Základné údaje

Programovacie obdobie 2007-2013

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Slovensko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 13,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 244,6 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|SK|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Slovensko

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Slovensko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 3,916 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Od svojho vstupu do EÚ kontinuálne patrí medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 188 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|SK|: Fiskálna bilancia Slovenska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Slovensko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I. Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa na úrovni NUTS II člení Slovensko na 4 regióny (mapa č. 1) a na úrovni NUTS III na 8 regiónov. 

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími mierami nezamestnanosti v EÚ. V sledovanom období 1999-2011 sa len raz dokázala miera nezamestnanosti v krajine dostať pod 10% (rok 2008), kedy sa jediný raz pod 10 p. b. stiahli i rozdiely medzi regiónmi úrovne NUTS II (tab. č. 2).

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  úrovne NUTS II na úrovni  13,9 p. b., tak ani v roku 2011 nebol tento rozdiel významne iný (12,9 p. b.). Maximálne rozdiely boli evidované v roku 2005 (17,8 p. b.) a minimálne v roku 2008 (9,8 p. b.) – teda v roku, kedy bola i celoštátna nezamestnanosť na najnižšej úrovni. V sledovanom období nebol na Slovensku ani jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Celková nezamestnanosť je teda problémom.

Tab. č. 2|SK|: Slovensko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Zdroj: Eurostat

Mapa č. 1|SK|: Regióny Slovenska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Ešte výraznejšie regionálne rozdiely identifikujeme medzi slovenskými regiónmi na úrovni NUTS III, ako je zrejmé i z prezentovaných dát (tab. č. 3).

Tab. č. 3|SK|: Slovensko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Zdroj: Eurostat

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  15,9 p. b., v roku 2005 dosiahol maximum na úrovni 19,4 p. b. a v roku 2009 došlo k poklesu na minimálnu úroveň 14,2 p. b.

V sledovanom období sa na Slovensku nenachádza zväčša žiaden alebo len jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Slovensko

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  15,9 p. b., v roku 2009 sme zaevidovali medzi regiónmi NUTS III rozdiel 14,2 p. b. Ani miliardy z eurofondov, ktoré plynú v rámci realizácie regionálnej/kohéznej politiky EÚ na Slovensko od roku 2004, nemali vplyv na pokles medziregionálnych rozdielov. Regionálne rozdiely sú na Slovensku naďalej pomerne výrazné tak na úrovni NUTS II, ako i na úrovni NUTS III. Dlhodobým hlavným problémom Slovenska totiž nie sú rozdiely v miere regionálnej nezamestnanosti, ale nezamestnanosť samotná. Eurofondy nie sú riešením, tieto "peniaze zadarmo"  prehlbujú v krajine chorobu závislosti na štáte, ktorý sa vďaka nim stáva ešte viac prehnitým korupciou a klientelizmom.

Motivácia aktérov pri realizácii verejnej politiky (ba už i v prípade súkromných projektov) sa neraz neodvíja primárne od toho, čo je najpotrebnejšie urobiť, ale od toho, čo je možné urobiť vďaka nenávratnému finančnému príspevku z eurofondov. Viac než dve dekády po zrútení sa plánovaného hospodárstva socialistického bloku sme navyše vďaka kombinácii socialistickej vlády na Slovensku a socialistickej regionálnej/kohéznej politiky EÚ  svedkami postupného opätovného posilňovania verejného sektora na úkor toho súkromného, posilňovania pozície štátu na úkor slobodnej trhovej výmeny. Eurofondy na Slovensku spôsobujú viac škody než úžitku.