
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
1986 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
1999 |
Počet obyvateľov (2011): |
10 572 157 |
Rozloha: |
92 391 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
21,5 mld. eur | 2 029 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
6,2% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
7,7 mld. eur (ver.) + 3,6 mld. eur (súkr.) |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od roku 1989
Portugalsko pristúpilo k európskemu spoločenstvu v roku 1986. Počas programových období od roku 1989 dostalo možnosť postupne vyčerpať vyše 71,4 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ, čo v prepočte na obyvateľa ročne predstavuje sumu 269,6 eura (tab. č. 1).
Tab. č. 1|PT|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Portugalsko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|||
1989-1993 |
1994-1999 |
2000-2006 |
2007-2013 |
1989-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
9 460 |
17 640 |
22 822 |
21 511 |
71 433 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
189,2 |
294,0 |
319,6 |
289,9 |
269,6 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
13,71 |
10,50 |
9,72 |
6,20 |
8,73 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Portugalsko počas obdobia svojho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 53,224mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať a dlhodobo patrí medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Portugalsko z členstva v EÚ 272 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|PT|: Fiskálna bilancia Portugalska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Portugalsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I (kontinentálne Portugalsko a dve autonómne ostrovné oblasti), 7 regiónov na úrovni NUTS II a 30 regiónov na úrovni NUTS III.
Hoci je členenie úrovní NUTS I až III v Portugalsku od roku 1990 stabilné a nemenné[3], vývoj jednotlivých indikátorov nemožno na úrovni NUTS III sledovať a porovnávať v dlhodobom časovom rade presahujúcom jednu dekádu, keďže Eurostat nemá dáta k dispozícii.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I
Portugalsko patrilo v 90. rokoch ku krajinám s výrazne podpriemernou mierou nezamestnanosti v EÚ, čo sa však kontrastuje so situáciou v nasledujúcej dekáde, v ktorej nezamestnanosť v Portugalsku stúpala, v krízových rokoch pomerne výrazne (tab. č. 2).
Tab. č. 2|PT|: Portugalsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I
|
rok |
1990 |
1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
||||||||||
PT1 |
Continente |
5,2 |
4,9 |
6,7 |
4,6 |
4,1 |
7,8 |
8,1 |
7,7 |
9,6 |
11,0 |
12,7 |
PT2 |
Região Autónoma dos Açores |
2,8 |
4,6 |
5,4 |
3,4 |
3,0 |
: |
4,3 |
5,5 |
6,7 |
6,9 |
11,5 |
PT3 |
Região Autónoma da Madeira |
5,9 |
3,4 |
5,4 |
2,8 |
2,6 |
5,4 |
6,8 |
6,0 |
7,6 |
7,4 |
13,8 |
PT |
Portugalsko |
5,1 |
4,9 |
6,7 |
4,5 |
4,0 |
7,7 |
8,0 |
7,6 |
9,5 |
10,8 |
12,7 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
10,4 |
10,7 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Kým nezamestnanosť v Portugalsku v období 1990-2011 vzrástla z 5,1% na 12,7%, rozdiely medzi tromi regiónmi NUTS I – teda rozdiely medzi kontinentálnym Portugalskom a ostrovnými autonómnymi oblasťami sa zmenili len nepatrne. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 3,1 p. b., v roku 2011 to bolo 2,3 p. b. (avšak rok predtým 4,1 p. b.).
Mapa č. 1|PT|: Regióny Portugalska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1). Z dostupných dát (tab. č. 3) o vývoji miery nezamestnanosti vyplýva, že rozdiely merané na úrovni NUTS II – teda na prvej z úrovní, na ktorej má v Portugalsku vôbec zmysel štatisticky rozdiely vyhodnocovať – sa v sledovanom období 1990-2011 znížili. Kým v roku 1990 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na maximálnej úrovni 9,6 p. b., v roku 2000 to bolo na minimálnej úrovni 3,3 p. b. a v roku 2011 na úrovni 5,3 p. b.
K poklesu rozdielov však došlo tak, že v regiónoch s najnižšou mierou nezamestnanosti v 90. rokoch došlo k výraznému rastu nezamestnanosti v nasledujúcej dekáde. Kým napr. región Alentejo, ktorý mal najvyššiu mieru nezamestnanosti v roku 1990 na úrovni 12,4%, mal identickú mieru i v roku 2011, región Algarve, ktorý patril v roku 1990 k tým s najnižšou mierou nezamestnanosti (3,3%), sa v roku 2011 dostal na čelo regiónov s najvyššou mierou (15,6%). Región Centro, ktorý patril v roku 1990 k regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti (3,1%), do tejto kategórie patrí i v roku 2011, avšak rebríček regiónov najmenej postihnutých nezamestnanosťou vedie s podstatne horšími číslami (až 10,3%).
Z celkového počtu 7 porovnávaných regiónov NUTS II bol v sledovanom období zväčša žiadny s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti, čo len potvrdzuje, že nie regionálne rozdiely , ale nezamestnanosť ako taká je problémom väčšiny portugalských regiónov.
