| SE | Švédsko

| SE | Švédsko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

1995

Členská krajina eurozóny od roku:

-

Počet obyvateľov (2011):

9 113 257

Rozloha:

449 964 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

1,9 mld. eur | 207,8 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

0,54%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

1,8 mld. eur

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku vstupu do EÚ v roku 1995

Švédsko počas troch programovacích období od roku 1995 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať vyše 5,4 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1995-2013 ročne predstavuje sumu 31,3 eur (tab. č. 1).

Tab. č. 1|SE |: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Švédsko

 

Programovacie obdobie

Spolu

1995-1999

2000-2006

2007-2013

1995-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

1 305

2 223

1 891

5 419

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

29,7

36,1

29,7

31,3

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

0,78

0,95

0,54

0,72

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Švédsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 21,457 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Od svojho pristúpenia k EÚ v roku 1995 patrí Švédsko medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ švédskych daňovníkov 175 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|SE|: Fiskálna bilancia Švédska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Švédsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 8 regiónov na úrovni NUTS II a 21 regiónov na úrovni NUTS III. Švédsko patrí medzi krajiny s pomerne stabilným členením, v 90. rokoch sa na úrovni NUTS I nečlenilo na regióny, preto na tejto úrovni nie je možné sledovať disparity v takom dlhodobom časovom rade, ak o na úrovniach NUTS II a III.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Švédsko sa dlhodobo zaraďuje k tým členským krajinám EÚ, ktoré majú podpriemernú mieru nezamestnanosti oproti EÚ ako celku.  Priemerná miera nezamestnanosti v krajine v sledovanom období 1993-2011 najprv poklesla z 8,2% v roku 1993 na 4,8% v roku 2001, aby následne opäť vzrástla až na 8,4% v roku 2011. Disparity na úrovni regiónov NUTS I vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou neboli v sledovanom období výrazné a poklesli z úrovne 4,5 p. b. v roku 1999 na minimum 0,4 p. b. v roku 2007, aby sa následne nepatrne zvýšili na 1,1 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).

Tab. č. 2|SE|: Švédsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

SE1

Östra Sverige

6,0

4,2

4,0

4,5

5,4

6,2

7,3

6,6

6,1

5,9

7,8

8,1

7,1

SE2

Södra Sverige

7,6

5,6

4,9

5,1

5,4

6,4

7,2

7,0

6,1

6,3

8,5

8,4

7,7

SE3

Norra Sverige

10,5

7,6

6,4

6,2

6,8

7,5

8,6

7,9

6,5

6,7

9,1

9,1

8,2

SE

Švédsko

7,6

5,4

4,8

5,1

5,7

6,5

7,5

7,1

6,2

6,2

8,4

8,4

7,5

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Z dát porovnávajúcich vývoj miery nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS II v období 1993-2011 vyplýva, že ani na tejto úrovni (mapa č. 1) nie sú regionálne rozdiely vo Švédsku významné.

Mapa č. 1|SE|: Regióny Švédska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 3,9 p. b., v roku 1999 tento rozdiel dosiahol svoje maximum na 7,6 p. b., s následným obdobím poklesu kulminujúcim na minime v roku 2007 (2,0 p. b.), ku ktorému sa blížil i nepatrný rozdiel evidovaný v roku 2011 na úrovni 2,3 p. b. (tab. č. 3).

Z celkového počtu 8 regiónov bol v sledovanom období zväčša jeden resp. žiaden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|SE|: Švédsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

1993

1997

1999

2000

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

 

SE11

Stockholm

6,7

7,9

3,9

3,2

6,1

5,6

5,2

6,8

7,1

6,5

SE12

Östra Mellansverige

8,2

10,2

8,4

5,5

7,3

6,7

6,9

9,3

9,5

8,0

SE21

Småland med öarna

7,6

8,6

7,4

4,4

5,9

5,1

5,0

8,1

7,7

6,8

SE22

Sydsverige

8,9

11,9

8,7

7,3

8,2

7,1

7,4

8,7

8,6

8,8

SE23

Västsverige

8,0

10,4

7,0

5,1

6,8

5,9

6,1

8,6

8,5

7,2

SE31

Norra Mellansverige

9,5

12,3

11,0

6,7

7,9

6,3

6,6

9,4

8,7

8,5

SE32

Mellersta Norrland

9,4

13,0

8,3

7,6

7,3

6,3

7,1

8,9

10,2

8,2

SE33

Övre Norrland

10,6

13,3

11,5

9,0

8,5

6,8

6,6

8,9

9,2

7,6

SE

Švédsko

8,2

10,4

7,6

5,4

7,1

6,2

6,2

8,4

8,4

7,5

EU

Európska únia (EÚ 27) *

10,4

9,4

9,6

9,0

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Podobne ako na vyšších úrovniach, aj na úrovni NUTS III pozorujeme pokles dlhodobo nevýrazných rozdielov medzi švédskymi regiónmi (tab. č. 4).

