Základné údaje
|
Členská krajina od roku: |
2004 |
|
Členská krajina eurozóny od roku: |
- |
|
Počet obyvateľov (2011): |
38 529 866 |
|
Rozloha: |
312 685 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
|
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
67,2 mld. eur | 1 766 eur na obyvateľa |
|
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
19,39% |
|
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
14,0 mld. eur (ver.) + 3,0 mld. eur (súkr.) |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004
Poľsko bolo najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2004 dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne počas dvoch programovacích období vyčerpať takmer 79,1 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za programovacie obdobie 2004-2013 ročne predstavuje sumu 207,6 eura. V celkových číslach je Poľsko vzhľadom na svoju veľkosť a ukazovatele životnej úrovne hlavným beneficientom fondov EÚ (tab. č. 1).
Tab. č. 1|PL|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Poľsko
|
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|
|
2004-2006 |
2007-2013 |
2004-2013 |
|
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
11 814 |
67 284 |
79 098 |
|
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
103,4 |
252,3 |
207,6 |
|
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
5,03 |
19,39 |
13,60 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Poľsko počas obdobia svojho dosiaľ pomerne krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 37,824 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo prispieť. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Poľsko z členstva v EÚ 274 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|PL|: Fiskálna bilancia Poľska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Poľsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 6 regiónov na úrovni NUTS I, 16 regiónov na úrovni NUTS II a 66 regiónov na úrovni NUTS III. Poľsko patrí medzi desať členských krajín, ktoré spoločne pristúpili k EÚ v roku 2004, pričom hierarchická sústava regionálnych jednotiek krajiny sa formovala až po páde totalitného režimu v roku 1989. Vývoj jednotlivých indikátorov v regiónoch Poľska možno porovnávať zväčša v časovom rade jednej dekády.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Poľsko patrí v EÚ medzi veľké krajiny, tak z pohľadu rozlohy, ako i populácie. Je najväčšou krajinou spomedzi nových členských krajín EÚ, a zároveň tiež najväčšou z transformujúcich sa postkomunistických ekonomík. Miera nezamestnanosti sa už od predvstupového obdobia permanentne pohybuje na úrovniach nad priemerom EÚ (tab. č. 1).
Tab. č. 2|PL|: Poľsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
kód |
región |
|||||||||||||
|
PL1 |
Region Centralny |
10,9 |
14,4 |
16,5 |
18,2 |
17,6 |
16,1 |
15,7 |
12,7 |
9,1 |
6,2 |
6,5 |
8,1 |
8,3 |
|
PL2 |
Region Południowy |
10,3 |
14,7 |
16,8 |
18,4 |
19,3 |
18,5 |
17,4 |
13,5 |
8,3 |
6,4 |
7,2 |
9,1 |
9,3 |
|
PL3 |
Region Wschodni |
12,2 |
15,1 |
16,5 |
17,5 |
17,4 |
17,3 |
15,9 |
13,4 |
10,0 |
8,2 |
9,6 |
10,9 |
11,4 |
|
PL4 |
Region Północno-Zachodni |
13,8 |
16,2 |
20,1 |
21,7 |
20,6 |
20,5 |
18,9 |
14,1 |
9,3 |
7,0 |
8,6 |
10,0 |
9,6 |
|
PL5 |
Region Południowo-Zachodni |
14,6 |
19,8 |
22,2 |
24,4 |
24,1 |
23,2 |
21,4 |
16,4 |
11,9 |
8,5 |
10,0 |
10,9 |
10,3 |
|
PL6 |
Region Północny |
14,0 |
19,0 |
20,3 |
22,6 |
21,9 |
21,5 |
19,7 |
15,3 |
10,4 |
7,3 |
8,5 |
9,9 |
9,7 |
|
PL |
Poľsko |
12,3 |
16,1 |
18,2 |
19,9 |
19,6 |
19,0 |
17,7 |
13,9 |
9,6 |
7,1 |
8,2 |
9,6 |
9,6 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Z pohľadu regiónov úrovne NUTS I sa Poľsko javí ako krajina s nevýraznými medziregionálnymi disparitami v miere nezamestnanosti (tab. č. 2). Kým v roku 1999 predstavoval rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti 4,3 p. b., v roku 2011 klesol na 3,1 p. b. V roku pristúpenia Poľska k EÚ bol tento rozdiel na svojom maxime v sledovanom období 1999-2001, a to na úrovni 7,1 p. b., pričom minimum bolo dosiahnuté v roku 2008 na úrovni 2,3 p. b. V tomto období zároveň došlo k významnému poklesu celoštátnej miery nezamestnanosti z 19,0% v roku 2004 na 7,1% v krízovom roku 2008, po ktorom začala nezamestnanosť v krajine opäť mierne stúpať a s ňou mierne stúpli i regionálne disparity.