Tab. č. 3|PT|: Portugalsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
1990 |
1993 |
1997 |
1999 |
2000 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|
||||||||||
PT11 |
Norte |
3,1 |
4,2 |
6,9 |
4,6 |
4,2 |
8,9 |
9,4 |
8,7 |
11,0 |
12,6 |
13,0 |
PT15 |
Algarve |
3,3 |
4,8 |
8,2 |
4,8 |
3,6 |
5,5 |
6,7 |
7,0 |
10,3 |
13,4 |
15,6 |
PT16 |
Centro |
3,1 |
3,4 |
3,4 |
2,5 |
2,2 |
5,5 |
5,6 |
5,4 |
6,9 |
7,7 |
10,3 |
PT17 |
Lisboa |
7,4 |
6,0 |
7,9 |
6,1 |
5,4 |
8,5 |
8,9 |
8,2 |
9,8 |
11,3 |
14,1 |
PT18 |
Alentejo |
12,4 |
8,1 |
10,4 |
6,5 |
5,5 |
9,2 |
8,4 |
9,0 |
10,5 |
11,4 |
12,4 |
PT20 |
Região Autónoma dos Açores |
2,8 |
4,6 |
5,4 |
3,4 |
3,0 |
: |
4,3 |
5,5 |
6,7 |
6,9 |
11,5 |
PT30 |
Região Autónoma da Madeira |
5,9 |
3,4 |
5,4 |
2,8 |
2,6 |
5,4 |
6,8 |
6,0 |
7,6 |
7,4 |
13,8 |
PT |
Portugalsko |
5,1 |
4,9 |
6,7 |
4,5 |
4,0 |
7,7 |
8,0 |
7,6 |
9,5 |
10,8 |
12,7 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) * |
8,3 |
10,4 |
10,7 |
9,6 |
9,0 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za roky 1990 a 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Z nepochopiteľných dôvodov Eurostat nedáva verejnosti k dispozícii údaje za portugalské regióny úrovne NUTS III za dlhšie časové obdobie než 1999-2007, pričom ani dáta za roky 2006 a 2007 nie sú poskytované úplné[4]. Keď sa napriek tomu na regionálne rozdiely v Portugalsku na tejto úrovni pozrieme, zisťujeme, že rozdiely sa nejavia ako výrazné ani na tejto úrovni regiónov (tab. č. 4).
Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou sa za obdobie dostupných dát (1999-2007) mierne zvýšil z úrovne 7,3 p. b. v roku 1999 na 8,1 p. b. v roku 2007, pričom maximá dosahoval v rokoch 2002 a 2004 na úrovni 9,7 p. b. a minimum na úrovni 6,4 p. b. bolo zaznamenané v roku 2000. V tomto časovom rade však chýbajú dáta za obdobie 2008-2011, kedy na vyšších hierarchických regionálnych úrovniach a v Portugalsku ako celku došlo k rastu nezamestnanosti.
Kým v roku 2005-2007 nebol z celkového počtu 30 porovnávaných regiónov úrovne NUTS III ani jeden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti, v období 1999-2004 bolo takých regiónov identifikovaných od jedného po tri.
Tab. č. 4| PT|: Portugalsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
kód |
región |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
PT111 |
Minho-Lima |
3,6 |
3,2 |
2,9 |
3,6 |
4,6 |
4,6 |
5,0 |
4,9 |
5,4 |
PT112 |
Cávado |
3,3 |
3,4 |
2,8 |
3,8 |
5,2 |
5,6 |
6,5 |
6,7 |
7,3 |
PT113 |
Ave |
5,7 |
5,3 |
4,6 |
5,7 |
8,0 |
9,5 |
11,5 |
11,7 |
11,9 |
PT114 |
Grande Porto |
5,6 |
5,0 |
4,5 |
6,0 |
8,6 |
9,7 |
10,8 |
10,5 |
11,1 |
PT115 |
Tâmega |
3,6 |
3,5 |
3,0 |
4,0 |
5,9 |
7,0 |
8,8 |
9,2 |
9,4 |
PT116 |
Entre Douro e Vouga |
2,2 |
2,0 |
2,0 |
2,8 |
4,3 |
5,0 |
6,3 |
6,6 |
6,3 |
PT117 |
Douro |
5,2 |
5,1 |
4,4 |
5,1 |
6,5 |
7,4 |
7,7 |
7,9 |
8,7 |
PT118 |
Alto Trás-os-Montes |
4,6 |
4,3 |
3,4 |
4,3 |
5,3 |
5,0 |
5,3 |
5,7 |
7,1 |
PT150 |
Algarve |
4,8 |
3,6 |
3,8 |
5,2 |
6,1 |
5,5 |
6,2 |
5,5 |
6,7 |
PT161 |
Baixo Vouga |
2,0 |
1,8 |
2,4 |
3,0 |
3,7 |
4,5 |
5,4 |
5,8 |
5,8 |
PT162 |
Baixo Mondego |
2,5 |
2,4 |
2,9 |
3,1 |
3,9 |
4,6 |
5,5 |
5,8 |
6,0 |
PT163 |
Pinhal Litoral |
1,6 |
1,3 |
1,6 |
1,9 |
2,2 |
2,7 |
3,5 |
3,7 |
3,8 |
PT164 |
Pinhal Interior Norte |
2,1 |
1,8 |
2,3 |
2,3 |
2,8 |
3,5 |
4,3 |
: |
: |
PT165 |
Dão-Lafões |
3,4 |
2,9 |
3,4 |
3,9 |
4,0 |
4,7 |
5,6 |
5,8 |
6,0 |
PT166 |
Pinhal Interior Sul |
2,9 |
2,3 |
2,9 |
3,0 |
2,2 |
2,3 |
2,6 |
: |
: |
PT167 |
Serra da Estrela |
3,2 |
2,8 |
3,4 |
3,9 |
4,3 |
5,8 |
6,7 |
: |
: |
PT168 |
Beira Interior Norte |
1,8 |
1,6 |
2,1 |
2,6 |
2,8 |
3,2 |
3,3 |
: |
: |
PT169 |
Beira Interior Sul |
3,3 |
3,0 |
3,2 |
3,3 |
3,4 |
4,1 |
5,0 |
: |
: |
PT16A |
Cova da Beira |
3,2 |
2,9 |
3,7 |
4,1 |
5,8 |
7,4 |
8,8 |
: |
: |
PT16B |
Oeste |
2,8 |
2,4 |
3,2 |
3,5 |
3,9 |
4,8 |
5,9 |
6,3 |
6,2 |
PT16C |
Médio Tejo |
2,9 |
2,5 |
3,1 |
3,2 |
3,7 |
4,2 |
4,9 |
5,1 |
5,1 |
PT171 |
Grande Lisboa |
5,8 |
5,1 |
4,9 |
6,5 |
7,8 |
7,3 |
8,2 |
8,2 |
8,6 |
PT172 |
Península de Setúbal |
6,9 |
6,2 |
5,8 |
7,5 |
9,2 |
8,5 |
9,7 |
9,2 |
9,6 |
PT181 |
Alentejo Litoral |
8,6 |
6,8 |
8,0 |
7,9 |
7,9 |
8,9 |
8,9 |
: |
: |
PT182 |
Alto Alentejo |
6,2 |
5,3 |
7,0 |
7,1 |
7,6 |
8,7 |
9,3 |
10,5 |
9,4 |
PT183 |
Alentejo Central |
4,9 |
4,1 |
4,7 |
5,7 |
6,1 |
6,9 |
7,6 |
7,9 |
7,4 |
PT184 |
Baixo Alentejo |
8,9 |
7,7 |
10,5 |
11,6 |
11,4 |
12,0 |
11,9 |
11,0 |
10,2 |
PT185 |
Lezíria do Tejo |
5,7 |
4,9 |
6,0 |
6,7 |
8,3 |
8,5 |
8,8 |
8,7 |
8,2 |
PT200 |
Região Autónoma dos Açores |
3,4 |
3,0 |
2,3 |
2,6 |
2,9 |
3,4 |
4,1 |
: |
4,3 |
PT300 |
Região Autónoma da Madeira |
2,8 |
2,6 |
2,5 |
2,5 |
3,4 |
3,0 |
4,5 |
5,4 |
6,8 |
PT |
Portugalsko |
4,5 |
4,0 |
4,0 |
5,0 |
6,3 |
6,7 |
7,6 |
7,7 |
8,0 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
Zdroj: Eurostat, : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii
Zhrnutie za Portugalsko
Medziregionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti v Portugalsku, ktoré patrí medzi hlavných beneficientov regionálnej/kohéznej politiky EÚ z pôvodnej európskej dvanástky, sú aj po vyše dvoch dekádach pumpovania miliárd z eurofondov na prakticky totožnej úrovni. Z nepochopiteľných dôvodov Eurostat nedáva verejnosti k dispozícii údaje za portugalské regióny úrovne NUTS III za dlhšie časové obdobie než 1999-2007. Rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou sa za obdobie dostupných dát (1999-2007) mierne zvýšil z úrovne 7,3 p. b. v roku 1999 na 8,1 p. b. v roku 2007. Nie regionálne rozdiely , ale nezamestnanosť ako taká sa v ostatných rokoch stala problémom väčšiny portugalských regiónov a krajiny ako celku. Nie nalievanie "peňazí zadarmo" z eurofondov a maľovanie si krásneho nového sveta, ale poctivé reformy dlhodobo neudržateľne nastavených verejných systémov na ceste k náprave sú potrebné.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Portugalsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Portugalsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Portugalsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=PT
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF
[3] Ostrovné autonómne oblasti Azory a Madeira tvorili pôvodne jeden región NUTS II, od roku 1992 sa uvádzajú ako samostatné regióny NUTS II. Na úrovni NUTS III došlo k zmene v roku 1998, keď sa časť regiónu Tâmega stala súčasťou regiónu Ave.
[4] Novšie (ba ani staršie) údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database