko je dlhodobo hlavným čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ, pričom v období rokov 1976-2011 do rozpočtu EÚ zaplatilo o 288,794 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Na strane druhej je Grécko, ktoré je dlhodobo hlavným čistým príjemcom z rozpočtu EÚ, keďže z neho získalo o EUR 97,029 mld. eur viac, než do neho od svojho pristúpenia k EÚ zaplatilo.

Graf č. 1|EU|: Európska únia: Čistí prispievatelia vs. čistí príjemcovia vo vzťahu k rozpočtu EÚ (obdobie 1976-2011)

Zdroj: Money-go-round.eu

Ak sa na aktuálny vzťah medzi tzv. čistými prispievateľmi a tzv. čistými príjemcami pozrieme optikou pomerných čísel, tak v roku 2011 stálo členstvo v EÚ najviac luxemburských daňovníkov, a to 405 eur na obyvateľa, a najviac z členstva profitovali Maďari, a to v sume 419 eur na obyvateľa (graf č. 2).[1]

Graf č. 2|EU|: Európska únia: Čistí prispievatelia vs. čistí príjemcovia v eur per capita (rok 2011)

Zdroj: Money-go-round.eu

Na aktuálny vzťah medzi tzv. čistými prispievateľmi a tzv. čistými príjemcami resp. ich vzťah s rozpočtom EÚ, prostredníctvom ktorého dochádza k redistribúcii zdrojov do jednotlivých krajín v súvislosti s realizáciou politík EÚ, sa možno pozrieť i z pohľadu veľkosti balíkov ich čistých príspevkov do rozpočtu EÚ resp. ich čistých príjmov z rozpočtu EÚ v relatívnych hodnotách v pomere k ich HDP v percentách (graf č. 3).

Graf č. 3|EU|: Európska únia: Čistí prispievatelia vs. čistí príjemcovia v percentách HDP (rok 2011)

Zdroj: Money-go-round.eu

Výdavky na regionálnu/kohéznu politiku EÚ počas štyroch programovacích období 1989-2013 rástli v absolútnych číslach a v 90. rokoch tiež v relatívnych hodnotách vo vzťahu k HDP EÚ (graf. č. 4).

Graf č. 4|EU|: Európska únia: Výdavky na regionálnu/kohéznu politiku EÚ (obdobie 1989-2013)

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Kým platby z eurofondov v roku 1989 dosahovali len niečo pod 10 mld. eur, do roku 2013 sa predpokladá zvýšenie na približne 54 mld. eur. V relatívnych hodnotách sa v prvej dekáde nového tisícročia objem zdrojov na regionálnu/kohéznu politiku EÚ stabilizoval na úrovni  okolo 0,4 % HDP EÚ, pričom podieľanie sa jednotlivých krajinách na HDP EÚ je pochopiteľne vysoko diferencované vzhľadom na odlišnú silu jednotlivých ekonomík (graf č. 5).

Graf č. 5|EU|: Európska únia: Podiel jednotlivých členských krajín EÚ na HDP EÚ (rok 2011)

Zdroj: Eurostat

NUTS klasifikácia

Európska únia sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 97 regiónov na úrovni NUTS I, 270 regiónov na úrovni NUTS II (mapa č. 1) a 1294 regiónov na úrovni NUTS III.

Mapa č. 1|EU|: Európska únia: Miera nezamestnanosti v regiónoch členských krajín EÚ na úrovni NUTS II (rok 2011)

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Z celkového počtu 27 členských krajín EÚ sa šestnásť z nich člení na regióny na všetkých troch úrovniach NUTS I až NUTS III. Ďalších päť krajín sa na úrovni NUTS I na regióny nečlení (Česká republika, Slovinsko, Slovensko, Dánsko a Írsko), štyri krajiny sa nečlenia ani na úrovni NUTS I, ani na úrovni NUTS II (Estónsko, Lotyšsko, Litva, Malta) a dve krajiny sa nečlenia na regióny ani na jednej z troch úrovni NUTS (Cyprus a Luxembursko).

V tejto súvislosti sa nedá nespomenúť dva príklady najvypuklejších anomálií a absurdít popierajúcich kritéria NUTS klasifikácie pre vyčleňovanie regiónov na jednotlivých hierarchických úrovniach. Súostrovie Malta, ktoré má ako celok populáciu na úrovni 0,4 mil. obyv.,  sa na úrovni NUTS III člení na dva regióny – ostrov Malta a ostrovy Gozo and Comino. Sledovanie medziregionálnych rozdielov na Malte nemá však zmysel, rovnako ako je nezmyselné a umelé rozdeľovanie ostrovného miništátika na regióny úrovne NUTS III. Podobne, porovnávať na jednej úrovni (NUTS I) región  Manner-Suomi, ktorý tvorí celé územie kontinentálneho Fínska, a súostrovie Åland, považujeme za absurdné, keďže ide o špecifické autonómne územie, ktoré sa na celkovej rozlohe a populácii Fínska podieľa len nepatrným zlomkom (0,5%). Pri porovnávaní medziregionálnych rozdielov vo Fínsku sme sa preto rozhodli nebrať do úvahy dáta za súostrovie Åland nielen na úrovni NUTS I, ale ani na nižších hierarchických úrovniach NUTS II a NUTS III.

