| LT | Litva

| LT | Litva

Základné údaje

Členská krajina od roku:

2004

Členská krajina eurozóny od roku:

-

Počet obyvateľov (2011):

3 052 588

Rozloha:

65 200 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

6,8 mld. eur | 2025 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

1,98%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

1 mld. eur (ver.) + 0,6 mld. eur (súkr.)

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Litva dosiaľ dostala možnosť z rozpočtu EÚ postupne čerpať 8,3 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 244,6 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|LT|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Litvu

 

Programovacie obdobie

Spolu

2004-2006

2007-2013

2004-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

1 430

6 885

8 315

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

140,2

289,3

244,6

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

0,61

1,98

1,43

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Litva počas obdobia svojho krátkeho členstva získala z rozpočtu EÚ o 6,551 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu musela poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získala z členstva v EÚ 410 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|LT|: Fiskálna bilancia Litvy vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Litva patrí medzi menšie krajiny EÚ podľa rozlohy a ešte viac to platí podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Litva člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 10 celkov. 

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Litva, podobne ako ďalšie pobaltské krajiny – Lotyšsko a Estónsko – patrila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európy, keď v období 2003-2007 rast HDP ani v jednom z rokov nebol nižší než 7%. V súvislosti s rastom ekonomiky klesala i miery nezamestnanosti z 16,8% v roku 2001 na 4,3% v roku 2007, čím sa Litva sa z krajiny s jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ zmenila na krajinu, v ktorej nezamestnanosť nepredstavuje problém. V súvislosti s prepuknutím globálnej finančnej krízy došlo k prepadu HDP a skokovitému medziročnému rastu nezamestnanosti v roku 2009 o 7,9 p. b. (tab. č. 2).

V roku 2004 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na svojej maximálnej úrovni  9,4 p. b., pričom v nasledujúcich rokoch došlo k poklesu disparít až na úroveň 1,8 p. b. v roku 2008. V roku 2009 došlo v súvislosti s rastom celoštátnej miery nezamestnanosti i ku skoku medziregionálnych rozdielov na 7,4 p. b.[3]

V sledovanom období sa v Litve nachádza zväčša len jeden alebo žiaden región  s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorý by bol od priemeru viac vzdialený, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Medziregionálne rozdiely vnímané cez miery nezamestnanosti nie sú v Litve vôbec významné.

Tab. č. 2|LT|: Litva: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

kód

región

 

 

 

 

 

 

 

 

LT001

Alytaus apskritis

17,6

17,9

21,9

16,2

13,6

16,0

8,2

:

:

:

15,6

LT002

Kauno apskritis

12,5

15,9

17,2

14,0

12,1

10,3

8,9

5,9

4,2

5,9

13,1

LT003

Klaipėdos apskritis

13,2

13,8

16,5

12,3

12,5

12,7

7,0

6,8

4,1

7,2

14,1

LT004

Marijampolės apskritis

11,6

14,3

17,9

10,5

7,5

6,9

3,0

:

:

:

9,9

LT005

Panevėžio apskritis

12,9

15,3

14,1

13,3

11,5

12,6

10,8

8,0

6,5

5,6

14,4

LT006

Šiaulių apskritis

15,7

19,1

19,0

14,7

16,9

12,7

10,1

5,8

4,4

5,5

14,2

LT007

Tauragės apskritis

12,4

13,3

15,9

8,6

9,6

8,9

6,0

:

:

:

11,0

LT008

Telšių apskritis

10,7

12,9

18,0

15,4

12,6

10,3

7,9

5,6

:

6,6

17,3

LT009

Utenos apskritis

11,3

14,9

16,1

14,3

15,3

12,3

6,0

5,9

:

5,4

10,0

LT00A

Vilniaus apskritis

14,0

16,8

15,5

14,5

11,7

11,1

8,6

5,0

4,5

6,3

14,3

LT

Litva

13,4

15,9

16,8

13,7

12,4

11,4

8,3

5,6

4,3

5,8

13,7

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Mapa č. 1|LT|: Litva sa na úrovni NUTS II nečlení

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Zhrnutie za Litvu

V sledovanom období 1999-2009 neboli regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti nijako výrazné, pričom v porovnaní roka 1999 a roka 2009 vnímame ich mierny nárast. Aj dáta z Litvy však poukazujú na to, že hlavný vplyv na vývoj miery nezamestnanosti a regionálnych rozdielov má skôr globálna ekonomika a jej cykly, než vstup do EÚ či objem zdrojov poskytnutých z eurofondov.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Litva poslala, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Litve boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Litve publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=LT     

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database