Z celkového počtu 6 regiónov sú v sledovanom období najčastejšie jeden či dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Miera nezamestnanosti patrí medzi hlavné ukazovatele stavu ekonomiky a tiež medzi indikátory, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ na úrovni NUTS II (mapa č. 1).
Mapa č. 1|PL|: Regióny Poľska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Podobne ako na vyššej hierarchickej úrovni, i na úrovni NUTS II došlo v Poľsku spolu so nížením celkovej miery nezamestnanosti i k zníženiu medziregionálnych rozdielov (tab. č. 3). Kým v roku 1999 predstavoval rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti 10,5 p. b., v roku 2011 klesol na 5,1 p. b.
Z celkového počtu 15 regiónov sú v sledovanom období najčastejšie tri až štyri s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Tab. č. 3| PL|: Poľsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
|
kód |
región |
|||||||||||||
|
PL11 |
Łódzkie |
12,2 |
16,6 |
19,8 |
20,3 |
19,7 |
18,8 |
17,4 |
13,4 |
9,3 |
6,7 |
7,6 |
9,3 |
9,3 |
|
PL12 |
Mazowieckie |
10,2 |
13,1 |
14,6 |
17,0 |
16,3 |
14,6 |
14,8 |
12,3 |
9,1 |
6,0 |
6,0 |
7,4 |
7,9 |
|
PL21 |
Małopolskie |
9,3 |
11,7 |
13,0 |
16,2 |
18,0 |
17,3 |
15,3 |
12,6 |
8,5 |
6,2 |
7,9 |
9,1 |
9,4 |
|
PL22 |
Śląskie |
11,1 |
17,5 |
19,7 |
20,1 |
20,2 |
19,3 |
19,0 |
14,2 |
8,1 |
6,6 |
6,7 |
9,1 |
9,2 |
|
PL31 |
Lubelskie |
11,0 |
14,2 |
14,7 |
16,6 |
16,0 |
16,7 |
14,3 |
12,8 |
9,5 |
8,8 |
9,7 |
9,9 |
10,3 |
|
PL32 |
Podkarpackie |
12,6 |
15,9 |
18,0 |
18,2 |
17,7 |
16,6 |
16,7 |
13,7 |
9,6 |
8,2 |
10,1 |
11,7 |
12,6 |
|
PL33 |
Świętokrzyskie |
13,2 |
15,7 |
18,0 |
18,8 |
19,1 |
20,6 |
19,0 |
15,5 |
12,1 |
8,8 |
10,8 |
12,0 |
13,0 |
|
PL34 |
Podlaskie |
12,3 |
15,2 |
16,0 |
16,8 |
17,8 |
15,6 |
14,4 |
11,3 |
8,9 |
6,4 |
7,1 |
10,2 |
9,3 |
|
PL41 |
Wielkopolskie |
9,8 |
13,7 |
17,7 |
18,2 |
17,1 |
18,2 |
17,2 |
12,7 |
8,3 |
6,1 |
7,5 |
8,8 |
8,7 |
|
PL42 |
Zachodniopomorskie |
19,8 |
19,1 |
22,4 |
26,0 |
25,5 |
23,8 |
22,7 |
17,2 |
11,5 |
9,5 |
10,4 |
12,3 |
11,8 |
|
PL43 |
Lubuskie |
16,3 |
20,7 |
24,3 |
26,3 |
24,5 |
23,2 |
19,1 |
14,0 |
9,8 |
6,5 |
9,6 |
10,5 |
9,4 |
|
PL51 |
Dolnośląskie |
14,8 |
21,3 |
23,7 |
26,1 |
26,0 |
24,9 |
22,8 |
17,3 |
12,7 |
9,1 |
10,1 |
11,3 |
10,6 |
|
PL52 |
Opolskie |
14,1 |
15,5 |
18,1 |
19,7 |
18,3 |
17,8 |
16,9 |
13,5 |
9,4 |
6,5 |
9,9 |
9,6 |
9,4 |
|
PL61 |
Kujawsko-Pomorskie |
13,2 |
17,8 |
20,0 |
21,5 |
21,8 |
22,1 |
19,8 |
16,2 |
11,3 |
9,1 |
10,4 |
10,6 |
11,1 |
|
PL62 |
Warmińsko-Mazurskie |