Ak sa pozrieme bližšie na jednotlivé členské krajiny EÚ, zisťujeme, že osem z tzv. starých členských krajín EÚ-15 má v sledovanom období od roku 1989 pomerne stabilné a nemenné regionálne sústavy.  Do tejto skupiny zaraďujeme Belgicko, Grécko, Španielsko, Francúzsko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko a Švédsko. V týchto krajinách je teda možné sledovať a porovnávať vývoj regionálnych rozdielov v dlhodobom časovom rade.

Na strane druhej, v ďalších šiestich z tzv. starých členských krajín EÚ-15 došlo v sledovanom období od roku 1989 k viacerým zmenám na rôznych hierarchických úrovniach regionálnych sústav. Do tejto skupiny zaraďujeme Nemecko, Taliansko, Fínsko, Spojené kráľovstvo, Dánsko a Írsko. V týchto krajinách je časový rad, na ktorom môžeme sledovať zmeny v regionálnych rozdieloch, kratší, než by sme si želali.

Osobitnú skupinu predstavujú krajiny Luxembursko a Cyprus, ktoré sa nečlenia na regióny na úrovni NUTS I, ani na úrovni NUTS II ba ani na úrovni NUTS III, čo je pochopiteľné, keďže ide o pomerne malé krajiny, či už z hľadiska populácie alebo z hľadiska rozlohy. Vývoj jednotlivých indikátorov možno preto v ich prípade sledovať a porovnávať len na úrovni krajiny ako celku, sledovanie medziregionálnych rozdielov v Luxembursku a na Cypre na základe dát od Eurostatu nie je možné.

V takýchto krajinách teda EÚ vôbec nesleduje, ako sa v rámci nich darí znižovať regionálne rozdiely, čo je pôvodným hlavným deklarovaným cieľom regionálnej/kohéznej politiky EÚ. V prípadoch takých krajín EÚ sleduje indikátory na úrovni NUTS 0, teda na úrovni krajín, ktoré v týchto prípadoch degraduje na úroveň regiónov. Nie je to nič prekvapujúce, keďže stovky miliárd z eurofondov, ktoré do regiónov EÚ plynú z rozpočtu EÚ (a doň z našich daní), smerujú presne v súlade s heslom „Európa regiónov“ k demontáži entít národných štátov v rámci „budovania“ európskeho superštátu s hlavným mestom „Európy regiónov“ v Bruseli.

Poslednú skupinu tvoria tzv. nové členské krajiny EÚ, ktoré pristúpili k EÚ až počas prvej dekády nového tisícročia, pričom jedenásť z nich (všetky okrem Cypru) sa člení na regióny aspoň na úrovni NUTS III, regionálne rozdiely v nich možno teda porovnávať zväčša v časovom rade jednej dekády (maximálne v rozmedzí rokov 1999 až 2011).

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Keďže na úrovni NUTS I sa 11 z 27 členských krajín EÚ nečlení na regióny, pozorovanie vývoja regionálnych rozdielov sa nám zužuje na zvyšných 16 krajín. Avšak, keďže, ako sme už uviedli na inom mieste, aktuálne členenie Fínska na tejto úrovni nepovažujeme za správne a v súlade s kritériami NUTS klasifikácie, budeme sa venovať len 15 členským krajinám. Tu tiež treba uviesť, že len v deviatich krajinách sú regionálne sústavy na úrovni NUTS I tvorené viac než tromi regiónmi.

Ak sa pozrieme na obdobie 1990-1999, vidíme, že regionálne rozdiely rástli v siedmich krajinách z desiatich krajín EU-15, ktoré sa členili na regióny na úrovni NUTS I, a klesali len v Grécku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve (tab. č. 2). Významný rast rozdielov pozorujeme v Nemecku (o 8,4 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Belgicku (o 5,1 p. b.). Na strane druhej nie je citeľný významný pokles rozdielov v žiadnej krajine, za zmienku stojí len pokles v Spojenom kráľovstve (o 5,5 p. b.). V krajinách, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko), nie je badateľný významný vplyv na pokles regionálnych rozdielov, v Grécku navyše v danom období došlo k nárastu miery nezamestnanosti, čím sa krajina posunula k Španielsku medzi krajiny s nadpriemernou mierou.

