| HU | Maďarsko

| HU | Maďarsko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

2004

Členská krajina eurozóny od roku:

-

Počet obyvateľov (2011):

9 985 722

Rozloha:

93 030 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

25,3 mld. eur |2 505 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

7,29%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

4,4 mld. eur

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Maďarsko bolo najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2004 má možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať vyše 28,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo za obdobie 2004-2013 ročne predstavuje sumu 279,9 eura na obyvateľa (tab. č. 1).

Tab. č. 1|HU|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Maďarsko

 

Programovacie obdobie

Spolu

2004-2006

2007-2013

2004-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

2 966

25 307

28 273

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

97,9

358

279,9

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

1,26

7,29

4,86

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Maďarsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 12,165 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Maďarsko z členstva v EÚ 419 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|HU|: Fiskálna bilancia Maďarska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Maďarsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 7 regiónov na úrovni NUTS II a 20 regiónov na úrovni NUTS III.

Maďarsko patrí medzi tzv. nové členské krajiny EÚ, preto vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v časovom rade približne jednej dekády.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Miera nezamestnanosti v Maďarsku na celoštátnej úrovni začala klesať už v predvstupovom období, pričom paradoxne od vstupu do EÚ má vrastajúcu tendenciu. Od roku 2008 sa Maďarsko radí ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ(tab. č. 2).

Disparity medzi tromi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období 1999-2011 síce nevýrazné, s rastom nezamestnanosti došlo však v krajine i k rastu medziregionálnych rozdielov sledovaných podľa miery nezamestnanosti. Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  bol v roku 1999 3,9 p. b. a v roku vstupu krajiny do EÚ dokonca len 3,1 p. b., avšak v rokoch 2008-2009 narástol na 6,7 p. b. a najnovšie dostupný údaj z roku 2011 hovorí o rozdiele na úrovni 5,0 p. b.

Tab. č. 2|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

HU1

Közép-Magyarország

5,2

5,3

4,3

4,0

4,0

4,5

5,1

5,1

4,7

4,6

6,6

8,9

8,8

HU2

Dunántúl

6,2

5,5

5,3

5,5

5,6

5,7

6,9

6,8

6,4

6,8

9,6

10,4

9,6

HU3

Alföld és Észak

9,1

8,1

7,2

7,6

7,6

7,6

9,2

9,9

10,3

11,3

13,3

13,6

13,8

HU

Maďarsko

7,0

6,4

5,7

5,8

5,9

6,1

7,2

7,5

7,4

7,8

10,0

11,2

10,9

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Mapa č. 1|HU|: Regióny Maďarska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Tab. č. 3|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

HU10

Közép-Magyarország

5,2

5,3

4,3

4,0

4,0

4,5

5,1

5,1

4,7

4,6

6,6

8,9

8,8

HU21

Közép-Dunántúl

6,1

4,9

4,3

5,0

4,6

5,6

6,3

6,0

5,0

5,8

9,3

10,3

9,3

HU22

Nyugat-Dunántúl

4,4

4,2

4,2

4,0

4,6

4,6

5,9

5,7

5,0

4,9

8,6

9,2

7,4

HU23

Dél-Dunántúl

8,3

7,8

7,8

7,9

7,9

7,3

8,8

9,0

10,0

10,3

11,0

12,1

12,7

HU31

Észak-Magyarország

11,6

10,2

8,5

8,9

9,7

9,7

10,6

11,0

12,3

13,4

15,2

16,0

16,7

HU32

Észak-Alföld

10,2

9,2

7,8

7,8

6,8

7,2

9,0

11,0

10,8

12,0

14,2

14,5

14,5

HU33

Dél-Alföld

5,8

5,1

5,4

6,2

6,5

6,3

8,1

7,8

7,9

8,8

10,6

10,6

10,6

HU

Maďarsko

7,0

6,4

5,7

5,8

5,9

6,1

7,2

7,5

7,4

7,8

10,0

11,2

10,9

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Aj z prezentovaných dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II možno v sledovanom období identifikovať trend znižovania regionálnych rozdielov v Maďarsku v predvstupovom období s ich následným rastom po vstupe do EÚ v roku 2004.

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,2 p. b., v roku pristúpenia krajiny k EÚ sa znížil na 5,2 p. b. a odvtedy rástol až na 8,8 p. b. v roku 2008. Aktuálne (rok 2011) je tento rozdiel na úrovni 7,9 p. b., teda viac, než v predvstupovom období.

Z celkového počtu 7 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Podobne ako v prípade predošlých dvoch úrovní klasifikácie NUTS, aj keď sa na regionálne rozdiely v Maďarsku pozrieme na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 1999-2009[3] vrástli (tab. č. 4), a to z úrovne 9,3 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2009.

