
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
2004 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
- |
Počet obyvateľov (2011): |
9 985 722 |
Rozloha: |
93 030 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
25,3 mld. eur |2 505 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
7,29% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
4,4 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004
Maďarsko bolo najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2004 má možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať vyše 28,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo za obdobie 2004-2013 ročne predstavuje sumu 279,9 eura na obyvateľa (tab. č. 1).
Tab. č. 1|HU|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Maďarsko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|
2004-2006 |
2007-2013 |
2004-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
2 966 |
25 307 |
28 273 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
97,9 |
358 |
279,9 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
1,26 |
7,29 |
4,86 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Maďarsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 12,165 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Maďarsko z členstva v EÚ 419 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|HU|: Fiskálna bilancia Maďarska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Maďarsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 7 regiónov na úrovni NUTS II a 20 regiónov na úrovni NUTS III.
Maďarsko patrí medzi tzv. nové členské krajiny EÚ, preto vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v časovom rade približne jednej dekády.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Miera nezamestnanosti v Maďarsku na celoštátnej úrovni začala klesať už v predvstupovom období, pričom paradoxne od vstupu do EÚ má vrastajúcu tendenciu. Od roku 2008 sa Maďarsko radí ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ(tab. č. 2).
Disparity medzi tromi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období 1999-2011 síce nevýrazné, s rastom nezamestnanosti došlo však v krajine i k rastu medziregionálnych rozdielov sledovaných podľa miery nezamestnanosti. Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti bol v roku 1999 3,9 p. b. a v roku vstupu krajiny do EÚ dokonca len 3,1 p. b., avšak v rokoch 2008-2009 narástol na 6,7 p. b. a najnovšie dostupný údaj z roku 2011 hovorí o rozdiele na úrovni 5,0 p. b.
Tab. č. 2|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|||||||||||||
HU1 |
Közép-Magyarország |
5,2 |
5,3 |
4,3 |
4,0 |
4,0 |
4,5 |
5,1 |
5,1 |
4,7 |
4,6 |
6,6 |
8,9 |
8,8 |
HU2 |
Dunántúl |
6,2 |
5,5 |
5,3 |
5,5 |
5,6 |
5,7 |
6,9 |
6,8 |
6,4 |
6,8 |
9,6 |
10,4 |
9,6 |
HU3 |
Alföld és Észak |
9,1 |
8,1 |
7,2 |
7,6 |
7,6 |
7,6 |
9,2 |
9,9 |
10,3 |
11,3 |
13,3 |
13,6 |
13,8 |
HU |
Maďarsko |
7,0 |
6,4 |
5,7 |
5,8 |
5,9 |
6,1 |
7,2 |
7,5 |
7,4 |
7,8 |
10,0 |
11,2 |
10,9 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Mapa č. 1|HU|: Regióny Maďarska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Tab. č. 3|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|||||||||||||
HU10 |
Közép-Magyarország |
5,2 |
5,3 |
4,3 |
4,0 |
4,0 |
4,5 |
5,1 |
5,1 |
4,7 |
4,6 |
6,6 |
8,9 |
8,8 |
HU21 |
Közép-Dunántúl |
6,1 |
4,9 |
4,3 |
5,0 |
4,6 |
5,6 |
6,3 |
6,0 |
5,0 |
5,8 |
9,3 |
10,3 |
9,3 |
HU22 |
Nyugat-Dunántúl |
4,4 |
4,2 |
4,2 |
4,0 |
4,6 |
4,6 |
5,9 |
5,7 |
5,0 |
4,9 |
8,6 |
9,2 |
7,4 |
HU23 |
Dél-Dunántúl |
8,3 |
7,8 |
7,8 |
7,9 |
7,9 |
7,3 |
8,8 |
9,0 |
10,0 |
10,3 |
11,0 |
12,1 |
12,7 |
HU31 |
Észak-Magyarország |
11,6 |
10,2 |
8,5 |
8,9 |
9,7 |
9,7 |
10,6 |
11,0 |
12,3 |
13,4 |
15,2 |
16,0 |
16,7 |
HU32 |
Észak-Alföld |
10,2 |
9,2 |
7,8 |
7,8 |
6,8 |
7,2 |
9,0 |
11,0 |
10,8 |
12,0 |
14,2 |
14,5 |
14,5 |
HU33 |
Dél-Alföld |
5,8 |
5,1 |
5,4 |
6,2 |
6,5 |
6,3 |
8,1 |
7,8 |
7,9 |
8,8 |
10,6 |
10,6 |
10,6 |
HU |
Maďarsko |
7,0 |
6,4 |
5,7 |
5,8 |
5,9 |
6,1 |
7,2 |
7,5 |
7,4 |
7,8 |
10,0 |
11,2 |
10,9 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Aj z prezentovaných dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II možno v sledovanom období identifikovať trend znižovania regionálnych rozdielov v Maďarsku v predvstupovom období s ich následným rastom po vstupe do EÚ v roku 2004.
Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 7,2 p. b., v roku pristúpenia krajiny k EÚ sa znížil na 5,2 p. b. a odvtedy rástol až na 8,8 p. b. v roku 2008. Aktuálne (rok 2011) je tento rozdiel na úrovni 7,9 p. b., teda viac, než v predvstupovom období.
Z celkového počtu 7 regiónov sú v sledovanom období zväčša dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Podobne ako v prípade predošlých dvoch úrovní klasifikácie NUTS, aj keď sa na regionálne rozdiely v Maďarsku pozrieme na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 1999-2009[3] vrástli (tab. č. 4), a to z úrovne 9,3 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2009.
Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a celoštátnym priemerom na úrovni 6,1 p. b., v roku pristúpenia krajiny k EÚ to bolo menej (4,8 p. b. v roku 2004), avšak v roku 2008 už 9,7 p. b. a najaktuálnejšie dáta z roku 2009 hovoria o úrovni 9,1 p. b. Na strane druhej, rozdiel medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najnižšou mierou a celoštátnym priemerom sa zvýšil len mierne z 3,2 p. b. v roku 1999 na 3,8 p. b. v roku 2009. Tento posun súvisí s rastom celkovej nezamestnanosti v krajine zo 7,0% v roku 1999 na 10,0% v roku 2009.
Tab. č. 4|HU|: Maďarsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
kód |
región |
|||||||||||
HU101 |
Budapest |
5,4 |
5,3 |
4,2 |
3,8 |
3,6 |
4,4 |
4,7 |
4,8 |
4,9 |
4,3 |
6,2 |
HU102 |
Pest |
5,0 |
5,2 |
4,5 |
4,3 |
4,7 |
4,7 |
5,8 |
5,6 |
4,6 |
5,1 |
7,2 |
HU211 |
Fejér |
6,0 |
5,3 |
4,9 |
6,1 |
4,8 |
6,4 |
6,2 |
4,9 |
4,8 |
5,5 |
9,4 |
HU212 |
Komárom-Esztergom |
6,6 |
5,4 |
4,6 |
4,1 |
4,3 |
5,2 |
7,4 |
7,5 |
6,0 |
5,1 |
8,4 |
HU213 |
Veszprém |
5,7 |
4,0 |
3,6 |
4,5 |
4,6 |
5,0 |
5,3 |
6,1 |
4,4 |
6,9 |
9,8 |
HU221 |
Gyor-Moson-Sopron |
3,8 |
4,3 |
4,2 |
3,9 |
3,3 |
3,8 |
4,3 |
4,3 |
3,6 |
3,5 |
6,3 |
HU222 |
Vas |
4,8 |
4,6 |
5,1 |
4,8 |
5,1 |
5,8 |
7,9 |
7,4 |
6,8 |
5,5 |
10,2 |
HU223 |
Zala |
5,1 |
3,8 |
3,3 |
3,6 |
5,9 |
4,7 |
6,4 |
6,3 |
5,4 |
6,6 |
10,8 |
HU231 |
Baranya |
7,3 |
7,1 |
6,5 |
7,2 |
8,1 |
7,9 |
8,4 |
7,6 |
7,5 |
10,4 |
11,6 |
HU232 |
Somogy |
9,0 |
8,4 |
9,7 |
8,3 |
6,9 |
6,1 |
9,2 |
10,2 |
11,7 |
10,3 |
11,4 |
HU233 |
Tolna |
8,9 |
8,3 |
7,2 |
8,4 |