Tab. č. 2|EU|: Európska únia: Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I[3]

		priemerná miera nezamestnanosti (%)			počet regiónov NUTS I            (tzv. NUTS 2010)	medziregionálne rozdiely na úrovni NUTS I (p. b.)			zmena v medziregionálnych rozdieloch na úrovni NUTS I (p. b.)			objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku v období 1989-2013
kód	krajina	1990	1999	2011		1990	1999	2011	1990-1999	1999-2011	1990-2011	mil. eur	eur/obyv. ročne
BE	Belgicko	7,6	8,6	7,1	3	5,3	10,4	12,6	5,1	2,2	7,3	7 255	27,6
BG	Bulharsko	:	13,7	11,2	2	:	4,9	3,7	:	-1,2	:	6 853	128,8
CZ	Česká republika	:	8,8	6,7	1	-	-	-	-	-	-	29 119	282,7
DK	Dánsko	9,7	5,6	7,6	1	-	-	-	-	-	-	2 705	20,0
DE	Nemecko	5,2	8,9	5,9	16	7,4	15,8	8,6	8,4	-7,2	1,2	86 269	41,9
EE	Estónsko	:	11,6	12,5	1	-	-	-	-	-	-	4 106	306,4
IE	Írsko	15,6	5,8	14,4	1	-	-	-	-	-	-	17 008	158,2
EL	Grécko	7,5	12,1	17,7	4	5,5	2,9	1,7	-2,6	-1,2	-3,8	72 206	260,2
ES	Španielsko	16,1	15,7	21,6	7	11,7	13,2	15,7	1,5	2,5	4,0	148 995	134,2
FR	Francúzsko	8,7	12,0	9,7	9	5,4	8,5	4,7	3,1	-3,8	-0,7	51 869	32,7
IT	Taliansko	10,2	11,4	8,4	5	18,3	18,9	9,1	0,6	-9,8	-9,2	91 966	62,2
CY	Cyprus	:	5,0	7,7	1	-	-	-	-	-	-	744	95,6
LV	Lotyšsko	:	13,8	15,4	1	-	-	-	-	-	-	5 710	248,3
LT	Litva	:	13,4	15,4	1	-	-	-	-	-	-	8 315	244,6
LU	Luxembursko	1,5	2,4	4,9	1	-	-	-	-	-	-	334	28,4
HU	Maďarsko	:	7,0	10,9	3	:	3,9	5,0	:	1,1	:	28 273	279,9
MT	Malta	:	6,3	6,5	1	-	-	-	-	-	-	936	234,0
NL	Holandsko	8,0	3,6	4,4	4	1,9	3,3	0,9	1,4	-2,4	-1,0	8 561	21,0
AT	Rakúsko	3,3	3,7	4,1	3	1,1	1,4	2,5	0,3	1,1	1,4	4 889	31,0
PL	Poľsko	:	12,3	9,6	6	:	4,3	3,1	:	-1,2	:	79 098	207,6
PT	Portugalsko	5,1	4,5	12,7	3	3,1	1,8	2,3	-1,3	0,5	-0,8	71 433	269,6
RO	Rumunsko	:	6,9	7,4	4	:	1,8	1,8	:	0,0	:	19 669	130,7
SI	Slovinsko	:	6,2	8,2	1	-	-	-	-	-	-	4 631	231,5
SK	Slovensko	:	16,4	13,5	1	-	-	-	-	-	-	13 209	244,6
FI	Fínsko	17,9	10,2	7,8	2	-	-	-	-	-	-	5 491	54,5
SE	Švédsko	8,2	7,6	7,5	3	:	4,5	1,1	:	-3,4	:	5 419	31,3
UK	Spojené kráľovstvo	6,3	6,0	8,0	12	11,8	6,3	4,8	-5,5	-1,5	-7,0	45 503	29,9
EU	Európska únia (EÚ 27) *	8,3	9,6	9,6	97	22,6	22,3	26,7	-0,3	4,4	4,1	818 700	66,4

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Pri pohľade na obdobie 1999-2011 je zjavné, že rozdiely klesali v deviatich z pätnástich krajín EÚ-27, ktoré sa členili na regióny NUTS I, pričom rástli v Belgicku, Španielsku, Maďarsku, Rakúsku. V Portugalsku a Rumunsku ostali takmer bez zmeny resp. bez zmeny (tab. č. 2). V danom období sme neboli svedkami významného rastu rozdielov, na strane druhej významný pokles rozdielov nastal v Taliansku (o 9,8 p. b.) a v Nemecku (o 7,2 p. b.) a za zmienku stojí i pokles vo Francúzsku a Švédsku.

V krajinách, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko), nie je ani v tomto období badateľný významný vplyv na pokles regionálnych rozdielov, ba čo viac, vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách sme boli svedkami významného nárastu miery nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky tri krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti.

Ak hodnotíme celé obdobie 1990-2011, čo je pochopiteľne možné len pre krajiny EÚ-15, vidíme, že regionálne rozdiely rástli v Belgicku, Nemecku, Španielsku a Rakúsku – teda v štyroch krajinách z desiatich krajín EÚ-15, ktoré sa členili na regióny NUTS I (tab. č. 2). Na strane druhej, rozdiely klesali v Grécku, Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku a Spojenom kráľovstve. Významný rast rozdielov pozorujeme v Belgicku (o 7,3 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Španielsku (o 4,0 p. b.). Významný pokles rozdielov v Taliansku (o 9,2 p. b.) a Spojenom kráľovstve (o 7,0 p. b.), za zmienku stojí i pokles v Grécku (o 3,8 p. b.).

V krajinách, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko), nie je ani v tomto období badateľný významný vplyv na pokles regionálnych rozdielov. Čo je horšie, vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách sme boli v období 1990-2011 svedkami významného nárastu miery nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky tri krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti, čo pokladáme za omnoho podstatnejší problém, než to, ako sa v danom období v týchto krajinách menili či nemenili regionálne rozdiely.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Na úrovni NUTS II sa 6 z 27 členských krajín EÚ nečlení na regióny, preto sa pri pozorovaní vývoja regionálnych rozdielov sústredíme len na zvyšných 21 krajín. Avšak, keďže, ako sme už uviedli na inom mieste, Dánsko sa delí na tejto úrovni na regióny až od roka 2007, vzhľadom na to, že dáta neboli spätne rekonštruované za dostatočne dlhý časový rad, Dánsko neberieme do úvahy a rozdiely budeme teda sledovať v 20 krajinách. Treba tiež uviesť, že len v pätnástich krajinách sú regionálne sústavy na úrovni NUTS II tvorené viac než šiestimi regiónmi.

Ak sa pozrieme na obdobie 1990-1999, vidíme, že regionálne rozdiely rástli v siedmich krajinách z trinástich krajín EU-15, ktoré sa členili na regióny na úrovni NUTS II, a klesali len v Grécku, Portugalsku, Fínsku a Spojenom kráľovstve (tab. č. 3). Významný rast rozdielov pozorujeme v Nemecku (o 9,1 p. b.) a vo Francúzsku (o 10,1 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Taliansku (o 5,6 p. b.). Na strane druhej nie je citeľný významný pokles rozdielov v žiadnej krajine, za zmienku stojí len pokles v Portugalsku (o 5,6 p. b.) a v Spojenom kráľovstve (o 5,7 p. b.). V Grécku a Španielsku, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky, nie je badateľný významný vplyv na pokles regionálnych rozdielov, naviac v Grécku došlo k nárastu miery nezamestnanosti, čím sa zaradilo k Španielsku medzi krajiny s nadpriemernou mierou v EÚ. Z tzv. kohéznych krajín sme identifikovali pokles len v Portugalsku, ktoré sa zároveň udržalo medzi krajinami s podpriemernou mierou nezamestnanosti.  

Pri pohľade na obdobie 1999-2011 je zjavné, že rozdiely klesali v jedenástich z dvadsiatich krajín EÚ-27, ktoré sa členili na regióny NUTS II, pričom rástli v Belgicku, Grécku, Maďarsku, Rakúsku a Portugalsku. V Írsku a Španielsku ostali bez zmeny (tab. č. 3). V danom období sme neboli svedkami významného rastu rozdielov, za zmienku stojí rast rozdielov v Grécku (o 2,9 p. b.) a Rumunsku (o 3,2 p. b.). Na strane druhej významný pokles rozdielov nastal vo Francúzsku (o 10,4 p. b.), v Taliansku (o 13,3 p. b.) a v Nemecku (o 7,7 p. b.) a za zmienku stojí i pokles v Poľsku (o 5,4 p. b.), vo Švédsku (o 5,3 p. b.) a v Českej republike (o 3,6 p. b.).

Tab. č. 3|EU|: Európska únia: Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II[4]

