
Základné údaje
Členská krajina od roku: |
2004 |
Členská krajina eurozóny od roku: |
2009 |
Počet obyvateľov (2011): |
5 392 446 |
Rozloha: |
49 035 km2 |
Programovacie obdobie 2007-2013
Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
11,7 mld. eur | 2 145,9 eur na obyvateľa |
Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku: |
3,34% |
Objem zdrojov na národné spolufinancovanie: |
2,0 mld. eur |
Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004
Slovensko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 13,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 244,6 eura (tab. č. 1).
Tab. č. 1|SK|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Slovensko
|
Programovacie obdobie |
Spolu |
|
2004-2006 |
2007-2013 |
2004-2013 |
|
Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur) |
1 620,80 |
11 588 |
13 209 |
V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne) |
100,0 |
306,6 |
244,6 |
Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %) |
0,69 |
3,34 |
2,27 |
Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor
Celková bilancia vo vzťahu k EÚ
Slovensko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 3,916 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Od svojho vstupu do EÚ kontinuálne patrí medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 188 eur na obyvateľa v čistom.[1]
Graf č. 1|SK|: Fiskálna bilancia Slovenska vo vzťahu k EÚ
Zdroj: Money-go-round.eu
NUTS klasifikácia
Slovensko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I. Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa na úrovni NUTS II člení Slovensko na 4 regióny (mapa č. 1) a na úrovni NUTS III na 8 regiónov.
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími mierami nezamestnanosti v EÚ. V sledovanom období 1999-2011 sa len raz dokázala miera nezamestnanosti v krajine dostať pod 10% (rok 2008), kedy sa jediný raz pod 10 p. b. stiahli i rozdiely medzi regiónmi úrovne NUTS II (tab. č. 2).
Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti úrovne NUTS II na úrovni 13,9 p. b., tak ani v roku 2011 nebol tento rozdiel významne iný (12,9 p. b.). Maximálne rozdiely boli evidované v roku 2005 (17,8 p. b.) a minimálne v roku 2008 (9,8 p. b.) – teda v roku, kedy bola i celoštátna nezamestnanosť na najnižšej úrovni. V sledovanom období nebol na Slovensku ani jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Celková nezamestnanosť je teda problémom.
Tab. č. 2|SK|: Slovensko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
2010 |
2011 |
kód |
región |
|||||||||||||
SK01 |
Bratislavský kraj |
7,4 |
7,3 |
8,3 |
8,7 |
7,1 |
8,3 |
5,3 |
4,6 |
4,3 |
3,4 |
4,6 |
6,2 |
5,8 |
SK02 |
Západné Slovensko |
14,2 |
17,7 |
18,6 |
17,5 |
15,9 |
14,3 |
12,5 |
9,8 |
7,8 |
6,4 |
9,9 |
12,7 |
10,7 |
SK03 |
Stredné Slovensko |
18,6 |
20,4 |
20,9 |
21,4 |
20,5 |
22,1 |
19,6 |
16,4 |
15,3 |
13,1 |
14,6 |
16,5 |
15,9 |
SK04 |
Východné Slovensko |
21,3 |
24,0 |
23,9 |
22,2 |
21,8 |
24,2 |
23,1 |
19,1 |
14,9 |
13,2 |
15,9 |
18,5 |
18,7 |
SK |
Slovensko |
16,4 |
18,8 |
19,3 |
18,7 |
17,6 |
18,2 |
16,3 |
13,4 |
11,1 |
9,5 |
12,0 |
14,4 |
13,5 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
9,6 |
9,6 |
Zdroj: Eurostat
Mapa č. 1|SK|: Regióny Slovenska na úrovni NUTS II
Zdroj: DG Regio, Európska komisia
Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III
Ešte výraznejšie regionálne rozdiely identifikujeme medzi slovenskými regiónmi na úrovni NUTS III, ako je zrejmé i z prezentovaných dát (tab. č. 3).
