
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
1958 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
1999 |
Počet obyvateľov (2011): |
16 655 799 |
Rozloha: |
41 526 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
1,9 mld. eur | 117 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
0,55% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
1,6 mld. eur (ver.) + 0,7 mld. eur (súkr.) |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989
Ako ukazujú dáta, Holandsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 8,5 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 21 eur. Pokles zdrojov z fondov EÚ pre krajinu je zjavný v absolútnych i relatívnych číslach (tab. č. 1).
Tab. č. 1|NL|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Holandsko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|||
1989-1993 |
1994-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1989-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
815 |
2 616 |
3 223 |
1 907 |
8 561 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
11,0 |
28,5 |
29,1 |
16,7 |
21,0 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
1,18 |
1,56 |
1,37 |
0,55 |
1,05 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Holandsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 55,919 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte patrí teda medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ holandských daňovníkov 313 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|NL|: Fiskálna bilancia Holandska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Holandsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 4 regióny na úrovni NUTS I, 12 regiónov na úrovni NUTS II a 40 regiónov na úrovni NUTS III.
Holandsko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade[3].
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Holandsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je dlhodobo na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Kým priemerná miera nezamestnanosti v krajine sa za sledované obdobie 1990-2011 znížila výrazne, rozdiel v miere nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS I je nepatrný (tab. č. 2). Disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou klesli z 1,9 p. b. v roku 1990 na 0,9 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).
Tab. č. 2|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
rok |
1990 |
1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
|
|
||||||||
NL1 |
Noord-Nederland |
9,4 |
10,9 |
6,8 |
6,2 |
4,1 |
4,6 |
3,9 |
3,4 |
4,2 |
4,9 |
5,0 |
NL2 |
Oost-Nederland |
8,5 |
7,9 |
4,8 |
3,3 |
2,6 |
3,7 |
3,0 |
2,7 |
3,1 |
4,3 |
4,4 |
NL3 |
West-Nederland |
7,5 |
7,9 |
5,1 |
3,5 |
3,1 |
3,9 |
3,1 |
2,7 |
3,3 |
4,4 |
4,5 |
NL4 |
Zuid-Nederland |
7,5 |
8,0 |
4,8 |
2,9 |
2,6 |
3,7 |
3,1 |
2,7 |
3,6 |
4,5 |
4,1 |
NL |
Holandsko |
8,0 |
8,2 |
5,2 |
3,6 |
2,9 |
3,9 |
3,2 |
2,8 |
3,4 |
4,5 |
4,4 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
10,4 |
10,7 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Mapa č. 1|NL|: Regióny Holandska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, regionálne rozdiely sú v Holandsku nevýznamné i na úrovni NUTS II. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,7 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel znížil na 3,2 p. b.
Z celkového počtu 12 regiónov sú v sledovanom období zväčša jeden až dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 3|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
1990 |
1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
|
|
||||||||
NL11 |
Groningen |
11,3 |
10,9 |
8,3 |
6,6 |
4,5 |
5,0 |
4,9 |
4,0 |
4,8 |
5,3 |
5,9 |
NL12 |
Friesland |
9,4 |
11,1 |
6,4 |
4,1 |
4,0 |
4,2 |
3,2 |
2,9 |
3,5 |
4,8 |
4,5 |
NL13 |
Drenthe |
7,5 |
9,6 |
5,6 |
8,4 |
3,7 |
4,6 |
3,7 |
3,6 |
4,2 |
4,5 |
4,6 |
NL21 |
Overijssel |
8,5 |
8,3 |
5,1 |
3,1 |
2,6 |
4,0 |
3,2 |
2,6 |
3,6 |
4,4 |
4,4 |
NL22 |
Gelderland |
8,5 |
7,7 |
4,6 |
3,4 |
2,5 |
3,3 |
2,7 |
2,6 |
2,8 |
4,1 |
4,2 |
NL23 |
Flevoland |
8,5 |
7,6 |
5,1 |
4,0 |
2,9 |
5,2 |
4,1 |
3,4 |
3,6 |
5,2 |
4,8 |
NL31 |
Utrecht |
6,6 |
6,6 |
4,1 |
2,6 |
2,5 |
3,3 |
2,7 |
2,1 |
2,9 |
3,7 |
3,8 |
NL32 |
Noord-Holland |
7,5 |
8,7 |
5,3 |
3,7 |
3,1 |
3,8 |
2,9 |
2,6 |
3,2 |
4,2 |
4,4 |
NL33 |
Zuid-Holland |
7,5 |
7,7 |
5,3 |
3,5 |
3,1 |
4,4 |
3,5 |
3,0 |
3,6 |
5,0 |
5,1 |
NL34 |
Zeeland |
5,6 |
9,1 |
4,6 |
6,0 |
3,7 |
2,7 |
2,1 |
2,8 |
2,1 |
2,7 |
2,7 |
NL41 |
Noord-Brabant |
7,5 |
8,0 |
4,6 |
2,8 |
2,4 |
3,4 |
2,8 |
2,3 |
3,2 |
4,2 |
4,0 |
NL42 |
Limburg |
7,5 |
8,0 |
5,4 |
3,2 |
3,0 |
4,5 |
3,9 |
3,4 |
4,4 |
5,1 |
4,3 |
NL |
Holandsko |
8,0 |
8,2 |
5,2 |
3,6 |
2,9 |
3,9 |
3,2 |
2,8 |
3,4 |
4,5 |
4,4 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
10,4 |
10,7 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Ak sledujeme regionálne rozdiely na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rovnako ako na vyšších úrovniach NUTS i na tejto dochádza v Holandsku k poklesu disparít (tab. č. 4). Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 8,4 p. b., v roku 2009[4] to bolo na úrovni 3,8 p. b.