		priemerná miera nezamestnanosti (%)			počet regiónov NUTS II            (tzv. NUTS 2010)	medziregionálne rozdiely na úrovni NUTS II (p. b.)			zmena v medziregionálnych rozdieloch na úrovni NUTS II (p. b.)			objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku v období 1989-2013
kód	krajina	1990	1999	2011		1990	1999	2011	1990-1999	1999-2011	1990-2011	mil. eur	eur/obyv. ročne
BE	Belgicko	7,6	8,6	7,1	11	9,4	11,7	13,7	2,3	2,0	4,3	7 255	27,6
BG	Bulharsko	:	13,7	11,2	6	:	9,1	8,2	:	-0,9	:	6 853	128,8
CZ	Česká republika	:	8,8	6,7	8	:	9,5	5,9	:	-3,6	:	29 119	282,7
DK	Dánsko	9,7	5,6	7,6	5	-	-	-	-	-	-	2 705	20,0
DE	Nemecko	5,2	8,9	5,9	38	7,7	16,8	9,1	9,1	-7,7	1,4	86 269	41,9
EE	Estónsko	:	11,6	12,5	1	-	-	-	-	-	-	4 106	306,4
IE	Írsko	15,6	5,8	14,4	2	-	1,5	1,5	:	0,0	:	17 008	158,2
EL	Grécko	7,5	12,1	17,7	13	6,4	6,1	9,0	-0,3	2,9	2,6	72 206	260,2
ES	Španielsko	16,1	15,7	21,6	19	18,1	18,4	18,4	0,3	0,0	0,3	148 995	134,2
FR	Francúzsko	8,7	12,0	9,7	26	8,4	18,5	8,1	10,1	-10,4	-0,3	51 869	32,7
IT	Taliansko	10,2	11,4	8,4	21	19,9	25,5	12,2	5,6	-13,3	-7,7	91 966	62,2
CY	Cyprus	:	5,0	7,7	1	-	-	-	-	-	-	744	95,6
LV	Lotyšsko	:	13,8	15,4	1	-	-	-	-	-	-	5 710	248,3
LT	Litva	:	13,4	15,4	1	-	-	-	-	-	-	8 315	244,6
LU	Luxembursko	1,5	2,4	4,9	1	-	-	-	-	-	-	334	28,4
HU	Maďarsko	:	7,0	10,9	7	:	7,2	7,9	:	0,7	:	28 273	279,9
MT	Malta	:	6,3	6,5	1	-	-	-	-	-	-	936	234,0
NL	Holandsko	8,0	3,6	4,4	12	5,7	5,8	3,2	0,1	-2,6	-2,5	8 561	21,0
AT	Rakúsko	3,3	3,7	4,1	9	2,6	3,2	4,6	0,6	1,4	2,0	4 889	31,0
PL	Poľsko	:	12,3	9,6	16	:	10,5	5,1	:	-5,4	:	79 098	207,6
PT	Portugalsko	5,1	4,5	12,7	7	9,6	4,0	5,3	-5,6	1,3	-4,3	71 433	269,6
RO	Rumunsko	:	6,9	7,4	8	:	2,7	5,9	:	3,2	:	19 669	130,7
SI	Slovinsko	:	6,2	8,2	2	:	2,4	2,2	:	-0,2	:	4 631	231,5
SK	Slovensko	:	16,4	13,5	4	:	13,9	12,9	:	-1,0	:	13 209	244,6
FI	Fínsko	17,9	10,2	7,8	5	7,9	6,0	3,1	-1,9	-2,9	-4,8	5 491	54,5
SE	Švédsko	8,2	7,6	7,5	8	3,9	7,6	2,3	3,7	-5,3	-1,6	5 419	31,3
UK	Spojené kráľovstvo	6,3	6,0	8,0	37	13,5	7,8	7,2	-5,7	-0,6	-6,3	45 503	29,9
EU	Európska únia (EÚ 27) *	8,3	9,6	9,6	270	23,9	25,6	27,9	1,7	2,3	4,0	818 700	66,4

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

 

Ani v jednej z krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko) v tomto období nedošlo k poklesu regionálnych rozdielov, naopak, ostali buď bez zmeny alebo rástli. Ba čo viac, vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách sme boli svedkami významného nárastu miery nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky tieto krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti. Negatívny vývoj s rastom nezamestnanosti i rastom rozdielov sme spomedzi nových členských krajín identifikovali v prípade Maďarska.

Ak hodnotíme celé obdobie 1990-2011, čo je pochopiteľne možné len pre krajiny EÚ-15, vidíme, že regionálne rozdiely rástli v Belgicku, Nemecku, Grécku, Španielsku a Rakúsku – teda v piatich krajinách z trinástich krajín EÚ-15, ktoré sa členili na regióny NUTS I. Na strane druhej, rozdiely klesali vo Francúzsku, Taliansku, Holandsku, Portugalsku, Fínsku a Spojenom kráľovstve. Významný rast rozdielov sme nepozorovali v žiadnej krajine, za zmienku stojí rast rozdielov v Belgicku (o 4,3 p. b.). Významný pokles rozdielov nastal v Taliansku (o 7,7 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Spojenom kráľovstve (o 6,3 p. b.), v Portugalsku (o 4,3 p. b.) a vo Fínsku (o 4,8 p. b.).

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Na úrovni NUTS III sa 2 z 27 členských krajín EÚ nečlenia na regióny (Cyprus a Luxembursko), preto sa pri pozorovaní vývoja regionálnych rozdielov sústrediť by sme sa mali na zvyšných 25 krajín. Avšak, keďže, ako sme už uviedli na inom mieste, hoci sa Malta na tejto úrovni delí na dva regióny, keďže nie je k dispozícii súvislý a dostatočne dlhý časový rad dát, a keďže tiež platí, že tie regióny absolútne nespĺňajú kritériá stanovené v nariadení o NUTS klasifikácii pre úroveň regiónov NUTS III, neberieme regióny Malty do úvahy. A taktiež, vzhľadom na časté zmeny v regionálnej sústave úrovne NUTS III v Nemecku, nie sú k dispozícii dáta v súvislom a dostatočne dlhom časovom rade a preto nie je možné brať do úvahy ani Nemecko. Z toho vyplýva, že regionálne rozdiely na úrovni NUTS III možno sledovať v 23 krajinách. Treba tiež uviesť, že v siedmich krajinách sú regionálne sústavy na úrovni NUTS III tvorené menej než deviatimi regiónmi.

