Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku vstupu do EÚ v roku 1995

Fínsko počas troch programovacích období od roku 1995 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať takmer 5,5 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1995-2013 ročne predstavuje sumu 54,5 eur (tab. č. 1).

Tab. č. 1|FI |: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Fínsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Fínsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 5,916 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte kontinuálne od svojho pristúpenia k EÚ v roku 1995 patrí medzi čistých prispievateľov, s výnimkou roka 2000 (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ fínskych daňovníkov 171 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|FI|: Fiskálna bilancia Fínska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Fínsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 2 regióny na úrovni NUTS I, 5 regiónov na úrovni NUTS II a 19 regiónov na úrovni NUTS III.

Fínsko patrí medzi krajiny s nestabilným členením vzhľadom na časté zmeny týkajúce sa najmä úrovne NUTS III, čo sťažuje kontinuálne porovnávanie dát v jednej regionálnej sústave v dlhšom časovom rade. Keďže Eurostat dosiaľ nezverejnil dáta za 19 fínskych regiónov NUTS III podľa tzv. NUTS 2010 členenia, sme nútení regióny tejto úrovne porovnávať na predošlej sústave 20 regiónov tzv. NUTS 2006 členenia platného od 1. januára 2008[3]. A keďže k zmenám dochádzalo vo Fínsku i na úrovni NUTS II vďaka presunom regiónov NUTS III, museli sme rozdiely na tejto úrovni sledovať v dvoch separátnych regionálnych sústavách v oddelených časových radoch (tab. č. 3 a tab. č. 4).

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Fínsko sa v 90. rokoch zaraďovalo k tým členským krajinám EÚ, ktoré mali nadpriemernú mieru nezamestnanosti oproti EÚ ako celku.  V prvej dekáde nového tisícročia sa Fínsko presunulo do skupiny krajín s mierou nezamestnanosti oscilujúcou okolo priemeru EÚ. Priemerná miera nezamestnanosti v krajine v sledovanom období klesla pomerne výrazne zo 17,9% v roku 1993 na 7,8% v roku 2011.

Výrazne sa tiež znížili i disparity na úrovni regiónov NUTS I vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s vyššou mierou (kontinentálne Fínsko) a v regióne s nižšou mierou (súostrovie Åland) z 15,3 p. b. v roku 1993 na 5,1 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).

Porovnávať na jednej úrovni región  Manner-Suomi, ktorý tvorí celé územie kontinentálneho Fínska, a súostrovie Åland, považujeme za absurdné, keďže ide o špecifické autonómne územie, ktoré sa na celkovej rozlohe a populácii Fínska podieľa len nepatrným zlomkom (0,5%). Pri porovnávaní medziregionálnych rozdielov vo Fínsku sme sa preto rozhodli nebrať do úvahy dáta za súostrovie Åland ani na nižších hierarchických úrovniach NUTS II a NUTS III.

Tab. č. 2|FI|: Fínsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II pred rokom 1999

Keďže, ako sme už uviedli,  vo Fínsku dochádzalo v sledovanom období 1993-2011 vďaka presunom regiónov NUTS III k zmenám i na úrovni NUTS II, pričom spätnú projekciu na zmenenú sústavu NUTS do minulosti Eurostat nezverejňuje, museli sme rozdiely na tejto úrovni sledovať v dvoch separátnych regionálnych sústavách v oddelených časových radoch, a to pred rokom 1999 resp. od roku 1999.

Z dát porovnávajúcich vývoj miery nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS II v období 1993-1997 vyplýva, že kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,9 p. b., v roku 1997 sa tento rozdiel nepatrne znížil na 7,3 p. b. (tab. č. 3).

Z celkového počtu 5 regiónov (bez súostrovia Åland) bol v sledovanom období jeden resp. dva regióny s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|FI|: Fínsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II pred rokom 1999

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | ** pozn.: pri porovnávaní medziregionálnych rozdielov vo Fínsku sme sa rozhodli nebrať do úvahy dáta za súostrovie Åland, keďže ide o špecifické autonómne územie, ktoré sa na celkovej rozlohe a populácii Fínska podieľa len nepatrným zlomkom (0,5%)

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II od roku 1999

Ako potvrdzujú dáta o vývoji miery nezamestnanosti za druhú regionálnu sústavu úrovne NUTS II (mapa č. 1), regionálne rozdiely vo Fínsku na tejto úrovni pokračovali aj v období 1999-2011 v trende ich znižovania sa. 

Mapa č. 1|FI|: Regióny Fínska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 6,0 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel znížil na 3,1 p. b. (tab. č. 4).

Z celkového počtu 4 regiónov (bez súostrovia Åland) boli kontinuálne v sledovanom období dva regióny s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 4|FI|: Fínsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II od roku 1999[4]

Zdroj: Eurostat, * pozn.: pri porovnávaní medziregionálnych rozdielov vo Fínsku sme sa rozhodli nebrať do úvahy dáta za súostrovie Åland, keďže ide o špecifické autonómne územie, ktoré sa na celkovej rozlohe a populácii Fínska podieľa len nepatrným zlomkom (0,5%)

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Podobne ako na vyšších úrovniach, aj na úrovni NUTS III pozorujeme pokles rozdielov medzi fínskymi regiónmi, čo súvisí aj s poklesom celoštátnej miery nezamestnanosti (tab. č. 5).

 Tab. č. 5|FI|: Fínsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat, * pozn.: v roku 1997 sa región Uusimaa rozdelil na Uusimaa a Itä-Uusimaa, pričom v roku 2011 sa Uusimaa (NUTS 2006) a Itä-Uusimaa (NUTS 2006) opäť spojili do jedného regiónu Helsinki-Uusimaa | ** pozn.: pri porovnávaní medziregionálnych rozdielov vo Fínsku sme sa rozhodli nebrať do úvahy dáta za súostrovie Åland, keďže ide o špecifické autonómne územie, ktoré sa na celkovej rozlohe a populácii Fínska podieľa len nepatrným zlomkom (0,5%) | *** pozn.:  údaj za rok 1993 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 11,3 p. b., v roku 2009[5] to bolo na úrovni 7,1 p. b.

Z celkového počtu 19 regiónov (bez súostrovia Åland) bolo v sledovanom období 2 až 5 s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Fínsko

Fínsko patrí podľa rozlohy medzi veľké krajiny EÚ, no počtom obyvateľov sa radí k tým menším krajinám, z čoho vyplýva nízka hustota zaľudnenia na medznom území mierneho a studeného klimatického pásma. Fínsko sa v 90. rokoch zaraďovalo k tým členským krajinám EÚ, ktoré mali nadpriemernú mieru nezamestnanosti oproti EÚ ako celku, pričom v prvej dekáde nového tisícročia sa presunulo do skupiny krajín s mierou nezamestnanosti oscilujúcou okolo priemeru EÚ. Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 11,3 p. b., v roku 2009 to bolo na úrovni 7,1 p. b. Pri porovnávaní medziregionálnych rozdielov vo Fínsku sme sa rozhodli nebrať do úvahy dáta za súostrovie Åland, ktoré je nevhodne zaradené ako región úrovne NUTS I (a zároveň región úrovne NUTS II a III). Porovnávať na jednej úrovni (NUTS I) región  Manner-Suomi, ktorý tvorí celé územie kontinentálneho Fínska, a súostrovie Åland, považujeme za absurdné, keďže ide o špecifické autonómne územie, ktoré sa na celkovej rozlohe a populácii Fínska podieľa len nepatrným zlomkom (0,5%).