| SK | Slovensko

| SK | Slovensko

Základné údaje

Členská krajina od roku:

2004

Členská krajina eurozóny od roku:

2009

Počet obyvateľov (2011):

5 392 446

Rozloha:

49 035 km2

Programovacie obdobie 2007-2013

Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

11,7 mld. eur | 2 145,9 eur na obyvateľa

Podiel z celkového rozpočtu EÚ na regionálnu politiku:

3,34%

Objem zdrojov na národné spolufinancovanie:

2,0 mld. eur

Bilancia zdrojov získaných z rozpočtu EÚ na regionálnu politiku od vstupu do EÚ v roku 2004

Slovensko dosiaľ dostalo možnosť z rozpočtu EÚ postupne vyčerpať 13,2 mld. eur na realizáciu regionálnej/kohéznej politiky EÚ na svojom území, čo v prepočte na obyvateľa za obdobie rokov 2004-2013 ročne predstavuje sumu 244,6 eura (tab. č. 1).

Tab. č. 1|SK|: Objem zdrojov z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku vyčlenených pre Slovensko

 

Programovacie obdobie

Spolu

2004-2006

2007-2013

2004-2013

Celkové zdroje pre krajinu (v mil. eur)

1 620,80

11 588

13 209

V prepočte na obyvateľa krajiny (v eur na obyv. ročne)

100,0

306,6

244,6

Podiel z rozpočtu EÚ na regionálnu/kohéznu politiku (v %)

0,69

3,34

2,27

Zdroj: DG Regio, Európska komisia, prepočty autor

Celková bilancia vo vzťahu k EÚ

Slovensko počas obdobia svojho krátkeho členstva získalo z rozpočtu EÚ o 3,916 mld. eur viac, než do spoločného rozpočtu muselo poslať. Od svojho vstupu do EÚ kontinuálne patrí medzi čistých príjemcov (graf č. 1). V roku 2011 získalo z členstva v EÚ 188 eur na obyvateľa v čistom.[1]

Graf č. 1|SK|: Fiskálna bilancia Slovenska vo vzťahu k EÚ

Zdroj: Money-go-round.eu

NUTS klasifikácia

Slovensko patrí medzi menšie krajiny EÚ tak podľa rozlohy, ako i podľa počtu obyvateľov. Z toho dôvodu sa nečlení na regióny na úrovni NUTS I. Podľa aktuálne platného členenia (tzv. NUTS 2010 platné od 1. januára 2012)[2] sa na úrovni NUTS II člení Slovensko na 4 regióny (mapa č. 1) a na úrovni NUTS III na 8 regiónov. 

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS II

Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššími mierami nezamestnanosti v EÚ. V sledovanom období 1999-2011 sa len raz dokázala miera nezamestnanosti v krajine dostať pod 10% (rok 2008), kedy sa jediný raz pod 10 p. b. stiahli i rozdiely medzi regiónmi úrovne NUTS II (tab. č. 2).

Kým v roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  úrovne NUTS II na úrovni  13,9 p. b., tak ani v roku 2011 nebol tento rozdiel významne iný (12,9 p. b.). Maximálne rozdiely boli evidované v roku 2005 (17,8 p. b.) a minimálne v roku 2008 (9,8 p. b.) – teda v roku, kedy bola i celoštátna nezamestnanosť na najnižšej úrovni. V sledovanom období nebol na Slovensku ani jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti. Celková nezamestnanosť je teda problémom.

Tab. č. 2|SK|: Slovensko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS II

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

2010

2011

kód

región

SK01

Bratislavský kraj

7,4

7,3

8,3

8,7

7,1

8,3

5,3

4,6

4,3

3,4

4,6

6,2

5,8

SK02

Západné Slovensko

14,2

17,7

18,6

17,5

15,9

14,3

12,5

9,8

7,8

6,4

9,9

12,7

10,7

SK03

Stredné Slovensko

18,6

20,4

20,9

21,4

20,5

22,1

19,6

16,4

15,3

13,1

14,6

16,5

15,9

SK04

Východné Slovensko

21,3

24,0

23,9

22,2

21,8

24,2

23,1

19,1

14,9

13,2

15,9

18,5

18,7

SK

Slovensko

16,4

18,8

19,3

18,7

17,6

18,2

16,3

13,4

11,1

9,5

12,0

14,4

13,5

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

9,6

9,6

Zdroj: Eurostat

Mapa č. 1|SK|: Regióny Slovenska na úrovni NUTS II

Zdroj: DG Regio, Európska komisia

Regionálne rozdiely podľa miery nezamestnanosti na úrovni NUTS III

Ešte výraznejšie regionálne rozdiely identifikujeme medzi slovenskými regiónmi na úrovni NUTS III, ako je zrejmé i z prezentovaných dát (tab. č. 3).