Ak sa pozrieme na obdobie 1990-1999, vidíme, že regionálne rozdiely rástli v štyroch krajinách z jedenástich krajín EU-15, za ktoré máme dáta na úrovni regiónov NUTS III, pričom klesali len v Dánsku a  Írsku. V Taliansku, Rakúsku, Fínsku a v Spojenom kráľovstve boli takmer bez zmeny a v Holandsku boli bez akejkoľvek zmeny (tab. č. 4). Významný rast rozdielov pozorujeme vo Francúzsku (o 10,3 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Belgicku (o 4,2 p. b.) a vo Švédsku (o 5,1 p. b.). Na strane druhej nie je citeľný významný pokles rozdielov v žiadnej krajine, za zmienku stojí len pokles v Írsku (o 4,8 p. b.).

Pri pohľade na obdobie 1999-2009[5] je zjavné, že rozdiely klesali v patnástich z dvadsiatich krajín EÚ-27, za ktoré máme dáta na úrovni regiónov NUTS III, pričom rástli v Maďarsku, Rumunsku a mierne i v Rakúsku. V Litve, Portugalsku a Slovinsku ostali takmer bez zmeny a v Dánsku bez akejkoľvek zmeny (tab. č. 4). V danom období sme neboli svedkami významného rastu rozdielov, za zmienku stojí rast rozdielov v Maďarsku (o 3,6 p. b.) a Rumunsku (o 2,5 p. b.). Na strane druhej významný pokles rozdielov nastal vo Francúzsku (o 11,1 p. b.), v Taliansku (o 12,9 p. b.) a v Poľsku (o 10,2 p. b.), za zmienku stojí i pokles v Bulharsku (o 5,5 p. b.), v Grécku (o 6,6 p. b.), Španielsku (o 4,6 p. b.), v Lotyšsku (5,3 p. b.), v Holandsku (o 4,6 p. b.), vo Fínsku (o 4,0 p. b.) a vo Švédsku (o 6,5 p. b.). Z kruhu krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky, sme jednoznačne pozitívny vývoj, teda pokles rozdielov a zároveň pokles miery nezamestnanosti na národnej úrovni, zaznamenali v prípade Bulharska, Českej republiky a Poľska.

Tab. č. 4|EU|: Európska únia: Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III[6]

		priemerná miera nezamestnanosti (%)			počet regiónov NUTS III           (tzv. NUTS 2010)	medziregionálne rozdiely na úrovni NUTS III (p. b.)			zmena v medziregionálnych rozdieloch na úrovni NUTS III (p. b.)			objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku v období 1989-2013
kód	krajina	1990	1999	2009		1990	1999	2009	1990-1999	1999-2009	1990-2009	mil. eur	eur/obyv. ročne
BE	Belgicko	7,6	8,6	8,2	44	12,5	16,7	13,8	4,2	-2,9	1,3	7 255	27,6
BG	Bulharsko	:	13,7	6,8	28	:	25,2	19,7	:	-5,5	:	6 853	128,8
CZ	Česká republika	:	8,8	6,7	14	:	11,4	7,8	:	-3,6	:	29 119	282,7
DK	Dánsko	9,7	5,6	6,0	11	6,3	4,4	4,4	-1,9	0,0	-1,9	2 705	20,0
DE	Nemecko	5,2	8,9	7,7	412	:	:	:	:	:	:	86 269	41,9
EE	Estónsko	:	11,6	13,8	5	:	13,1	9,8	:	-3,3	:	4 106	306,4
IE	Írsko	15,6	5,8	11,7	8	9,1	4,3	4,4	-4,8	0,1	-4,7	17 008	158,2
EL	Grécko	7,5	12,1	9,5	51	:	19,2	12,5	:	-6,7	:	72 206	260,2
ES	Španielsko	16,1	15,7	18,0	59	22,7	24,8	20,2	2,1	-4,6	-2,5	148 995	134,2
FR	Francúzsko	8,7	12,0	9,5	100	9,8	20,1	9,0	10,3	-11,1	-0,8	51 869	32,7
IT	Taliansko	10,2	11,4	7,8	110	30,5	29,8	16,9	-0,7	-12,9	-13,6	91 966	62,2
CY	Cyprus	:	5,0	5,3	1	-	-	-	-	-	-	744	95,6
LV	Lotyšsko	:	13,8	17,1	6	-	10,1	4,8	:	-5,3	:	5 710	248,3
LT	Litva	:	13,4	13,7	10	-	6,9	7,4	:	0,5	:	8 315	244,6
LU	Luxembursko	1,5	2,4	5,1	1	-	-	-	-	-	-	334	28,4
HU	Maďarsko	:	7,0	10,0	20	:	9,3	12,9	:	3,6	:	28 273	279,9
MT	Malta	:	6,3	7,0	2	:	:	:	:	:	:	936	234,0
NL	Holandsko	8,0	3,6	3,4	40	8,4	8,4	3,8	0,0	-4,6	-4,6	8 561	21,0
AT	Rakúsko	3,3	3,7	4,8	35	4,5	3,7	5,1	-0,8	1,4	0,6	4 889	31,0
PL	Poľsko	:	12,3	8,2	66	:	20,1	9,9	:	-10,2	:	79 098	207,6
PT	Portugalsko	5,1	4,5	8,0	30	:	7,3	8,1	:	0,8	:	71 433	269,6
RO	Rumunsko	:	6,9	6,9	42	:	11,9	14,4	:	2,5	:	19 669	130,7
SI	Slovinsko	:	6,2	5,9	12	:	5,7	6,6	:	0,9	:	4 631	231,5
SK	Slovensko	:	16,4	12,0	8	:	15,9	14,2	:	-1,7	:	13 209	244,6
FI	Fínsko	17,9	10,2	8,2	19	11,3	11,1	7,1	-0,2	-4,0	-4,2	5 491	54,5
SE	Švédsko	8,2	7,6	8,4	21	5,6	10,7	4,2	5,1	-6,5	-1,4	5 419	31,3
UK	Spojené kráľovstvo	6,3	6,0	7,6	139	14,3	14,1	11,5	-0,2	-2,6	-2,8	45 503	29,9
EU	Európska únia (EÚ 27) *	8,3	9,6	8,9	1294	30,6	31,0	27,3	0,4	-3,7	-3,3	818 700	66,4