Z celkového počtu 40 regiónov boli najčastejšie dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 4|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[5]
|
rok |
1990 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
kód |
región |
|
||||||
NL111 |
Oost-Groningen |
11,6 |
7,1 |
3,6 |
5,2 |
5,3 |
5,3 |
5,7 |
NL112 |
Delfzijl en omgeving |
12,5 |
9,9 |
8,8 |
: |
: |
: |
: |
NL113 |
Overig Groningen |
13,0 |
6,0 |
4,3 |
5,6 |
5,3 |
4,0 |
4,4 |
NL121 |
Noord-Friesland |
9,1 |
3,9 |
3,6 |
4,1 |
3,7 |
3,5 |
3,9 |
NL122 |
Zuidwest-Friesland |
9,1 |
3,5 |
5,4 |
3,6 |
: |
: |
4,0 |
NL123 |
Zuidoost-Friesland |
9,5 |
4,8 |
3,9 |
4,8 |
4,0 |
3,4 |
2,8 |
NL131 |
Noord-Drenthe |
7,3 |
9,0 |
4,0 |
4,0 |
2,8 |
3,1 |
3,5 |
NL132 |
Zuidoost-Drenthe |
10,5 |
9,7 |
6,2 |
4,3 |
5,4 |
4,5 |
5,7 |
NL133 |
Zuidwest-Drenthe |
6,9 |
5,5 |
0,0 |
5,8 |
2,8 |
3,0 |
3,4 |
NL211 |
Noord-Overijssel |
5,3 |
3,0 |
2,0 |
3,1 |
2,7 |
2,3 |
3,4 |
NL212 |
Zuidwest-Overijssel |
8,8 |
2,5 |
0,0 |
4,7 |
3,3 |
3,1 |
3,2 |
NL213 |
Twente |
9,4 |
3,3 |
3,5 |
4,4 |
3,5 |
2,6 |
3,9 |
NL221 |
Veluwe |
5,1 |
2,8 |
2,0 |
2,9 |
2,1 |
2,4 |
1,9 |
NL224 |
Zuidwest-Gelderland |
6,8 |
1,8 |
1,6 |
3,0 |
3,5 |
2,9 |
2,8 |
NL225 |
Achterhoek |
5,1 |
3,1 |
2,6 |
2,7 |
2,1 |
2,2 |
3,2 |
NL226 |
Arnhem/Nijmegen |
10,4 |
4,5 |
3,0 |
4,0 |
3,4 |
2,9 |
3,2 |
NL230 |
Flevoland |
8,2 |
4,0 |
2,9 |
5,2 |
4,1 |
3,4 |
3,6 |
NL310 |
Utrecht |
6,2 |
2,6 |
2,5 |
3,3 |
2,7 |
2,1 |
2,9 |
NL321 |
Kop van Noord-Holland |
6,8 |
3,0 |
2,3 |
2,9 |
1,8 |
2,3 |
2,5 |
NL322 |
Alkmaar en omgeving |
6,5 |
3,7 |
2,2 |
3,1 |
2,2 |
1,5 |
2,3 |
NL323 |
IJmond |
5,0 |
3,6 |
1,9 |
2,8 |
1,8 |
1,9 |
2,5 |
NL324 |
Agglomeratie Haarlem |
5,4 |
2,8 |
4,5 |
3,5 |
2,4 |
1,7 |
2,9 |
NL325 |
Zaanstreek |
5,4 |
: |
2,3 |
3,5 |
3,2 |
2,2 |
3,4 |
NL326 |
Groot-Amsterdam |
9,1 |
4,9 |
3,7 |
4,6 |
3,6 |
3,0 |
3,8 |
NL327 |
Het Gooi en Vechtstreek |
5,4 |
1,7 |
2,1 |
3,1 |
3,0 |
3,0 |
3,2 |
NL332 |
Agglomeratie Leiden en Bollenstreek (NUTS 2006) |
5,0 |
1,5 |
1,9 |
3,2 |
3,1 |
2,4 |
3,0 |
NL333 |
Agglomeratie 's-Gravenhage |
7,9 |
3,7 |
3,1 |
4,9 |
3,7 |
3,2 |
3,8 |
NL337 |
Delft en Westland |
4,6 |
1,7 |
2,6 |
3,4 |
2,5 |
2,5 |
2,8 |
NL338 |
Oost-Zuid-Holland (NUTS 2006) |
5,8 |
2,4 |
2,9 |
2,3 |
2,2 |
2,1 |
2,5 |
NL339 |
Groot-Rijnmond (NUTS 2006) |
