Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Lotyšsko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 5,7 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 248,3 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|LV|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Lotyšsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Lotyšsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 3,285 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 336 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|LV|: Fiskálna bilancia Lotyšska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Lotyšsko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I a ani na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Lotyšsko člení na regióny až na úrovni NUTS III, a to na 6 celkov. 

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Lotyšsko si prešlo cestu od ekonomickej stagnácie v 90. rokoch k jednej z najrýchlejšie rastúcich krajín Európy v období 1998-2006. Následne však zažilo jeden z najtvrdších pádov v rokoch 2008-2010 nielen v súvislosti s globálnou finančnou krízou, ale i s prasknutím domácej bubliny, keďže predchádzajúce obdobie rastu bolo ťahané najmä domácou spotrebou na úkor zadlžovania. To všetko sa odráža i vo vývoji miery nezamestnanosti, ktorá od úrovne 14,2% v roku 2000 kontinuálne klesala až k 6,0% v roku 2007. Výrazný skok miery nezamestnanosti krajina zaznamenala v roku 2009, kedy medziročne narástla o 9,6 p. b. (tab. č. 2).

Tab. č. 2|LV|: Lotyšsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na svojej maximálnej úrovni  10,1 p. b., pričom v nasledujúcich rokoch došlo k poklesu disparít až na úroveň 3,1 p. b. v roku 2007, v nasledujúcich krízových rokoch opäť mierne narástol na 4,8 p. b. v roku 2009[3].

V sledovanom období sa v Lotyšsku nachádza zväčša len jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Najčastejšie je tým regiónom Latgale, ktorého špecifickosť spočíva v etnickom zložení populácie. Lotyši tam totiž netvoria väčšinu obyvateľstva, hlavným etnikom sú etnickí Rusi. Ich adaptabilita na zmenené podmienky po roku 1991 je zrejme nižšia, než u domácich Lotyšov.

Mapa č. 1|LV|: Lotyšsko sa na úrovni NUTS II nečlení

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Zhrnutie za Lotyšsko

Lotyšsko, podobne ako jeho sused Estónsko, patrí medzi menšie krajiny EÚ, tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. S touto mierkou súvisí i to, že krajina sa na viac celkov člení až na úrovni NUTS III. Regionálne disparity sledované podľa miery nezamestnanosti nepovažujeme za významné, pričom nebyť regiónu Latgale, na úrovni NUTS III by boli rozdiely medzi zvyšnými regiónmi úplne zanedbateľné. Od roku 2000 evidujeme v nasledujúcich rokoch pokles v miere nezamestnanosti na celoštátnej i regionálnej úrovni, sprevádzaný i poklesom disparít. Po roku 2008 dochádza opäť k nárastu nezamestnanosti i rozdielov v krajine.