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1990 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Ak hodnotíme celé obdobie 1990-2009, čo je pochopiteľne možné len pre krajiny EÚ-15, vidíme, že regionálne rozdiely mierne vzrástli len v Belgicku – teda v jedinej z jedenástich krajín EÚ-15, za ktoré máme dáta na úrovni regiónov NUTS III[7]. Takmer bez zmeny ostali rozdiely v Rakúsku a vo Francúzsku. Na strane druhej, rozdiely klesali v Dánsku, Írsku, Španielsku, Taliansku, Holandsku, Fínsku, Švédsku a v Spojenom kráľovstve. Významný rast rozdielov sme nepozorovali v žiadnej krajine. Významný pokles rozdielov nastal v Taliansku (o 13,6 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Írsku (o 4,7 p. b.), v Holandsku (o 4,6 p. b.) a vo Fínsku (o 4,2 p. b.).

Zhrnutie za Európsku úniu

NUTS I: Ak sa na regionálne rozdiely pozrieme sumárnou optikou za celú regionálnu sústavu EÚ na úrovni NUTS I, v období 1990-1999 (tab. č. 2) došlo k miernemu poklesu rozdielov (o 0,3 p. b.). Významný rast rozdielov pozorujeme v Nemecku (o 8,4 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Belgicku (o 5,1 p. b.). Na strane druhej nie je citeľný významný pokles rozdielov v žiadnej krajine, za zmienku stojí len pokles v Spojenom kráľovstve (o 5,5 p. b.).

Avšak, v nasledujúcom období 1999-2011 došlo k rastu rozdielov (o 4,4 p. b.), a keďže regiónom NUTS I s absolútne najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ v roku 2011 nebol región z nových členských krajín EÚ, ale španielsky Canarias, nemožno tento nárast rozdielov pripísať na vrub bezprecedentnému rozšíreniu EÚ v rokoch 2004 a 2007. V danom období sme neboli svedkami významného rastu rozdielov, na strane druhej významný pokles rozdielov nastal v Taliansku (o 9,8 p. b.) a v Nemecku (o 7,2 p. b.) a za zmienku stojí i pokles vo Francúzsku a Švédsku.

Celkové regionálne rozdiely v EÚ na úrovni NUTS I v období 1990-2011 vzrástli o 4,1 p. b. Významný rast rozdielov pozorujeme v Belgicku (o 7,3 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Španielsku (o 4,0 p. b.). Významný pokles rozdielov v Taliansku (o 9,2 p. b.) a Spojenom kráľovstve (o 7,0 p. b.), za zmienku stojí i pokles v Grécku (o 3,8 p. b.).

NUTS II: Regionálne rozdiely v regionálnej sústave EÚ na úrovni NUTS II v období 1990-1999 (tab. č. 3) mierne vzrástli (o 1,7 p. b.). Významný rast rozdielov pozorujeme v Nemecku (o 9,1 p. b.) a vo Francúzsku (o 10,1 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Taliansku (o 5,6 p. b.). Na strane druhej nie je citeľný významný pokles rozdielov v žiadnej krajine, za zmienku stojí len pokles v Portugalsku (o 5,6 p. b.) a v Spojenom kráľovstve (o 5,7 p. b.).