19,5 |
23,6 |
23,5 |
25,9 |
23,9 |
22,3 |
20,4 |
16,0 |
10,5 |
7,4 |
8,5 |
9,6 |
9,6 |
|
PL63 |
Pomorskie |
11,1 |
16,7 |
18,5 |
21,5 |
20,5 |
20,2 |
18,9 |
13,8 |
9,5 |
5,5 |
6,4 |
9,3 |
8,5 |
|
PL |
Poľsko |
12,3 |
16,1 |
18,2 |
19,9 |
19,6 |
19,0 |
17,7 |
13,9 |
9,6 |
7,1 |
8,2 |
9,6 |
9,6 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
O niečo výraznejšie rozdiely, hoci postupne sa znižujúce, identifikujeme v Poľsku pri pohľade na situáciu regiónov úrovne NUTS III (tab. č. 4). Celkové regionálne rozdiely medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou na strane druhej klesli z 20,1 p. b. v roku 1999 na 9,9 p. b. v roku 2009[3]. V rokoch 1999-2007 sa rozdiely pohybovali v intervale 16,6-22,5 p. b., k poklesu na 8,6 p. b. došlo až v roku 2008.
Z celkového počtu 67 regiónov boli v roku 1999 tri s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. V priebehu sledovaného obdobia 1999-2009 sa počet takých regiónov zvýšil na minimálne štyri (až sedem).
Zhrnutie za Poľsko
V celkových číslach je Poľsko vzhľadom na svoju veľkosť a ukazovatele životnej úrovne hlavným beneficientom fondov EÚ, pričom takmer pätina z objemu rozpočtu EÚ vyčleneného v aktuálnom programovacom období 2007-2013 na regionálnu/kohéznu politiku EÚ smeruje práve do Poľska. Aj na príklade Poľska je však vidieť, že veľkosť regionálnych rozdielov meraných podľa miery nezamestnanosti sa v transformujúcej sa krajine mení v súvislosti od toho, ako sa mení miera nezamestnanosti na celoštátnej úrovni. Kým v roku pristúpenia Poľska do EÚ predstavoval rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni NUTS III 20,7 p. b., do roku 2009 došlo k poklesu rozdielov na úroveň 9,9 p. b., pričom zároveň došlo k poklesu celoštátnej miery nezamestnanosti v Poľsku z 19,0% v roku 2004 na 8,2% v roku 2009. Postupné otváranie sa európskych trhov a umožnenie slobodného pohybu pre prácu hľadajúcich Poliakov krajine pomohli v znižovaní nezamestnanosti.
Keď sa lepšie darí krajine, darí sa lepšie i jej regiónom. Na celkovú ekonomickú situáciu vplýva mnoho meniacich sa faktorov a je márne a trúfalé očakávať, že regionálna/kohézna politika EÚ s prílevom eurofondov môže významne tieto faktory zmeniť či ovplyvniť. Okrem ťažko merateľných pozitívnych efektov eurofondov na rast a zamestnanosť netreba zabúdať ani na zväčša nesledované negatívne efekty eurofondov pre spoločnosť súvisiace s rastom kultúry závislosti, rozširovaním korupcie a s vytláčaním súkromného sektora a rozširovania vplyvu verejného sektora.
Tab. č. 4| PL|: Poľsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
|
kód |
región |
|||||||||||
|
PL113 |
Miasto Łódź |
15,0 |
18,1 |
19,7 |
19,7 |
19,8 |
19,9 |
18,3 |
12,4 |
7,2 |
6,5 |
6,9 |
|
PL114 |
Łódzki |
12,4 |
16,5 |
21,3 |
23,2 |
22,0 |
19,5 |
17,1 |
16,9 |
15,6 |
8,2 |
8,7 |
|
PL115 |
Piotrkowski |
11,6 |
17,7 |
21,5 |
21,5 |
20,5 |
20,1 |
19,3 |
14,8 |
10,2 |
7,7 |
9,0 |
|
PL116 |
Sieradzki |
10,2 |
12,9 |
15,2 |
16,1 |
17,5 |
17,6 |
16,6 |
12,1 |
8,0 |
6,2 |
7,6 |
|
PL117 |
Skierniewicki |
10,0 |
16,3 |
20,9 |
21,7 |
18,1 |
15,1 |
13,4 |
10,7 |
7,2 |
4,6 |
5,7 |
|
PL121 |
Ciechanowsko-płocki |
13,5 |
17,0 |
18,1 |
20,1 |
20,0 |
18,9 |
19,8 |
17,0 |
13,7 |
9,5 |
10,1 |
|
PL122 |
Ostrołęcko-siedlecki |
9,7 |
13,0 |
15,4 |
18,9 |
17,5 |
15,6 |
16,2 |
13,7 |
10,0 |
6,5 |
6,6 |
|
PL127 |
Miasto Warszawa |
6,6 |
8,8 |
10,2 |
12,3 |
12,0 |
10,2 |
9,7 |
7,1 |
4,8 |
4,6 |
4,3 |
|
PL128 |
Radomski |
18,1 |
22,1 |
23,3 |
27,0 |
25,9 |
24,7 |
26,5 |
25,9 |
21,0 |
10,0 |
10,4 |
|
PL129 |
Warszawski-wschodni |
10,8 |
13,2 |
14,3 |
17,0 |
16,2 |
13,6 |
12,7 |
9,8 |
6,6 |
4,3 |
4,4 |
|
PL12A |
Warszawski-zachodni |
6,7 |
10,6 |
12,3 |
14,2 |
13,1 |
12,8 |
13,5 |
10,9 |
7,4 |
4,4 |
4,2 |
|
PL213 |
Miasto Kraków |
6,4 |
8,7 |
11,1 |
14,7 |
16,2 |
15,5 |
14,2 |
11,9 |
7,9 |
5,4 |
7,2 |
|
PL214 |
Krakowski |
6,6 |
8,2 |
10,0 |
13,7 |
16,3 |
16,2 |
14,2 |
12,2 |
8,0 |
6,3 |
7,3 |
|
PL215 |
Nowosądecki |
12,2 |
15,7 |
18,0 |
22,2 |
23,1 |
20,4 |
16,9 |
13,6 |
9,8 |
7,3 |
9,5 |
|
PL216 |
Oświęcimski |
11,4 |
14,6 |
14,2 |
16,3 |
18,7 |
19,6 |
18,0 |
14,1 |
9,4 |
6,5 |
8,3 |
|
PL217 |
Tarnowski |
10,6 |
12,3 |
11,9 |
12,7 |
14,4 |
14,4 |
13,2 |
10,8 |
7,1 |
5,2 |
7,5 |
|
PL224 |
Częstochowski |
13,8 |
21,1 |
23,7 |
23,7 |
23,2 |
21,9 |
21,5 |
16,3 |
8,2 |
6,6 |
7,5 |
|
PL225 |
Bielski |
10,2 |
16,1 |
17,2 |
16,5 |
15,9 |
15,3 |
15,7 |
12,9 |
8,2 |
4,4 |
3,8 |
|
PL227 |
Rybnicki |
8,8 |
14,4 |
18,5 |
19,7 |
19,7 |
18,1 |
17,5 |
13,3 |
7,7 |
6,6 |
7,0 |
|
PL228 |
Bytomski |
11,7 |
20,4 |
20,8 |
20,9 |
21,3 |
20,4 |
19,1 |
12,2 |
7,2 |
8,7 |
8,5 |
|
PL229 |
Gliwicki |
12,0 |
17,2 |
19,4 |
19,7 |
21,2 |
20,4 |
20,3 |
18,5 |
12,4 |
6,6 |
7,0 |
|
PL22A |
Katowicki |
10,5 |
17,0 |
19,8 |
21,2 |
21,4 |
20,5 |
19,8 |
13,1 |
6,3 |
6,7 |
7,0 |
|
PL22B |
Sosnowiecki |
12,8 |
20,1 |
21,5 |
21,2 |
