| RO | Rumunsko

| RO | Rumunsko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

2007

Členská krajina eurozóny od roku:

-

Počet obyvateľov (2011):

21 413 815

Rozloha:

238 391 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

19,7 mld. eur | 914,8 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

5,67%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

4,0 mld. eur

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2007

Rumunsko bolo najprv príjemcom tzv. predvstupovej pomoci. Od roku 2007 má možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať takmer 19,7 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za programovacie obdobie 2007-2013 ročne predstavuje sumu 130,7 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|RO|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Rumunsko

 

Programovacie obdobie

Spolu

2007-2013

2007-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

19 668

19 668

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

130,7

130,7

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

5,67

5,67

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Rumunsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 5,538 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Patrí teda medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo Rumunsko z členstva v EÚ 59 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|RO|: Fiskálna bilancia Rumunska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Rumunsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 4 regióny na úrovni NUTS I, 8 regiónov na úrovni NUTS II a 42 regiónov na úrovni NUTS III.

Rumunsko patrí medzi najmladších členov EÚ, preto vývoj jednotlivých indikátorov možno sledovať a porovnávať v neveľmi dlhodobom časovom rade.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Hoci je Rumunsko jednou z transformujúcich sa postkomunistických členských krajín EÚ s nižšou mierou dosiahnutej životnej úrovne, podľa miery nezamestnanosti sa v období rokov 1999-2011 kontinuálne radí ku krajinám s mierou nezamestnanosti nižšou než je priemer za EÚ ako celok (tab. č. 2). Disparity medzi štyrmi regiónmi úrovne NUTS I boli v sledovanom období nevýrazné, pričom región s najvyššou mierou nezamestnanosti a región s najnižšou mierou nezamestnanosti  boli od seba vzdialené 1,8 p. b. v roku 1999 a rovnako tak to bolo i v roku 2011.

Tab. č. 2|RO|: Rumunsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

RO1

Macroregiunea unu

7,3

7,3

6,6

8,0

6,6

8,0

7,1

7,4

6,3

6,1

8,1

8,5

7,9

RO2

Macroregiunea doi

7,6

7,6

6,7

9,0

7,2

7,8

6,6

7,2

6,5

5,6

6,6

7,1

7,0

RO3

Macroregiunea trei

6,7

7,4

7,4

9,4

8,1

8,8

8,3

7,5

6,6

5,4

6,4

6,8

8,2

RO4

Macroregiunea patru

5,8

6,0

5,5

6,9

6,0

7,7

6,6

6,8

6,3

6,1

6,5

6,9

6,4

RO

Rumunsko

6,9

7,2

6,6

8,4

7,0

8,1

7,2

7,3

6,4

5,8

6,9

7,3

7,4

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Jedným z hlavných indikátorov, prostredníctvom ktorých sa sledujú regionálne rozdiely v EÚ, je miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II (mapa č. 1).

Mapa č. 1|RO|: Regióny Rumunska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Z dát o vývoji miery nezamestnanosti možno v sledovanom období na úrovni NUTS II v Rumunsku identifikovať trend mierneho rastu regionálnych rozdielov (tab. č. 3). Kým v roku 1999 (a tiež v roku 2003) bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na minimálnej úrovni 2,7 p. b., od pristúpenia Rumunska k EÚ osciluje od 4,4 p. b. v roku 2007 po 6,7 p. b. v roku 2009, aktuálny údaj z roku 2011 hovorí o úrovni 5,9 p. b.