8,9 |
4,5 |
4,0 |
5,4 |
4,3 |
3,7 |
4,4 |
NL33A |
Zuidoost-Zuid-Holland (NUTS 2006) |
5,7 |
3,9 |
2,1 |
3,5 |
2,4 |
1,9 |
2,6 |
NL341 |
Zeeuwsch-Vlaanderen |
5,2 |
8,9 |
3,7 |
3,2 |
: |
4,0 |
: |
NL342 |
Overig Zeeland |
5,2 |
4,8 |
3,6 |
2,4 |
2,9 |
2,3 |
2,1 |
NL411 |
West-Noord-Brabant |
5,9 |
3,5 |
2,2 |
3,5 |
2,8 |
2,2 |
3,4 |
NL412 |
Midden-Noord-Brabant |
6,4 |
2,3 |
2,9 |
3,5 |
3,6 |
2,6 |
2,8 |
NL413 |
Noordoost-Noord-Brabant |
6,8 |
1,7 |
1,8 |
3,4 |
2,2 |
2,2 |
3,2 |
NL414 |
Zuidoost-Noord-Brabant |
7,2 |
3,5 |
2,7 |
3,2 |
2,8 |
2,4 |
3,4 |
NL421 |
Noord-Limburg |
5,2 |
3,1 |
2,8 |
3,8 |
3,2 |
2,6 |
3,4 |
NL422 |
Midden-Limburg |
5,7 |
3,0 |
2,5 |
3,9 |
3,9 |
3,2 |
4,3 |
NL423 |
Zuid-Limburg |
8,6 |
3,4 |
3,3 |
5,1 |
4,3 |
3,9 |
4,9 |
NL |
Holandsko |
8,0 |
3,6 |
2,9 |
3,9 |
3,2 |
2,8 |
3,4 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Zhrnutie za Holandsko
Nezamestnanosť v Holandsku je dlhodobo podpriemerná vzhľadom na celkovú nezamestnanosť v EÚ s trendom jej znižovania. Rovnakú tendenciu pozorujeme i na úrovni regiónov, medzi ktorými sú rozdiely v miere nezamestnanosti dlhodobo pomerne nízke a naďalej sa znižujú. ). Kým v roku 1990 bol na úrovni NUTS III rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni NUTS III 8,4 p. b., v roku 2009 to bolo 3,8 p. b. Vzhľadom na to, že objem zdrojov z rozpočtu EÚ poskytovaných Holandsku v rokoch 1989-2013 je v absolútnom i relatívnom vyjadrení bezvýznamný, zásluhu na poklese medziregionálnych rozdielov v krajine si regionálna/kohézna politika EÚ pripísať nemôže.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Holandska vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Holandsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=NL
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Zároveň treba dodať, že v 80. a 90. rokoch 20. storočia dochádzalo podľa Eurostatu k častým a nie vždy oznamovaným zmenám na úrovni NUTS III – zväčša šlo však o teritoriálne presuny menších jednotiek nižšieho rádu medzi susediacimi celkami úrovne NUTS III.
[4] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database
[5] Regióny, ktoré sú v tab. č. 4 uvedené kurzívou, nie sú na rozdiel od ostatných uvedených regiónov súčasťou tzv. NUTS 2010, ale vychádzajú z predošlej sústavy tzv. NUTS 2006.