21,0 |
20,7 |
20,7 |
15,6 |
9,0 |
7,7 |
7,9 |
|
PL22C |
Tyski |
7,7 |
11,4 |
13,1 |
15,4 |
18,6 |
17,4 |
16,6 |
12,0 |
6,4 |
4,4 |
4,9 |
|
PL311 |
Bialski |
14,7 |
19,2 |
18,9 |
21,5 |
20,0 |
21,1 |
17,9 |
14,4 |
9,0 |
7,9 |
8,6 |
|
PL312 |
Chełmsko-zamojski |
10,1 |
12,3 |
11,9 |
12,3 |
11,3 |
11,8 |
10,8 |
10,3 |
7,8 |
7,4 |
8,0 |
|
PL315 |
Puławski |
9,5 |
12,7 |
14,0 |
16,0 |
16,8 |
17,9 |
15,4 |
13,8 |
10,6 |
10,0 |
10,5 |
|
PL314 |
Lubelski |
11,5 |
15,1 |
16,5 |
19,4 |
18,5 |
18,6 |
15,4 |
14,0 |
10,7 |
9,8 |
11,1 |
|
PL323 |
Krośnieński |
14,3 |
18,2 |
20,8 |
19,9 |
18,8 |
17,6 |
18,0 |
14,9 |
10,2 |
8,5 |
9,3 |
|
PL324 |
Przemyski |
14,0 |
17,9 |
19,4 |
20,4 |
19,9 |
18,5 |
17,6 |
13,6 |
9,3 |
8,5 |
12,5 |
|
PL325 |
Rzeszowski |
11,1 |
13,4 |
16,2 |
17,1 |
17,7 |
15,6 |
14,1 |
11,0 |
7,7 |
6,1 |
6,7 |
|
PL326 |
Tarnobrzeski |
11,8 |
14,9 |
16,8 |
16,6 |
15,7 |
15,6 |
17,2 |
15,4 |
11,3 |
9,8 |
12,7 |
|
PL331 |
Kielecki |
16,7 |
19,8 |
21,8 |
21,6 |
20,9 |
22,5 |
20,9 |
17,6 |
13,9 |
9,8 |
12,1 |
|
PL332 |
Sandomiersko-jędrzejowski |
8,6 |
10,4 |
13,3 |
15,4 |
17,1 |
18,2 |
16,2 |
12,8 |
9,8 |
7,6 |
8,9 |
|
PL343 |
Białostocki |
13,2 |
16,7 |
17,5 |
18,7 |
20,4 |
18,1 |
15,8 |
12,3 |
9,6 |
5,9 |
6,5 |
|
PL344 |
Łomżyński |
10,0 |
12,1 |
12,8 |
12,8 |
13,4 |
12,6 |
12,9 |
10,4 |
8,3 |
6,6 |
7,0 |
|
PL345 |
Suwalski |
14,5 |
17,3 |
17,9 |
19,3 |
19,2 |
15,8 |
14,1 |
11,0 |
8,6 |
7,3 |
8,4 |
|
PL411 |
Pilski |
13,1 |
17,0 |
22,9 |
25,7 |
25,0 |
27,2 |
24,4 |
12,8 |
6,3 |
7,1 |
9,9 |
|
PL414 |
Koniński |
12,9 |
17,8 |
22,7 |
22,4 |
20,5 |
20,9 |
19,9 |
11,4 |
6,2 |
8,4 |
10,6 |
|
PL415 |
Miasto Poznań |
5,4 |
8,6 |
11,5 |
12,0 |
11,6 |
12,4 |
11,8 |
21,5 |
19,8 |
3,3 |
4,6 |
|
PL416 |
Kaliski |
11,0 |
16,6 |
21,1 |
21,0 |
18,6 |
19,6 |
19,1 |
11,8 |
6,3 |
7,4 |
8,3 |
|
PL417 |
Leszczyński |
7,9 |
10,4 |
13,0 |
13,7 |
13,0 |
13,6 |
12,3 |
10,6 |
7,6 |
4,8 |
5,3 |
|
PL418 |
Poznański |
7,4 |
8,8 |
12,0 |
13,5 |
14,0 |
16,4 |
15,8 |
8,9 |
4,4 |
4,1 |
5,3 |
|
PL422 |
Koszaliński |
23,4 |
22,8 |
26,3 |
30,0 |
27,4 |
24,9 |
24,5 |
14,7 |
7,7 |
11,8 |
13,1 |
|
PL423 |
Stargardzki |
25,5 |
25,7 |
29,9 |
34,2 |
31,8 |
29,1 |
25,6 |
14,1 |
6,7 |
11,6 |
12,6 |
|
PL424 |
Miasto Szczecin |
11,6 |
10,9 |
13,6 |
16,0 |
18,1 |
17,7 |
16,8 |
22,1 |
20,0 |
6,1 |
7,4 |
|
PL425 |
Szczeciński |
