
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
1973 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
1999 |
Počet obyvateľov (2011): |
4 569 864 |
Rozloha: |
70 280 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,9 mld. eur | 210 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,26% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
1,5 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989
Írsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať vyše 17 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 158,2 eura. Vzhľadom na kontinuálny rast ekonomiky a životnej úrovne dochádza z obdobia na obdobie postupne k poklesu zdrojov poskytovaných pre krajinu z eurofondov (tab. č. 1).
Tab. č. 1|IE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Írsko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|||
1989-1993 |
1994-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1989-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
4 900 |
7 404 |
3 803 |
901 |
17 008 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
280,0 |
342,8 |
146,8 |
29,9 |
158,2 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
7,10 |
4,41 |
1,62 |
0,26 |
2,08 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Írsko počas obdobia svojho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 41,894 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Dlhodobo patrí medzi čistých príjemcov, s výnimkou roka 2009 (graf č. 1). V roku 2011 získalo Írsko z členstva v EÚ 54 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|IE|: Fiskálna bilancia Írska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Írsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] na úrovni NUTS I nečlení. Nerozčleňovalo sa ani na úrovni NUTS II, zmena nastala v roku 1999, odkedy sú na tejto úrovni vyčlenené dva štatistické regióny. Na úrovni NUTS III sa krajina člení 8 regiónov. Hoci Írsko nepatrí medzi nové členské krajiny, vzhľadom na zmeny hraníc celkov úrovne NUTS III v roku 1995 nie je možné kontinuálne sledovať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade.[3]
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Počas obdobia 1999-2008 sa miera nezamestnanosti v Írsku držala na úrovni pod 6% a radilo sa tak ku krajinám s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Skokovitý medziročný nárast je evidentný v roku 2009, kedy Írsko z roka na rok prestúpilo ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti (tab. č. 2). Disparity medzi dvomi regiónmi úrovne NUTS II boli v sledovanom období 1999-2011 nevýrazné, pričom región s vyššou mierou nezamestnanosti a región s nižšou mierou nezamestnanosti neboli od seba vzdialené viac než 1,5 p. b. v roku 1999, a rovnako i v roku 2011.
Tab. č. 2|IE|: Írsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
IE01 |
Border, Midland and Western |
6,9 |
5,5 |
4,9 |
5,4 |
5,3 |
4,7 |
4,4 |
4,6 |
4,8 |
7,0 |
13,0 |
14,0 |
15,5 |
IE02 |
Southern and Eastern |
5,4 |
4,0 |
3,6 |
4,1 |
4,5 |
4,5 |
4,3 |
4,3 |
4,5 |
5,7 |
11,3 |
13,3 |
14,0 |
IE |
Írsko |
5,8 |
4,3 |
3,9 |
4,4 |
4,7 |
4,5 |
4,3 |
4,4 |
4,6 |
6,0 |
11,7 |
13,5 |
14,4 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Mapa č. 1|IE|: Regióny Írska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Írsko patrí medzi krajiny s bezvýznamnými rozdielmi v miere nezamestnanosti medzi regiónmi úrovne NUTS III (tab. č. 3). Rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti sa v sledovanom období 1999-2009[4] bol zväčša pod úrovňou troch p. b., pričom v roku 2009 sa nepatrne zvýšil na 4,4 p. b., čo je len o 0,1 p. b. viac, než bol rozdiel pozorovaný v roku 1999.
Z celkového počtu 8 regiónov nebol v sledovanom období ani jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 3|IE|: Írsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2009 |
kód |
región |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
IE011 |
Border |
8,8 |
6,2 |
5,9 |
6,5 |
6,3 |
5,6 |
5,1 |
5,2 |
12,9 |
IE012 |
Midland |
6,9 |
5,7 |
4,0 |
4,1 |
4,8 |
4,6 |
3,8 |
3,8 |
14,0 |
IE013 |
West |
4,9 |
4,6 |
4,4 |
5,0 |
4,7 |
3,8 |
4,0 |
4,4 |
12,6 |
IE021 |
Dublin |
4,7 |
3,5 |
3,0 |
3,8 |
4,3 |
4,4 |
4,3 |
4,4 |
10,1 |
IE022 |
Mid-East |
4,5 |
3,7 |
3,3 |
3,6 |
3,5 |
3,3 |
3,2 |
3,3 |
10,6 |
IE023 |
Mid-West |
5,6 |
4,3 |
4,2 |
4,1 |
5,1 |
5,2 |
4,7 |
4,6 |
12,8 |
IE024 |
South-East (IE) |
8,2 |
5,3 |
4,7 |
5,1 |
5,9 |
5,7 |
5,8 |
5,4 |
14,5 |
IE025 |
South-West (IE) |
5,6 |
4,0 |
4,0 |
4,4 |
4,5 |
4,3 |
3,8 |
3,7 |
10,9 |
IE |
Írsko |
5,8 |
4,3 |
3,9 |
4,4 |
4,7 |
4,5 |
4,3 |
4,4 |
11,7 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat
Zhrnutie za Írsko
Regionálne rozdiely merané podľa miery nezamestnanosti nie sú v Írsku problémom. Identifikované medziregionálne rozdiely na úrovni NUTS III sa zväčša pohybujú na úrovni nižšej než 3 p. b. a sú teda bezvýznamné. Ani z pohľadu pochybného cieľa EÚ vyrovnávať rozdiely sme teda neidentifikovali dôvod, prečo by EÚ mala do regionálnej politiky v Írsku akokoľvek zasahovať.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Írsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Írsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Írsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=IE
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Zmeny na úrovni regiónov NUTS III, ktoré nastali v roku 1995, znamenali síce zmeny hraníc regiónov tejto úrovne, no na nižšej úrovni NUTS IV (dnes LAU 1) k zmenám nedošlo, preto by Eurostat mohol spätne dáta zrekonštruovať, no napriek tomu to nerobí.
[4] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database