Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Írsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať vyše 17 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 158,2 eura. Vzhľadom na kontinuálny rast ekonomiky a životnej úrovne dochádza z obdobia na obdobie postupne k poklesu zdrojov poskytovaných pre krajinu z eurofondov (tab. č. 1).

Tab. č. 1|IE|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Írsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Írsko počas obdobia svojho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 41,894 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Dlhodobo patrí medzi čistých príjemcov, s výnimkou roka 2009 (graf č. 1). V roku 2011 získalo Írsko z členstva v EÚ 54 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|IE|: Fiskálna bilancia Írska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Írsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] na úrovni NUTS I nečlení. Nerozčleňovalo sa ani na úrovni NUTS II, zmena nastala v roku 1999, odkedy sú na tejto úrovni vyčlenené dva štatistické regióny. Na úrovni NUTS III sa krajina člení 8 regiónov. Hoci Írsko nepatrí medzi nové členské krajiny, vzhľadom na zmeny hraníc celkov úrovne NUTS III v roku 1995 nie je možné kontinuálne sledovať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade.[3]

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Počas obdobia 1999-2008 sa miera nezamestnanosti v Írsku držala na úrovni pod 6% a radilo sa tak ku krajinám s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Skokovitý medziročný nárast je evidentný v roku 2009, kedy Írsko z roka na rok prestúpilo ku krajinám s nadpriemernou mierou nezamestnanosti (tab. č. 2). Disparity medzi dvomi regiónmi úrovne NUTS II boli v sledovanom období 1999-2011 nevýrazné, pričom región s vyššou mierou nezamestnanosti a región s nižšou mierou nezamestnanosti  neboli od seba vzdialené viac než 1,5 p. b. v roku 1999, a rovnako i v roku 2011.

Tab. č. 2|IE|: Írsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Mapa č. 1|IE|: Regióny Írska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Írsko patrí medzi krajiny s bezvýznamnými rozdielmi v miere nezamestnanosti medzi regiónmi úrovne NUTS III (tab. č. 3). Rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti sa v sledovanom období 1999-2009[4] bol zväčša pod úrovňou troch p. b., pričom v roku 2009 sa nepatrne zvýšil na 4,4 p. b., čo je len o 0,1 p. b. viac, než bol rozdiel pozorovaný v roku 1999.

Z celkového počtu 8 regiónov nebol v sledovanom období ani jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|IE|: Írsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat

Zhrnutie za Írsko

Regionálne rozdiely merané podľa miery nezamestnanosti  nie sú v Írsku problémom. Identifikované medziregionálne rozdiely na úrovni NUTS III sa zväčša pohybujú na úrovni nižšej než 3 p. b. a sú teda bezvýznamné. Ani z pohľadu pochybného cieľa EÚ vyrovnávať rozdiely sme teda neidentifikovali dôvod, prečo by EÚ mala do regionálnej politiky v Írsku akokoľvek zasahovať.