16,9 |
15,6 |
18,2 |
22,8 |
24,6 |
23,7 |
23,6 |
19,3 |
12,0 |
8,2 |
7,2 |
|
PL431 |
Gorzowski |
15,6 |
18,6 |
22,6 |
24,5 |
23,7 |
22,3 |
18,5 |
14,2 |
10,4 |
6,3 |
9,7 |
|
PL432 |
Zielonogórski |
16,8 |
22,0 |
25,3 |
27,3 |
25,0 |
23,8 |
19,5 |
14,0 |
9,4 |
6,6 |
9,6 |
|
PL514 |
Miasto Wrocław |
8,7 |
11,8 |
12,3 |
15,3 |
17,5 |
17,8 |
16,5 |
14,0 |
12,5 |
5,8 |
6,9 |
|
PL515 |
Jeleniogórski |
17,1 |
24,6 |
27,0 |
30,2 |
29,1 |
27,0 |
24,2 |
16,8 |
12,3 |
11,5 |
13,7 |
|
PL516 |
Legnicko-Głogowski |
17,0 |
26,0 |
29,1 |
28,9 |
26,3 |
25,4 |
24,8 |
22,4 |
16,6 |
9,5 |
10,6 |
|
PL517 |
Wałbrzyski |
18,5 |
26,3 |
29,4 |
32,4 |
32,4 |
30,5 |
28,5 |
19,8 |
13,9 |
11,9 |
11,7 |
|
PL518 |
Wrocławski |
13,8 |
19,4 |
22,5 |
24,2 |
25,4 |
24,2 |
20,6 |
15,0 |
8,9 |
7,5 |
8,3 |
|
PL521 |
Nyski |
18,7 |
20,1 |
24,1 |
26,5 |
24,3 |
23,9 |
23,1 |
18,5 |
13,0 |
8,7 |
12,1 |
|
PL522 |
Opolski |
11,0 |
12,4 |
14,1 |
14,9 |
13,7 |
13,2 |
12,1 |
9,7 |
6,9 |
5,1 |
8,5 |
|
PL613 |
Bydgosko-Toruński |
9,0 |
12,9 |
15,5 |
17,3 |
18,4 |
18,6 |
15,9 |
12,1 |
7,7 |
5,9 |
7,1 |
|
PL614 |
Grudziądzki |
16,2 |
20,8 |
23,0 |
24,5 |
24,1 |
23,1 |
20,0 |
16,6 |
12,1 |
10,2 |
13,0 |
|
PL615 |
Włocławski |
15,0 |
20,3 |
22,4 |
23,8 |
23,9 |
25,5 |
24,3 |
20,5 |
14,4 |
11,5 |
12,0 |
|
PL621 |
Elbląski |
18,7 |
22,8 |
22,4 |
23,6 |
22,2 |
21,6 |
20,3 |
13,3 |
7,1 |
6,9 |
8,4 |
|
PL622 |
Olsztyński |
17,9 |
22,3 |
22,2 |
24,2 |
22,0 |
20,1 |
18,1 |
15,0 |
10,1 |
7,2 |
9,2 |
|
PL623 |
Ełcki |
24,8 |
28,3 |
28,8 |
34,5 |
33,2 |
30,9 |
27,3 |
24,7 |
19,0 |
8,8 |
6,9 |
|
PL631 |
Słupski |
17,0 |
24,9 |
27,1 |
30,7 |
30,3 |
29,2 |
27,2 |
23,4 |
18,9 |
8,9 |
10,1 |
|
PL633 |
Trójmiejski |
7,1 |
10,9 |
11,6 |
13,6 |
12,8 |
12,6 |
11,5 |
7,8 |
5,3 |
3,3 |
4,0 |
|
PL634 |
Gdański |
8,2 |
12,7 |
15,1 |
19,2 |
19,6 |
19,6 |
17,1 |
11,1 |
6,1 |
3,7 |
4,1 |
|
PL635 |
Starogardzki |
14,1 |
21,4 |
23,0 |
25,4 |
22,4 |
21,8 |
21,6 |
14,2 |
9,1 |
7,2 |
9,0 |
|
PL |
Poľsko |
12,3 |
16,1 |
18,2 |
19,9 |
19,6 |
19,0 |
17,7 |
13,9 |
9,6 |
7,1 |
8,2 |
|
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Poľsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Poľsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Poľsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=PL
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database