Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Litva dosiaľ dostala možnosť z rozpočtu EÚ postupne čerpať 8,3 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 244,6 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|LT|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Litvu

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Litva počas obdobia svojho krátkeho členstva získala z rozpočtu EÚ o 6,551 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu musela poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získala z členstva v EÚ 410 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|LT|: Fiskálna bilancia Litvy vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Litva patrí medzi menšie krajiny EÚ podľa rozlohy a ešte viac to platí podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Litva člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 10 celkov. 

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Litva, podobne ako ďalšie pobaltské krajiny – Lotyšsko a Estónsko – patrila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európy, keď v období 2003-2007 rast HDP ani v jednom z rokov nebol nižší než 7%. V súvislosti s rastom ekonomiky klesala i miery nezamestnanosti z 16,8% v roku 2001 na 4,3% v roku 2007, čím sa Litva sa z krajiny s jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ zmenila na krajinu, v ktorej nezamestnanosť nepredstavuje problém. V súvislosti s prepuknutím globálnej finančnej krízy došlo k prepadu HDP a skokovitému medziročnému rastu nezamestnanosti v roku 2009 o 7,9 p. b. (tab. č. 2).

V roku 2004 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na svojej maximálnej úrovni  9,4 p. b., pričom v nasledujúcich rokoch došlo k poklesu disparít až na úroveň 1,8 p. b. v roku 2008. V roku 2009 došlo v súvislosti s rastom celoštátnej miery nezamestnanosti i ku skoku medziregionálnych rozdielov na 7,4 p. b.[3]

V sledovanom období sa v Litve nachádza zväčša len jeden alebo žiaden región  s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorý by bol od priemeru viac vzdialený, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Medziregionálne rozdiely vnímané cez miery nezamestnanosti nie sú v Litve vôbec významné.

Tab. č. 2|LT|: Litva: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Mapa č. 1|LT|: Litva sa na úrovni NUTS II nečlení

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Zhrnutie za Litvu

V sledovanom období 1999-2009 neboli regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti nijako výrazné, pričom v porovnaní roka 1999 a roka 2009 vnímame ich mierny nárast. Aj dáta z Litvy však poukazujú na to, že hlavný vplyv na vývoj miery nezamestnanosti a regionálnych rozdielov má skôr globálna ekonomika a jej cykly, než vstup do EÚ či objem zdrojov poskytnutých z eurofondov.