Tab. č. 4|SE|: Švédsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

 

rok

1993

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

kód

región

SE110

Stockholms län

6,7

3,9

3,2

3,3

4,0

5,1

5,7

6,7

6,1

5,6

5,2

6,8

SE121

Uppsala län

6,3

:

:

:

:

:

:

:

:

6,3

7,1

7,5

SE122

Södermanlands län

9,1

9,3

5,7

5,3

5,5

5,7

6,6

8,0

6,9

5,3

6,4

8,9

SE123

Östergötlands län

7,9

7,6

4,7

4,4

4,9

5,8

6,7

7,9

7,4

7,4

7,5

9,9

SE124

Örebro län

9,2

8,6

6,4

5,6

5,5

6,1

7,3

8,5

7,7

7,3

6,0

10,9

SE125

Västmanlands län

9,0

:

:

:

:

:

:

:

:

7,2

6,9

9,3

SE211

Jönköpings län

7,3

6,4

3,6

3,5

3,2

3,8

4,6

5,2

5,1

5,1

4,6

7,4

SE212

Kronobergs län

6,2

6,6

4,1

4,2

3,9

4,0

4,7

5,3

5,2

4,1

4,7

8,2

SE213

Kalmar län

9,1

8,9

5,7

5,1

4,4

5,1

6,0

7,1

7,1

5,6

5,6

9,1

SE214

Gotlands län

7,9

9,2

5,1

5,3

5,5

6,0

6,7

7,9

8,2

6,6

:

9,0

SE221

Blekinge län

9,2

7,9

6,3

5,9

6,1

7,2

8,3

9,2

8,9

7,6

5,9

9,2

SE224

Skåne län *

:

8,9

7,4

6,2

6,2

6,7

7,4

8,4

8,1

7,0

7,6

8,6

SE231

Hallands län

7,6

6,2

4,6

4,2

4,7

4,5

5,5

6,4

6,1

5,0

5,3

6,7

SE232

Västra Götalands län **

:

7,1

5,1

4,4

4,9

5,0

6,3

6,9

6,9

6,0

6,3

9,0

SE311

Värmlands län

9,4

10,6

6,2

5,8

5,3

6,1

6,8

7,2

6,5

6,3

6,9

9,5

SE312

Dalarnas län

10,0

10,4

6,4

5,8

5,8

6,6

7,3

8,0

7,6

6,0

6,2

8,5

SE313

Gävleborgs län

9,2

11,8

7,4

7,7

7,7

9,2

9,5

10,9

9,6

6,5

6,7

10,2

SE321

Västernorrlands län

9,3

8,4

7,9

6,8

6,0

5,8

6,9

8,4

7,7

6,5

7,0

9,0

SE322

Jämtlands län

9,7

8,1

7,1

6,5

5,6

5,2

6,2

7,8

6,7

6,1

7,3

8,7

SE331

Västerbottens län

9,4

8,6

6,6

4,6

4,9

5,8

6,7

7,9

7,9

5,8

5,5

8,1

SE332

Norrbottens län

11,8

14,6

11,4

7,5

7,4

7,7

8,7

9,5

9,1

7,8

7,9

9,7

SE

Švédsko

8,2

7,6

5,4

4,8

5,1

5,7

6,5

7,5

7,1

6,2

6,2

8,4

EU

Európska únia (EÚ 27) ***

10,4

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat, * pozn.: v roku 1999 sa zlúčili Malmöhus län a Kristianstads län do novovytvoreného regiónu Skåne län |    ** pozn.: v roku 1999 sa zlúčili Göteborgs och Bohus län, Älvsborgs län a Skaraborgs län do novovytvoreného regiónu Västra Götalands län | *** pozn.: údaj za rok 1993 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,6 p. b., v roku 2009[3] to bolo na úrovni 4,2 p. b.

Z celkového počtu 21 regiónov bolo v sledovanom období zväčša jeden až dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Švédsko

Švédsko patrí podobne ako Fínsko rozlohou medzi veľké krajiny EÚ, no počtom obyvateľov sa radí k tým podpriemerne veľkým krajinám, z čoho vyplýva nízka hustota zaľudnenia rozľahlého územia na pomedzí medzi miernym a studeným klimatickým pásmom. Nezamestnanosť vo Švédsku je dlhodobo podpriemerná vzhľadom na celkovú nezamestnanosť v EÚ. Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,6 p. b., v roku 2009 to bolo na úrovni 4,2 p. b. Medziregionálne rozdiely vo Švédsku sú zanedbateľné na všetkých troch sledovaných úrovniach NUTS. Rovnako nepatrné ako regionálne disparity sú nepatrné a bezvýznamné i zdroje, ktoré zo spoločného rozpočtu EÚ prichádzajú do Švédska na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po odrátaní objemu zdrojov, ktorý sa z rozpočtu EÚ do Švédska vrátil na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Švédsku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=SE   

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF

[3] Novšie údaje Eurostat buď nemá k dispozícii alebo ich nezverejňuje (stav k septembru 2012), viď viac na adrese http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/employment_unemployment_lfs/data/database