Tab. č. 3|SK|: Slovensko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III
|
rok |
1999 |
2000 |
2001 |
2002 |
2003 |
2004 |
2005 |
2006 |
2007 |
2008 |
2009 |
kód |
región |
|||||||||||
SK010 |
Bratislavský kraj |
7,4 |
7,3 |
8,3 |
8,7 |
7,1 |
8,3 |
5,3 |
4,6 |
4,3 |
3,4 |
4,6 |
SK021 |
Trnavský kraj |
12,5 |
16,6 |
18,1 |
16,2 |
13,3 |
12,6 |
10,5 |
8,8 |
6,5 |
5,9 |
9,1 |
SK022 |
Trenčiansky kraj |
11,5 |
15,1 |
13,6 |
11,4 |
9,2 |
8,6 |
8,1 |
7,1 |
5,7 |
4,5 |
7,2 |
SK023 |
Nitriansky kraj |
17,9 |
21,0 |
23,3 |
23,9 |
23,6 |
20,4 |
17,8 |
13,2 |
10,7 |
8,5 |
13,0 |
SK031 |
Žilinský kraj |
16,0 |
18,7 |
19,1 |
17,4 |
17,2 |
17,5 |
15,3 |
11,9 |
10,3 |
7,8 |
10,6 |
SK032 |
Banskobystrický kraj |
21,2 |
22,1 |
22,6 |
25,4 |
23,9 |
26,7 |
24,0 |
21,1 |
20,4 |
18,5 |
18,8 |
SK041 |
Prešovský kraj |
19,3 |
22,3 |
22,9 |
20,3 |
20,5 |
23,1 |
21,5 |
18,1 |
13,8 |
13,0 |
16,3 |
SK042 |
Košický kraj |
23,3 |
25,7 |
24,9 |
24,2 |
23,1 |
25,4 |
24,7 |
20,3 |
16,0 |
13,4 |
15,5 |
SK |
Slovensko |
16,4 |
18,8 |
19,3 |
18,7 |
17,6 |
18,2 |
16,3 |
13,4 |
11,1 |
9,5 |
12,0 |
EU |
Európska únia (EÚ 27) |
9,6 |
9,0 |
8,4 |
9,0 |
9,1 |
9,2 |
8,9 |
8,2 |
7,2 |
7,0 |
8,9 |
Zdroj: Eurostat
V roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 15,9 p. b., v roku 2005 dosiahol maximum na úrovni 19,4 p. b. a v roku 2009 došlo k poklesu na minimálnu úroveň 14,2 p. b.
V sledovanom období sa na Slovensku nenachádza zväčša žiaden alebo len jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti.
Zhrnutie za Slovensko
V roku 1999 bol rozdiel medzi regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti na úrovni 15,9 p. b., v roku 2009 sme zaevidovali medzi regiónmi NUTS III rozdiel 14,2 p. b. Ani miliardy z eurofondov, ktoré plynú v rámci realizácie regionálnej/kohéznej politiky EÚ na Slovensko od roku 2004, nemali vplyv na pokles medziregionálnych rozdielov. Regionálne rozdiely sú na Slovensku naďalej pomerne výrazné tak na úrovni NUTS II, ako i na úrovni NUTS III. Dlhodobým hlavným problémom Slovenska totiž nie sú rozdiely v miere regionálnej nezamestnanosti, ale nezamestnanosť samotná. Eurofondy nie sú riešením, tieto "peniaze zadarmo" prehlbujú v krajine chorobu závislosti na štáte, ktorý sa vďaka nim stáva ešte viac prehnitým korupciou a klientelizmom.
Motivácia aktérov pri realizácii verejnej politiky (ba už i v prípade súkromných projektov) sa neraz neodvíja primárne od toho, čo je najpotrebnejšie urobiť, ale od toho, čo je možné urobiť vďaka nenávratnému finančnému príspevku z eurofondov. Viac než dve dekády po zrútení sa plánovaného hospodárstva socialistického bloku sme navyše vďaka kombinácii socialistickej vlády na Slovensku a socialistickej regionálnej/kohéznej politiky EÚ svedkami postupného opätovného posilňovania verejného sektora na úkor toho súkromného, posilňovania pozície štátu na úkor slobodnej trhovej výmeny. Eurofondy na Slovensku spôsobujú viac škody než úžitku.
[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Slovensko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Slovensku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Slovensku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=SK
[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF