Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku vstupu do EÚ v roku 1995

Švédsko počas troch programovacích období od roku 1995 z rozpočtu EÚ postupne dostalo možnosť čerpať vyše 5,4 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie 1995-2013 ročne predstavuje sumu 31,3 eur (tab. č. 1).

Tab. č. 1|SE |: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Švédsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Švédsko počas obdobia členstva zaplatilo do rozpočtu EÚ o 21,457 mld. eur viac, než z rozpočtu získalo. Od svojho pristúpenia k EÚ v roku 1995 patrí Švédsko medzi čistých prispievateľov (graf č. 1). Len v roku 2011 stálo členstvo v EÚ švédskych daňovníkov 175 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|SE|: Fiskálna bilancia Švédska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Švédsko sa podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] člení na 3 regióny na úrovni NUTS I, 8 regiónov na úrovni NUTS II a 21 regiónov na úrovni NUTS III. Švédsko patrí medzi krajiny s pomerne stabilným členením, v 90. rokoch sa na úrovni NUTS I nečlenilo na regióny, preto na tejto úrovni nie je možné sledovať disparity v takom dlhodobom časovom rade, ak o na úrovniach NUTS II a III.

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Švédsko sa dlhodobo zaraďuje k tým členským krajinám EÚ, ktoré majú podpriemernú mieru nezamestnanosti oproti EÚ ako celku.  Priemerná miera nezamestnanosti v krajine v sledovanom období 1993-2011 najprv poklesla z 8,2% v roku 1993 na 4,8% v roku 2001, aby následne opäť vzrástla až na 8,4% v roku 2011. Disparity na úrovni regiónov NUTS I vnímané prostredníctvom rozdielu medzi mierou nezamestnanosti v regióne s najvyššou mierou a v regióne s najnižšou mierou neboli v sledovanom období výrazné a poklesli z úrovne 4,5 p. b. v roku 1999 na minimum 0,4 p. b. v roku 2007, aby sa následne nepatrne zvýšili na 1,1 p. b. v roku 2011 (tab. č. 2).

Tab. č. 2|SE|: Švédsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS I

Zdroj: Eurostat

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Z dát porovnávajúcich vývoj miery nezamestnanosti na úrovni regiónov NUTS II v období 1993-2011 vyplýva, že ani na tejto úrovni (mapa č. 1) nie sú regionálne rozdiely vo Švédsku významné.

Mapa č. 1|SE|: Regióny Švédska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti a regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti na úrovni 3,9 p. b., v roku 1999 tento rozdiel dosiahol svoje maximum na 7,6 p. b., s následným obdobím poklesu kulminujúcim na minime v roku 2007 (2,0 p. b.), ku ktorému sa blížil i nepatrný rozdiel evidovaný v roku 2011 na úrovni 2,3 p. b. (tab. č. 3).

Z celkového počtu 8 regiónov bol v sledovanom období zväčša jeden resp. žiaden s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Tab. č. 3|SE|: Švédsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat, * pozn.: údaj za rok 1993 je za EÚ 12 a údaj za rok 1997 je za EÚ 15

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Podobne ako na vyšších úrovniach, aj na úrovni NUTS III pozorujeme pokles dlhodobo nevýrazných rozdielov medzi švédskymi regiónmi (tab. č. 4).

Tab. č. 4|SE|: Švédsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat, * pozn.: v roku 1999 sa zlúčili Malmöhus län a Kristianstads län do novovytvoreného regiónu Skåne län |    ** pozn.: v roku 1999 sa zlúčili Göteborgs och Bohus län, Älvsborgs län a Skaraborgs län do novovytvoreného regiónu Västra Götalands län | *** pozn.: údaj za rok 1993 je za EÚ 12 | : znamená, že údaj nemá Eurostat k dispozícii

Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,6 p. b., v roku 2009[3] to bolo na úrovni 4,2 p. b.

Z celkového počtu 21 regiónov bolo v sledovanom období zväčša jeden až dva s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Švédsko

Švédsko patrí podobne ako Fínsko rozlohou medzi veľké krajiny EÚ, no počtom obyvateľov sa radí k tým podpriemerne veľkým krajinám, z čoho vyplýva nízka hustota zaľudnenia rozľahlého územia na pomedzí medzi miernym a studeným klimatickým pásmom. Nezamestnanosť vo Švédsku je dlhodobo podpriemerná vzhľadom na celkovú nezamestnanosť v EÚ. Kým v roku 1993 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a jeho protipólom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 5,6 p. b., v roku 2009 to bolo na úrovni 4,2 p. b. Medziregionálne rozdiely vo Švédsku sú zanedbateľné na všetkých troch sledovaných úrovniach NUTS. Rovnako nepatrné ako regionálne disparity sú nepatrné a bezvýznamné i zdroje, ktoré zo spoločného rozpočtu EÚ prichádzajú do Švédska na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ.