Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Maďarsko bolo najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2004 má možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať vyše 28,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo za obdobie 2004-2013 ročne predstavuje sumu 279,9 eura na obyvateľa (tab. č. 1).

Tab. č. 1|HU|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Maďarsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Maďarsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 12,165 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Maďarsko z členstva v EÚ 419 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|HU|: Fiskálna bilancia Maďarska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Maďarsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 7 regiónov na úrovni NUTS II a 20 regiónov na úrovni NUTS III.

Maďarsko patrí medzi tzv. nové členské krajiny EÚ, preto vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v časovom rade približne jednej dekády.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Miera nezamestnanosti v Maďarsku na celoštátnej úrovni začala klesať už v predvstupovom období, pričom paradoxne od vstupu do EÚ má vrastajúcu tendenciu. Od roku 2008 sa Maďarsko radí ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ(tab. č. 2).

Disparity medzi tromi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období 1999-2011 síce nevýrazné, s rastom nezamestnanosti došlo však v krajine i k rastu medziregionálnych rozdielov sledovaných podľa miery nezamestnanosti. Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  bol v roku 1999 3,9 p. b. a v roku vstupu krajiny do EÚ dokonca len 3,1 p. b., avšak v rokoch 2008-2009 narástol na 6,7 p. b. a najnovšie dostupný údaj z roku 2011 hovorí o rozdiele na úrovni 5,0 p. b.

Tab. č. 2|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat

Mapa č. 1|HU|: Regióny Maďarska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Tab. č. 3|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Aj z prezentovaných dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II možno v sledovanom období identifikovať trend znižovania regionálnych rozdielov v Maďarsku v predvstupovom období s ich následným rastom po vstupe do EÚ v roku 2004.

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,2 p. b., v roku pristúpenia krajiny k EÚ sa znížil na 5,2 p. b. a odvtedy rástol až na 8,8 p. b. v roku 2008. Aktuálne (rok 2011) je tento rozdiel na úrovni 7,9 p. b., teda viac, než v predvstupovom období.

Z celkového počtu 7 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Podobne ako v prípade predošlých dvoch úrovní klasifikácie NUTS, aj keď sa na regionálne rozdiely v Maďarsku pozrieme na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 1999-2009[3] vrástli (tab. č. 4), a to z úrovne 9,3 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2009.

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a celoštátnym priemerom na úrovni 6,1 p. b., v roku pristúpenia krajiny k EÚ to bolo menej (4,8 p. b. v roku 2004), avšak v roku 2008 už 9,7 p. b. a najaktuálnejšie dáta z roku 2009 hovoria o úrovni 9,1 p. b. Na strane druhej, rozdiel medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najnižšou mierou a celoštátnym priemerom sa zvýšil len mierne z 3,2 p. b. v roku 1999 na 3,8 p. b. v roku 2009. Tento posun súvisí s rastom celkovej nezamestnanosti v krajine zo 7,0% v roku 1999 na 10,0% v roku 2009.

Tab. č. 4|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat

Z celkového počtu 20 regiónov bolo v období 1999-2009 dva až päť celkov s takou  nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Maďarsko

Miera nezamestnanosti v Maďarsku na celoštátnej úrovni začala klesať už v predvstupovom období, pričom paradoxne od vstupu do EÚ má vrastajúcu tendenciu. Od roku 2008 sa Maďarsko radí ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ. Krajina je čistým príjemcom z rozpočtu EÚ. V prípade Maďarska ukážkovo platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú pozorované rozdiely. Rozdiely medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 1999-2009[4] na úrovni NUTS III vrástli z úrovne 9,3 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2009. Vstup do EÚ a možnosť čerpať miliardy eur z fondov EÚ sa čarovným prútikom pre krajinu nestali.