| NL | Holandsko

| NL | Holandsko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

1958

Členská krajina eurozóny od roku:

1999

Počet obyvateľov (2011):

16 655 799

Rozloha:

41 526 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

1,9 mld. eur | 117 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

0,55%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

1,6 mld. eur (ver.) + 0,7 mld. eur (súkr.)

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989

Ako ukazujú dáta, Holandsko počas štyroch programovacích období od roku 1989 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať 8,5 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1989-2013 ročne predstavuje sumu 21 eur. Pokles zdrojov z fondov EÚ pre krajinu je zjavný v absolútnych i relatívnych číslach (tab. č. 1).

Tab. č. 1|NL|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Holandsko

 

Programovacie obdobie

Spolu

1989-1993

1994-1999

2000-2006

2007-2013

1989-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

815

2 616

3 223

1 907

8 561

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

11,0

28,5

29,1

16,7

21,0

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

1,18

1,56

1,37

0,55

1,05

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Holandsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 55,919 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. V dlhodobom horizonte patrí teda medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ holandských daňovníkov 313 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|NL|: Fiskálna bilancia Holandska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Holandsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 4 regióny na úrovni NUTS I, 12 regiónov na úrovni NUTS II a 40 regiónov na úrovni NUTS III.

Holandsko je príklad krajiny, ktorá má stabilné členenie, vďaka čomu je možné sledovať a porovnávať vývoj jednotlivých indikátorov v dlhodobom časovom rade[3].

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Holandsko patrí medzi krajiny, ktorých miera nezamestnanosti je dlhodobo na podpriemernej úrovni v porovnaní s mierou nezamestnanosti EÚ ako celku. Kým priemerná miera nezamestnanosti v krajine sa za sledované obdobie 1990-2011 znížila výrazne, rozdiel v miere nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS I je nepatrný (tab. č. 2). Disparity vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou klesli z 1,9 p. b. v roku 1990 na 0,9 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).

Tab. č. 2|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

 

rok

1990

1993

1997

1999

2000

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

 

 

 

NL1

Noord-Nederland

9,4

10,9

6,8

6,2

4,1

4,6

3,9

3,4

4,2

4,9

5,0

NL2

Oost-Nederland

8,5

7,9

4,8

3,3

2,6

3,7

3,0

2,7

3,1

4,3

4,4

NL3

West-Nederland

7,5

7,9

5,1

3,5

3,1

3,9

3,1

2,7

3,3

4,4

4,5

NL4

Zuid-Nederland

7,5

8,0

4,8

2,9

2,6

3,7

3,1

2,7

3,6

4,5

4,1

NL

Holandsko

8,0

8,2

5,2

3,6

2,9

3,9

3,2

2,8

3,4

4,5

4,4

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

10,4

10,7

9,6

9,0

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Mapa č. 1|NL|: Regióny Holandska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Ako je zjavné z dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti, regionálne rozdiely sú v Holandsku nevýznamné i na úrovni NUTS II.  Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,7 p. b., v roku 2011 sa tento rozdiel znížil na 3,2 p. b.

Z celkového počtu 12 regiónov sú v sledovanom období zväčša jeden až dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

1990

1993

1997

1999

2000

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

 

 

 

NL11

Groningen

11,3

10,9

8,3

6,6

4,5

5,0

4,9

4,0

4,8

5,3

5,9

NL12

Friesland

9,4

11,1

6,4

4,1

4,0

4,2

3,2

2,9

3,5

4,8

4,5

NL13

Drenthe

7,5

9,6

5,6

8,4

3,7

4,6

3,7

3,6

4,2

4,5

4,6

NL21

Overijssel

8,5

8,3

5,1

3,1

2,6

4,0

3,2

2,6

3,6

4,4

4,4

NL22

Gelderland

8,5

7,7

4,6

3,4

2,5

3,3

2,7

2,6

2,8

4,1

4,2

NL23

Flevoland

8,5

7,6

5,1

4,0

2,9

5,2

4,1

3,4

3,6

5,2

4,8

NL31

Utrecht

6,6

6,6

4,1

2,6

2,5

3,3

2,7

2,1

2,9

3,7

3,8

NL32

Noord-Holland

7,5

8,7

5,3

3,7

3,1

3,8

2,9

2,6

3,2

4,2

4,4

NL33

Zuid-Holland

7,5

7,7

5,3

3,5

3,1

4,4

3,5

3,0

3,6

5,0

5,1

NL34

Zeeland

5,6

9,1

4,6

6,0

3,7

2,7

2,1

2,8

2,1

2,7

2,7

NL41

Noord-Brabant

7,5

8,0

4,6

2,8

2,4

3,4

2,8

2,3

3,2

4,2

4,0

NL42

Limburg

7,5

8,0

5,4

3,2

3,0

4,5

3,9

3,4

4,4

5,1

4,3

NL

Holandsko

8,0

8,2

5,2

3,6

2,9

3,9

3,2

2,8

3,4

4,5

4,4

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

10,4

10,7

9,6

9,0

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Ak sledujeme regionálne rozdiely na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rovnako ako na vyšších úrovniach NUTS i na tejto dochádza v Holandsku k poklesu disparít (tab. č. 4). Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 8,4 p. b., v roku 2009[4] to bolo na úrovni 3,8 p. b.

Z celkového počtu 40 regiónov boli najčastejšie dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

 Tab. č. 4|NL|: Holandsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III[5]

 

rok

1990

1999

2000

2006

2007

2008

2009

kód

región

 

NL111

Oost-Groningen

11,6

7,1

3,6

5,2

5,3

5,3

5,7

NL112

Delfzijl en omgeving

12,5

9,9

8,8

:

:

:

:

NL113

Overig Groningen

13,0

6,0

4,3

5,6

5,3

4,0

4,4

NL121

Noord-Friesland

9,1

3,9

3,6

4,1

3,7

3,5

3,9

NL122

Zuidwest-Friesland

9,1

3,5

5,4

3,6

:

:

4,0

NL123

Zuidoost-Friesland

9,5

4,8

3,9

4,8

4,0

3,4

2,8

NL131

Noord-Drenthe

7,3

9,0

4,0

4,0

2,8

3,1

3,5

NL132

Zuidoost-Drenthe

10,5

9,7

6,2

4,3

5,4

4,5

5,7

NL133

Zuidwest-Drenthe

6,9

5,5

0,0

5,8

2,8

3,0

3,4

NL211

Noord-Overijssel

5,3

3,0

2,0

3,1

2,7

2,3

3,4

NL212

Zuidwest-Overijssel

8,8

2,5

0,0

4,7

3,3

3,1

3,2

NL213

Twente

9,4

3,3

3,5

4,4

3,5

2,6

3,9

NL221

Veluwe

5,1

2,8

2,0

2,9

2,1

2,4

1,9

NL224

Zuidwest-Gelderland

6,8

1,8

1,6

3,0

3,5

2,9

2,8

NL225

Achterhoek

5,1

3,1

2,6

2,7

2,1

2,2

3,2

NL226

Arnhem/Nijmegen

10,4

4,5

3,0

4,0

3,4

2,9

3,2

NL230

Flevoland

8,2

4,0

2,9

5,2

4,1

3,4

3,6

NL310

Utrecht

6,2

2,6

2,5

3,3

2,7

2,1

2,9

NL321

Kop van Noord-Holland

6,8

3,0

2,3

2,9

1,8

2,3

2,5

NL322

Alkmaar en omgeving

6,5

3,7

2,2

3,1

2,2

1,5

2,3

NL323

IJmond

5,0

3,6

1,9

2,8

1,8

1,9

2,5

NL324

Agglomeratie Haarlem

5,4

2,8

4,5

3,5

2,4

1,7

2,9

NL325

Zaanstreek

5,4

:

2,3

3,5

3,2

2,2

3,4

NL326

Groot-Amsterdam

9,1

4,9

3,7

4,6

3,6

3,0

3,8

NL327

Het Gooi en Vechtstreek

5,4

1,7

2,1

3,1

3,0

3,0

3,2

NL332

Agglomeratie Leiden en Bollenstreek (NUTS 2006)

5,0

1,5

1,9

3,2

3,1

2,4

3,0

NL333

Agglomeratie 's-Gravenhage

7,9

3,7

3,1

4,9

3,7

3,2

3,8

NL337

Delft en Westland

4,6

1,7

2,6

3,4

2,5

2,5

2,8

NL338

Oost-Zuid-Holland (NUTS 2006)

5,8

2,4

2,9

2,3

2,2

2,1

2,5

NL339

Groot-Rijnmond (NUTS 2006)

8,9

4,5

4,0

5,4

4,3

3,7

4,4

NL33A

Zuidoost-Zuid-Holland (NUTS 2006)

5,7

3,9

2,1

3,5

2,4

1,9

2,6

NL341

Zeeuwsch-Vlaanderen

5,2

8,9

3,7

3,2

:

4,0

:

NL342

Overig Zeeland

5,2

4,8

3,6

2,4

2,9

2,3

2,1

NL411

West-Noord-Brabant

5,9

3,5

2,2

3,5

2,8

2,2

3,4

NL412

Midden-Noord-Brabant

6,4

2,3

2,9

3,5

3,6

2,6

2,8

NL413

Noordoost-Noord-Brabant

6,8

1,7

1,8

3,4

2,2

2,2

3,2

NL414

Zuidoost-Noord-Brabant

7,2

3,5

2,7

3,2

2,8

2,4

3,4

NL421

Noord-Limburg

5,2

3,1

2,8

3,8

3,2

2,6

3,4

NL422

Midden-Limburg

5,7

3,0

2,5

3,9

3,9

3,2

4,3

NL423

Zuid-Limburg

8,6

3,4

3,3

5,1

4,3

3,9

4,9

NL

Holandsko

8,0

3,6

2,9

3,9

3,2

2,8

3,4

EU

Európska únia (EÚ 27) *

8,3

9,6

9,0

8,2

7,2

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Holandsko

Nezamestnanosť v Holandsku je dlhodobo podpriemerná vzhľadom na celkovú nezamestnanosť v EÚ s trendom jej znižovania. Rovnakú tendenciu pozorujeme i na úrovni regiónov, medzi ktorými sú rozdiely v miere nezamestnanosti dlhodobo pomerne nízke a naďalej sa znižujú. ). Kým v roku 1990 bol na úrovni NUTS III rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni NUTS III 8,4 p. b., v roku 2009 to bolo 3,8 p. b. Vzhľadom na to, že objem zdrojov z rozpočtu EÚ poskytovaných Holandsku v rokoch 1989-2013 je v absolútnom i relatívnom vyjadrení bezvýznamný, zásluhu na poklese medziregionálnych rozdielov v krajine si regionálna/kohézna politika EÚ pripísať nemôže.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Holandska vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Holandsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=NL

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Zároveň treba dodať, že v 80. a 90. rokoch 20. storočia dochádzalo podľa Eurostatu k častým a nie vždy oznamovaným zmenám na úrovni NUTS III – zväčša šlo však o teritoriálne presuny menších jednotiek nižšieho rádu medzi susediacimi celkami úrovne NUTS III.

[4] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database

[5] Regióny, ktoré sú v tab. č. 4 uvedené kurzívou, nie sú na rozdiel od ostatných uvedených regiónov súčasťou tzv. NUTS 2010, ale vychádzajú z predošlej sústavy tzv. NUTS 2006.