Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Slovinsko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 4,6 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 231,5 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|SI|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Slovinsko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Slovinsko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 1,032 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Od vstupu do EÚ patrí medzi čistých príjemcov, s výnimkou rokov 2007-2008 (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 197 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|SI|: Fiskálna bilancia Slovinska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Slovinsko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I. Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa Slovinsko člení na úrovni NUTS II na 2 regióny a na úrovni NUTS III na 12 regiónov. 

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Slovinsko je síce malá krajina (mapa č. 1), avšak spomedzi postkomunistických krajín, ktoré sa stali členskými krajinami EÚ v rokoch 2004 a 2007, patrí medzi tie ekonomicky najvyspelejšie. Slovinsko sa radí ku krajinám s podpriemernou mierou nezamestnanosti vzhľadom k priemeru za EÚ ako celok (tab. č. 2). Kým v roku 2001 bol rozdiel medzi  regiónom s vyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s nižšou mierou nezamestnanosti  úrovne NUTS II na úrovni  2,4 p. b., tak ani v roku 2011 nebol tento rozdiel významný či významne iný (2,2 p. b.).

Tab. č. 2|SI|: Slovinsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Nevýrazné medziregionálne rozdiely identifikujeme v Slovinsku aj na úrovni NUTS III. V roku 2001 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  5,7 p. b., v roku 2004 dosiahol minimum na úrovni 4,3 p. b. a v roku 2009 došlo k nárastu na maximálnu úroveň 6,6 p. b. (tab. č. 3).

Mapa č. 1|SI|: Regióny Slovinska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Tab. č. 3|SI|: Slovinsko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat

V sledovanom období sa v Slovinsku nachádza zväčša len jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá je od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Slovinsko

Hoci Slovinsko je malá krajina, spomedzi postkomunistických členských krajín EÚ patrí medzi tie ekonomicky najvyspelejšie a zároveň v EÚ sa radí ku krajinám s podpriemernou mierou nezamestnanosti. Medziregionálne rozdiely sledované podľa miery nezamestnanosti sú v Slovinsku nevýrazné. V roku 2001 bol na úrovni NUTS III rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  5,7 p. b., v roku 2004 dosiahol minimum (4,3 p. b.) a v roku 2009 došlo k nárastu na maximálnu úroveň 6,6 p. b.