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a celoštátnym priemerom na úrovni 6,1 p. b., v roku pristúpenia krajiny k EÚ to bolo menej (4,8 p. b. v roku 2004), avšak v roku 2008 už 9,7 p. b. a najaktuálnejšie dáta z roku 2009 hovoria o úrovni 9,1 p. b. Na strane druhej, rozdiel medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najnižšou mierou a celoštátnym priemerom sa zvýšil len mierne z 3,2 p. b. v roku 1999 na 3,8 p. b. v roku 2009. Tento posun súvisí s rastom celkovej nezamestnanosti v krajine zo 7,0% v roku 1999 na 10,0% v roku 2009.

Tab. č. 4|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

kód

región

HU101

Budapest

5,4

5,3

4,2

3,8

3,6

4,4

4,7

4,8

4,9

4,3

6,2

HU102

Pest

5,0

5,2

4,5

4,3

4,7

4,7

5,8

5,6

4,6

5,1

7,2

HU211

Fejér

6,0

5,3

4,9

6,1

4,8

6,4

6,2

4,9

4,8

5,5

9,4

HU212

Komárom-Esztergom

6,6

5,4

4,6

4,1

4,3

5,2

7,4

7,5

6,0

5,1

8,4

HU213

Veszprém

5,7

4,0

3,6

4,5

4,6

5,0

5,3

6,1

4,4

6,9

9,8

HU221

Gyor-Moson-Sopron

3,8

4,3

4,2

3,9

3,3

3,8

4,3

4,3

3,6

3,5

6,3

HU222

Vas

4,8

4,6

5,1

4,8

5,1

5,8

7,9

7,4

6,8

5,5

10,2

HU223

Zala

5,1

3,8

3,3

3,6

5,9

4,7

6,4

6,3

5,4

6,6

10,8

HU231

Baranya

7,3

7,1

6,5

7,2

8,1

7,9

8,4

7,6

7,5

10,4

11,6

HU232

Somogy

9,0

8,4

9,7

8,3

6,9

6,1

9,2

10,2

11,7

10,3

11,4

HU233

Tolna

8,9

8,3

7,2

8,4

8,9

7,7

8,8

9,6

11,6

10,1

9,5

HU311

Borsod-Abaúj-Zemplén

13,1

11,7

9,4

10,6

11,3

10,9

12,0

12,0

13,7

14,7

16,1

HU312

Heves

8,8

7,6

6,8

5,7

7,8

7,3

8,3

9,1

11,0

11,0

12,9

HU313

Nógrád

11,0

9,2

8,5

8,2

7,7

9,4

9,4

10,6

9,5

12,7

15,9

HU321

Hajdú-Bihar

8,8

7,2

6,4

6,6

6,0

5,7

8,4

9,2

7,9

8,9

11,3

HU322

Jász-Nagykun-Szolnok

10,9

9,5

7,3

7,9

5,6

6,2

8,2

9,7

9,3

8,5

11,4

HU323

Szabolcs-Szatmár-Bereg

11,1

11,2

9,6

9,1

8,4

9,5

10,3

13,7

14,7

17,5

19,1

HU331

Bács-Kiskun

6,4

5,6

6,5

6,3

7,3

7,1

8,5

9,4

9,3

8,6

10,9

HU332

Békés

6,2

5,7

6,0

6,9

7,1

6,5

8,4

7,8

8,1

10,2

13,4

HU333

Csongrád

4,6

4,0

3,7

5,5

5,0

4,9

7,5

5,9

6,0

7,7

7,8

HU

Maďarsko

7,0

6,4

5,7

5,8

5,9

6,1

7,2

7,5

7,4

7,8

10,0

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat

Z celkového počtu 20 regiónov bolo v období 1999-2009 dva až päť celkov s takou  nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Maďarsko

Miera nezamestnanosti v Maďarsku na celoštátnej úrovni začala klesať už v predvstupovom období, pričom paradoxne od vstupu do EÚ má vrastajúcu tendenciu. Od roku 2008 sa Maďarsko radí ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ. Krajina je čistým príjemcom z rozpočtu EÚ. V prípade Maďarska ukážkovo platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú pozorované rozdiely. Rozdiely medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 1999-2009[4] na úrovni NUTS III vrástli z úrovne 9,3 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2009. Vstup do EÚ a možnosť čerpať miliardy eur z fondov EÚ sa čarovným prútikom pre krajinu nestali.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Maďarsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Maďarsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Maďarsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=HU   

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database

[4] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database