
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
2004 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
- |
Počet obyvateľov (2011): |
3 052 588 |
Rozloha: |
65 200 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
6,8 mld. eur | 2025 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
1,98% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
1 mld. eur (ver.) + 0,6 mld. eur (súkr.) |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004
Litva dosiaľ dostala možnosť z rozpočtu EÚ postupne čerpať 8,3 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 244,6 eura (tab. č. 1).
Tab. č. 1|LT|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Litvu
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|
2004-2006 |
2007-2013 |
2004-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
1 430 |
6 885 |
8 315 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
140,2 |
289,3 |
244,6 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
0,61 |
1,98 |
1,43 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Litva počas obdobia svojho krátkeho členstva získala z rozpočtu EÚ o 6,551 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu musela poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získala z členstva v EÚ 410 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|LT|: Fiskálna bilancia Litvy vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Litva patrí medzi menšie krajiny EÚ podľa rozlohy a ešte viac to platí podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Litva člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 10 celkov.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Litva, podobne ako ďalšie pobaltské krajiny – Lotyšsko a Estónsko – patrila medzi najrýchlejšie rastúce ekonomiky Európy, keď v období 2003-2007 rast HDP ani v jednom z rokov nebol nižší než 7%. V súvislosti s rastom ekonomiky klesala i miery nezamestnanosti z 16,8% v roku 2001 na 4,3% v roku 2007, čím sa Litva sa z krajiny s jednou z najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ zmenila na krajinu, v ktorej nezamestnanosť nepredstavuje problém. V súvislosti s prepuknutím globálnej finančnej krízy došlo k prepadu HDP a skokovitému medziročnému rastu nezamestnanosti v roku 2009 o 7,9 p. b. (tab. č. 2).
V roku 2004 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na svojej maximálnej úrovni 9,4 p. b., pričom v nasledujúcich rokoch došlo k poklesu disparít až na úroveň 1,8 p. b. v roku 2008. V roku 2009 došlo v súvislosti s rastom celoštátnej miery nezamestnanosti i ku skoku medziregionálnych rozdielov na 7,4 p. b.[3]
V sledovanom období sa v Litve nachádza zväčša len jeden alebo žiaden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorý by bol od priemeru viac vzdialený, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Medziregionálne rozdiely vnímané cez miery nezamestnanosti nie sú v Litve vôbec významné.
Tab. č. 2|LT|: Litva: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
kód |
región |
|
|
|
|
|
|
|
|
|||
LT001 |
Alytaus apskritis |
17,6 |
17,9 |
21,9 |
16,2 |
13,6 |
16,0 |
8,2 |
: |
: |
: |
15,6 |
LT002 |
Kauno apskritis |
12,5 |
15,9 |
17,2 |
14,0 |
12,1 |
10,3 |
8,9 |
5,9 |
4,2 |
5,9 |
13,1 |
LT003 |
Klaipėdos apskritis |
13,2 |
13,8 |
16,5 |
12,3 |
12,5 |
12,7 |
7,0 |
6,8 |
4,1 |
7,2 |
14,1 |
LT004 |
Marijampolės apskritis |
11,6 |
14,3 |
17,9 |
10,5 |
7,5 |
6,9 |
3,0 |
: |
: |
: |
9,9 |
LT005 |
Panevėžio apskritis |
12,9 |
15,3 |
14,1 |
13,3 |
11,5 |
12,6 |
10,8 |
8,0 |
6,5 |
5,6 |
14,4 |
LT006 |
Šiaulių apskritis |
15,7 |
19,1 |
19,0 |
14,7 |
16,9 |
12,7 |
10,1 |
5,8 |
4,4 |
5,5 |
14,2 |
LT007 |
Tauragės apskritis |
12,4 |
13,3 |
15,9 |
8,6 |
9,6 |
8,9 |
6,0 |
: |
: |
: |
11,0 |
LT008 |
Telšių apskritis |
10,7 |
12,9 |
18,0 |
15,4 |
12,6 |
10,3 |
7,9 |
5,6 |
: |
6,6 |
17,3 |
LT009 |
Utenos apskritis |
11,3 |
14,9 |
16,1 |
14,3 |
15,3 |
12,3 |
6,0 |
5,9 |
: |
5,4 |
10,0 |
LT00A |
Vilniaus apskritis |
14,0 |
16,8 |
15,5 |
14,5 |
11,7 |
11,1 |
8,6 |
5,0 |
4,5 |
6,3 |
14,3 |
LT |
Litva |
13,4 |
15,9 |
16,8 |
13,7 |
12,4 |
11,4 |
8,3 |
5,6 |
4,3 |
5,8 |
13,7 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Mapa č. 1|LT|: Litva sa na úrovni NUTS II nečlení
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Zhrnutie za Litvu
V sledovanom období 1999-2009 neboli regionálne rozdiely v miere nezamestnanosti nijako výrazné, pričom v porovnaní roka 1999 a roka 2009 vnímame ich mierny nárast. Aj dáta z Litvy však poukazujú na to, že hlavný vplyv na vývoj miery nezamestnanosti a regionálnych rozdielov má skôr globálna ekonomika a jej cykly, než vstup do EÚ či objem zdrojov poskytnutých z eurofondov.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Litva poslala, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Litve boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Litve publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=LT
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database