Ani v nasledujúcom období 1999-2011 nedošlo k zmene trendu, a regionálne rozdiely opäť vzrástli (o 2,3 p. b.), a keďže regiónom NUTS II s absolútne najvyššou mierou nezamestnanosti v EÚ v roku 2011 nebol región z nových členských krajín EÚ, ale španielska Andalucía, nemožno tento nárast rozdielov pripísať na vrub rozšíreniu EÚ o nové členské krajiny v rokoch 2004 a 2007. V danom období sme neboli svedkami významného rastu rozdielov, za zmienku stojí rast rozdielov v Grécku (o 2,9 p. b.) a Rumunsku (o 3,2 p. b.). Na strane druhej významný pokles rozdielov nastal vo Francúzsku (o 10,4 p. b.), v Taliansku (o 13,3 p. b.) a v Nemecku (o 7,7 p. b.) a za zmienku stojí i pokles v Poľsku (o 5,4 p. b.), vo Švédsku (o 5,3 p. b.) a v Českej republike (o 3,6 p. b.).

Celkové regionálne rozdiely v EÚ na úrovni NUTS II v období 1990-2011 vzrástli o 4,0 p. b. Významný rast rozdielov sme nepozorovali v žiadnej krajine, za zmienku stojí rast rozdielov v Belgicku (o 4,3 p. b.). Významný pokles rozdielov v Taliansku (o 7,7 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Spojenom kráľovstve (o 6,3 p. b.), v Portugalsku (o 4,3 p. b.) a vo Fínsku (o 4,8 p. b.).

NUTS III: Regionálne rozdiely v regionálnej sústave EÚ na úrovni NUTS III v období 1990-1999 (tab. č. 4) mierne vzrástli (o 0,4 p. b.). Významný rast rozdielov pozorujeme vo Francúzsku (o 10,3 p. b.) a za zmienku stojí i rast rozdielov v Belgicku (o 4,2 p. b.) a vo Švédsku (o 5,1 p. b.). Na strane druhej nie je citeľný významný pokles rozdielov v žiadnej krajine, za zmienku stojí len pokles v Írsku (o 4,8 p. b.).

V nasledujúcom období 1999-2009 pozorujeme po prvý raz zmenu trendu, keď regionálne rozdiely klesli o 3,7 p. b. V danom období sme neboli svedkami významného rastu rozdielov, za zmienku stojí rast rozdielov v Maďarsku (o 3,6 p. b.) a Rumunsku (o 2,5 p. b.). Na strane druhej významný pokles rozdielov nastal vo Francúzsku (o 11,1 p. b.), v Taliansku (o 12,9 p. b.) a v Poľsku (o 10,2 p. b.), za zmienku stojí i pokles v Bulharsku (o 5,5 p. b.), v Grécku (o 6,6 p. b.), Španielsku (o 4,6 p. b.), v Lotyšsku (5,3 p. b.), v Holandsku (o 4,6 p. b.), vo Fínsku (o 4,0 p. b.) a vo Švédsku (o 6,5 p. b.).

Celkové regionálne rozdiely v EÚ na úrovni NUTS III v období 1990-2009 klesli o 3,3 p. b. Významný rast rozdielov sme nepozorovali v žiadnej krajine. Významný pokles rozdielov nastal v Taliansku (o 13,6 p. b.), za zmienku stojí tiež pokles rozdielov v Írsku (o 4,7 p. b.), v Holandsku (o 4,6 p. b.) a vo Fínsku (o 4,2 p. b.).

V krajinách, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko), nie je na úrovni NUTS I za obdobie 1990-2011 badateľný významný vplyv regionálnej/kohéznej politiky EÚ na pokles regionálnych rozdielov. Všetky tri krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti, čo pokladáme za omnoho podstatnejší problém, než to, ako sa v danom období v týchto krajinách menili či nemenili regionálne rozdiely.

Ani v jednej z krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky (Grécko, Španielsko, Portugalsko a Írsko), v období 1999-2011 na úrovni NUTS II nedošlo k poklesu regionálnych rozdielov, naopak, ostali buď bez zmeny alebo rástli. Ba čo viac, vo všetkých týchto tzv. kohéznych krajinách sme boli svedkami významného nárastu miery nezamestnanosti na národnej úrovni. Všetky tieto krajiny sa ocitli v zóne krajín s nadpriemernou mierou nezamestnanosti a vývoj nasvedčuje, že napriek svojmu hlbokému ponoru do mútnych vôd nezamestnanosti na dno ešte nedorazili.

V období 1999-2011 sme na úrovni NUTS III sme spomedzi nových členských krajín identifikovali negatívny vývoj s rastom nezamestnanosti i rastom rozdielov v prípade Maďarska. Z kruhu krajín, ktoré sú dlhodobo čistými prijímateľmi vo vzťahu k rozpočtu EÚ a z eurofondov získavajú v prepočte na obyvateľa nadpriemerné príspevky, sme jednoznačne pozitívny vývoj, teda pokles rozdielov (úroveň NUTS III) a zároveň pokles miery nezamestnanosti na národnej úrovni, zaznamenali v období 1999-2009 v prípade Bulharska, Českej republiky a Poľska.