Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Ako ukazujú dáta, Holandsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 8,5 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 21 eur. Pokles zdrojov z fondov EÚ pre krajinu je zjavný v absolútnych i relatívnych číslach (tab. č. 1).

Tab. č. 1|NL|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Holandsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Holandsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 55,919 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte patrí teda medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ holandských daňovníkov 313 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|NL|: Fiskálna bilancia Holandska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Holandsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 4 regióny na úrovni NUTS I, 12 regiónov na úrovni NUTS II a 40 regiónov na úrovni NUTS III.

Holandsko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade[3].

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Holandsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je dlhodobo na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Kým priemerná miera nezamestnanosti v krajine sa za sledované obdobie 1990-2011 znížila výrazne, rozdiel v miere nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS I je nepatrný (tab. č. 2). Disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou klesli z 1,9 p. b. v roku 1990 na 0,9 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).

Tab. č. 2|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Mapa č. 1|NL|: Regióny Holandska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, regionálne rozdiely sú v Holandsku nevýznamné i na úrovni NUTS II.  Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,7 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel znížil na 3,2 p. b.

Z celkového počtu 12 regiónov sú v sledovanom období zväčša jeden až dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Ak sledujeme regionálne rozdiely na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rovnako ako na vyšších úrovniach NUTS i na tejto dochádza v Holandsku k poklesu disparít (tab. č. 4). Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 8,4 p. b., v roku 2009[4] to bolo na úrovni 3,8 p. b.

Z celkového počtu 40 regiónov boli najčastejšie dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

 Tab. č. 4|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[5]

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Holandsko

Nezamestnanosť v Holandsku je dlhodobo podpriemerná vzhľadom na celkovú nezamestnanosť v EÚ s trendom jej znižovania. Rovnakú tendenciu pozorujeme i na úrovni regiónov, medzi ktorými sú rozdiely v miere nezamestnanosti dlhodobo pomerne nízke a naďalej sa znižujú. ). Kým v roku 1990 bol na úrovni NUTS III rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni NUTS III 8,4 p. b., v roku 2009 to bolo 3,8 p. b. Vzhľadom na to, že objem zdrojov z rozpočtu EÚ poskytovaných Holandsku v rokoch 1989-2013 je v absolútnom i relatívnom vyjadrení bezvýznamný, zásluhu na poklese medziregionálnych rozdielov v krajine si regionálna/kohézna politika EÚ pripísať nemôže.