8,9 |
7,7 |
8,8 |
9,6 |
11,6 |
10,1 |
9,5 |
HU311 |
Borsod-Abaúj-Zemplén |
13,1 |
11,7 |
9,4 |
10,6 |
11,3 |
10,9 |
12,0 |
12,0 |
13,7 |
14,7 |
16,1 |
HU312 |
Heves |
8,8 |
7,6 |
6,8 |
5,7 |
7,8 |
7,3 |
8,3 |
9,1 |
11,0 |
11,0 |
12,9 |
HU313 |
Nógrád |
11,0 |
9,2 |
8,5 |
8,2 |
7,7 |
9,4 |
9,4 |
10,6 |
9,5 |
12,7 |
15,9 |
HU321 |
Hajdú-Bihar |
8,8 |
7,2 |
6,4 |
6,6 |
6,0 |
5,7 |
8,4 |
9,2 |
7,9 |
8,9 |
11,3 |
HU322 |
Jász-Nagykun-Szolnok |
10,9 |
9,5 |
7,3 |
7,9 |
5,6 |
6,2 |
8,2 |
9,7 |
9,3 |
8,5 |
11,4 |
HU323 |
Szabolcs-Szatmár-Bereg |
11,1 |
11,2 |
9,6 |
9,1 |
8,4 |
9,5 |
10,3 |
13,7 |
14,7 |
17,5 |
19,1 |
HU331 |
Bács-Kiskun |
6,4 |
5,6 |
6,5 |
6,3 |
7,3 |
7,1 |
8,5 |
9,4 |
9,3 |
8,6 |
10,9 |
HU332 |
Békés |
6,2 |
5,7 |
6,0 |
6,9 |
7,1 |
6,5 |
8,4 |
7,8 |
8,1 |
10,2 |
13,4 |
HU333 |
Csongrád |
4,6 |
4,0 |
3,7 |
5,5 |
5,0 |
4,9 |
7,5 |
5,9 |
6,0 |
7,7 |
7,8 |
HU |
Maďarsko |
7,0 |
6,4 |
5,7 |
5,8 |
5,9 |
6,1 |
7,2 |
7,5 |
7,4 |
7,8 |
10,0 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat
Z celkového počtu 20 regiónov bolo v období 1999-2009 dva až päť celkov s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Zhrnutie za Maďarsko
Miera nezamestnanosti v Maďarsku na celoštátnej úrovni začala klesať už v predvstupovom období, pričom paradoxne od vstupu do EÚ má vrastajúcu tendenciu. Od roku 2008 sa Maďarsko radí ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ. Krajina je čistým príjemcom z rozpočtu EÚ. V prípade Maďarska ukážkovo platí, že čím nižšia (podrobnejšia) je úroveň regiónov klasifikácie NUTS, tým vyššie sú pozorované rozdiely. Rozdiely medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti v sledovanom období 1999-2009[4] na úrovni NUTS III vrástli z úrovne 9,3 p. b. v roku 1999 na 12,9 p. b. v roku 2009. Vstup do EÚ a možnosť čerpať miliardy eur z fondov EÚ sa čarovným prútikom pre krajinu nestali.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Maďarsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Maďarsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Maďarsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=HU
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database
[4] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database