Tab. č. 3|RO|: Rumunsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

RO11

Nord-Vest

7,1

7,3

6,6

7,6

6,0

6,5

5,9

5,9

4,3

3,8

5,6

6,8

5,2

RO12

Centru

7,4

7,3

6,6

8,4

7,2

9,6

8,4

9,0

8,5

8,5

10,7

10,5

11,1

RO21

Nord-Est

7,5

6,8

5,9

7,8

6,3

6,2

5,7

5,9

5,0

4,5

6,0

5,8

4,8

RO22

Sud-Est

7,7

8,7

7,9

10,6

8,3

9,9

7,9

9,0

8,5

7,2

7,5

8,8

10,1

RO31

Sud - Muntenia

7,3

7,6

6,8

9,8

7,8

9,6

9,2

9,4

8,2

6,8

8,0

8,3

10,4

RO32

Bucureşti - Ilfov

5,6

7,0

8,5

8,8

8,6

7,6

6,9

4,8

4,1

3,4

4,0

4,6

5,4

RO41

Sud-Vest Oltenia

5,0

5,6

5,5

6,7

6,0

7,5

6,6

7,1

6,8

6,5

6,8

7,5

6,9

RO42

Vest

6,8

6,6

5,6

7,2

5,9

8,0

6,7

6,4

5,6

5,7

6,0

6,0

5,7

RO

Rumunsko

6,9

7,2

6,6

8,4

7,0

8,1

7,2

7,3

6,4

5,8

6,9

7,3

7,4

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Z celkového počtu 8 regiónov je v sledovanom období zväčša žiaden (resp. len jeden) s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti, hoci v roku 2011 boli také regióny tri.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Až keď sa na regionálne rozdiely v Rumunsku pozrieme na úrovni NUTS III, zisťujeme, že rozdiely sú pomerne významné (tab. č. 4.).

Celkové regionálne rozdiely v Rumunsku sledované na úrovni NUTS III v priebehu obdobia 1999-2009[3] mierne vzrástli.  Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou na úrovni 11,9 p. b., v roku 2009 to bolo 14,4 p. b. V sledovanom období boli rozdiely najnižšie v roku 2003 (9,8 p. b.) a najvyššie o rok neskôr (16,0 p. b.). Medziročné skoky a výkyvy sú na úrovni niektorých regiónov každoročnou realitou, čo nasvedčuje, že trh práce v krajine nie je stabilizovaný. 

Z celkového počtu 42 regiónov boli v roku 1999 tri s takou  nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Na konci sledovaného obdobia v roku 2009 ich počet stúpol na päť.

Tab. č. 4|RO|: Rumunsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

kód

región

RO111

Bihor

4,6

4,8

4,6

5,0

4,4

4,6

4,3

3,5

:

:

3,5

RO112

Bistriţa-Năsăud

7,9

7,8

7,2

8,1

6,2

6,1

4,8

4,9

:

4,3

6,6

RO113

Cluj

9,3

9,9

8,6

9,8

6,8

6,7

5,4

5,3

3,5

2,9

4,5

RO114

Maramureş

9,3

9,9

9,4

10,8

8,8

9,8

9,4

10,0

7,4

6,0

8,2

RO115

Satu Mare

3,5

3,1

2,9

4,0

4,3

5,5

4,8

:

:

:

:

RO116

Sălaj

5,5

5,6

4,4

5,0

4,4

6,0

6,6

8,0

6,4

6,3

9,6

RO121

Alba

4,6

4,7

5,1

6,6

5,8

7,0

6,0

5,3

4,4

4,4

5,6

RO122

Braşov

10,1

10,6

9,3

12,8

10,0

14,6

11,9

14,2

13,6

13,5

16,7

RO123

Covasna

6,5

6,0

5,8

8,1

8,3

9,4

7,9

7,2

7,6

7,0

8,7

RO124

Harghita

4,7

5,1

4,5

5,8

4,5

6,1

5,2

5,3

6,6

8,3

12,3

RO125

Mureş

9,9

9,2

7,7

8,8

7,6

10,5

9,6

9,6

8,3

7,6

9,1

RO126

Sibiu

5,5

5,1

4,6

5,7

5,3

7,3

7,6

9,5

8,4

7,7

8,5

RO211

Bacău

6,0

5,6

5,3

6,8

5,1

5,0

4,5

4,8

3,4

2,7

3,3

RO212

Botoşani

6,4

4,9

4,0

5,3

4,8

5,4

4,8

4,7

3,7

3,4

4,6

RO213

Iaşi

7,1

6,0

4,6

5,5

4,1

4,0

3,6

4,3

3,9

4,2

5,6

RO214

Neamţ

9,9

8,5

7,6

12,7

13,5

13,2

11,1

10,3

9,0

8,3

11,0

RO215

Suceava

7,0

7,6

6,6

8,0

5,7

5,4

5,3

5,1

4,3

3,5

4,9

RO216

Vaslui

9,5

8,9

7,8

9,9

7,8

7,8

7,7

8,8

8,0

7,2

9,4

RO221

Brăila

13,1

13,6

10,1

12,2

8,5

11,7

9,3

10,6

9,2

7,3

7,4

RO222

Buzău

7,2

7,4

7,2

9,7

6,7

6,2

5,0

6,7

7,7

7,1

7,7

RO223

Constanţa

9,0

11,5

11,0

15,7

11,8

14,0

10,9

12,9

12,6

11,2

11,4

RO224

Galaţi

7,8

9,0

7,5

8,8

6,8

8,4

7,2

8,0

7,5

6,3

6,6

RO225

Tulcea

6,3

7,2

7,5

12,5

13,1

18,7

14,3

12,8

9,2

:

:

RO226

Vrancea

2,9

2,6

3,1

4,0

3,7

2,7

2,2

:

:

:

:

RO311

Argeş

4,5

4,3

3,3

5,0

4,2

6,0

5,4

5,2

4,0

3,8

4,9

RO312

Călăraşi

3,9

3,5

5,3

10,9

10,9

13,0

12,9

13,0

12,8

11,1

13,5

RO313

Dâmboviţa

8,2

8,5

7,4

10,8

8,8

10,7

10,1

9,7

8,4

7,0

8,3

RO314

Giurgiu

6,8

6,8

5,2

6,1

4,3

4,2

3,7

:

:

:

:

RO315

Ialomiţa

14,8

17,3

15,5

19,9

11,1

10,2

8,4

9,4

8,5

7,0

7,4

RO316

Prahova

11,3

12,0

10,6

15,7

12,1

15,4

15,0

15,2

13,0

10,2

12,3

RO317

Teleorman

4,3

4,3

4,2

5,4

5,0

6,6

7,6

8,1

7,1

5,2

5,4

RO321

Bucureşti

5,8

7,4

8,6

8,8

8,4

7,5

6,8

4,5

3,8

3,1

3,6

RO322

Ilfov

4,2

4,5

7,2

8,8

9,9

8,4

8,6

7,3

:

:

7,9

RO411

Dolj

5,2

5,4

4,9

6,0

4,9

6,5

5,5

6,0

5,3

4,9

5,1

RO412

Gorj

5,8

6,4

6,3

6,9

8,9

13,4

15,3

16,4

15,8

14,5

15,1

RO413

Mehedinţi

3,9

5,0

6,8

10,7

10,0

11,5

9,1

8,4

7,3

6,8

7,4

RO414

Olt

5,4

5,4

4,3

5,4

4,6

5,1

3,4

3,2

2,5

2,6

2,7

RO415

Vâlcea

4,5

6,1

6,6

7,2

5,1

5,1

5,1

7,3

9,9

10,7

11,4

RO421

Arad

5,5

5,9

4,9

6,2

4,9

7,6

6,9

7,8

7,4

8,1

8,6

RO422

Caraş-Severin

8,8

9,2

8,1

11,3

8,8

10,9

8,4

7,6

7,1

6,9

7,6

RO423

Hunedoara

8,0

7,3

6,3

7,8

6,8

9,3

7,9

8,0

7,1

7,8

8,3

RO424

Timiş

5,8

5,2

4,3

5,5

4,6

6,1

4,9

4,0

2,7

2,2

2,3

RO

Rumunsko

6,9

7,2

6,6

8,4

7,0

8,1

7,2

7,3

6,4

5,8

6,9

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Zhrnutie za Rumunsko

Hoci je Rumunsko jednou z transformujúcich sa postkomunistických členských krajín EÚ s nižšou mierou dosiahnutej životnej úrovne, podľa miery nezamestnanosti sa v období rokov 1999-2011 kontinuálne radí ku krajinám s mierou nezamestnanosti nižšou než je priemer za EÚ ako celok.

Celkové regionálne rozdiely v Rumunsku sledované na úrovni NUTS III v priebehu obdobia 1999-2009[4] mierne vzrástli.  Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou na úrovni 11,9 p. b., v roku 2009 to bolo 14,4 p. b.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Rumunsko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Rumunsku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Rumunsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=RO

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database

[4] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database