Tab. č. 3|SK|: Slovensko: Miera nezamestnanosti na úrovni NUTS III

 

rok

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

2006

2007

2008

2009

kód

región

SK010

Bratislavský kraj

7,4

7,3

8,3

8,7

7,1

8,3

5,3

4,6

4,3

3,4

4,6

SK021

Trnavský kraj

12,5

16,6

18,1

16,2

13,3

12,6

10,5

8,8

6,5

5,9

9,1

SK022

Trenčiansky kraj

11,5

15,1

13,6

11,4

9,2

8,6

8,1

7,1

5,7

4,5

7,2

SK023

Nitriansky kraj

17,9

21,0

23,3

23,9

23,6

20,4

17,8

13,2

10,7

8,5

13,0

SK031

Žilinský kraj

16,0

18,7

19,1

17,4

17,2

17,5

15,3

11,9

10,3

7,8

10,6

SK032

Banskobystrický kraj

21,2

22,1

22,6

25,4

23,9

26,7

24,0

21,1

20,4

18,5

18,8

SK041

Prešovský kraj

19,3

22,3

22,9

20,3

20,5

23,1

21,5

18,1

13,8

13,0

16,3

SK042

Košický kraj

23,3

25,7

24,9

24,2

23,1

25,4

24,7

20,3

16,0

13,4

15,5

SK

Slovensko

16,4

18,8

19,3

18,7

17,6

18,2

16,3

13,4

11,1

9,5

12,0

EU

Európska únia (EÚ 27)

9,6

9,0

8,4

9,0

9,1

9,2

8,9

8,2

7,2

7,0

8,9

Zdroj: Eurostat

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  15,9 p. b., v roku 2005 dosiahol maximum na úrovni 19,4 p. b. a v roku 2009 došlo k poklesu na minimálnu úroveň 14,2 p. b.

V sledovanom období sa na Slovensku nenachádza zväčša žiaden alebo len jeden región s takou nadpriemernou mierou nezamestnanosti, ktorá by bola od priemeru viac vzdialená, než je na opačnej strane od priemeru vzdialený región s najnižšou mierou nezamestnanosti.

Zhrnutie za Slovensko

V roku 1999 bol rozdiel medzi  regiónom s najvyššou mierou nezamestnanosti a regiónom s najnižšou mierou nezamestnanosti  na úrovni  15,9 p. b., v roku 2009 sme zaevidovali medzi regiónmi NUTS III rozdiel 14,2 p. b. Ani miliardy z eurofondov, ktoré plynú v rámci realizácie regionálnej/kohéznej politiky EÚ na Slovensko od roku 2004, nemali vplyv na pokles medziregionálnych rozdielov. Regionálne rozdiely sú na Slovensku naďalej pomerne výrazné tak na úrovni NUTS II, ako i na úrovni NUTS III. Dlhodobým hlavným problémom Slovenska totiž nie sú rozdiely v miere regionálnej nezamestnanosti, ale nezamestnanosť samotná. Eurofondy nie sú riešením, tieto "peniaze zadarmo"  prehlbujú v krajine chorobu závislosti na štáte, ktorý sa vďaka nim stáva ešte viac prehnitým korupciou a klientelizmom.

Motivácia aktérov pri realizácii verejnej politiky (ba už i v prípade súkromných projektov) sa neraz neodvíja primárne od toho, čo je najpotrebnejšie urobiť, ale od toho, čo je možné urobiť vďaka nenávratnému finančnému príspevku z eurofondov. Viac než dve dekády po zrútení sa plánovaného hospodárstva socialistického bloku sme navyše vďaka kombinácii socialistickej vlády na Slovensku a socialistickej regionálnej/kohéznej politiky EÚ  svedkami postupného opätovného posilňovania verejného sektora na úkor toho súkromného, posilňovania pozície štátu na úkor slobodnej trhovej výmeny. Eurofondy na Slovensku spôsobujú viac škody než úžitku.



[1] Tento prepočet na obyvateľa je už po zarátaní objemu zdrojov, ktorý do rozpočtu EÚ Slovensko poslalo, ako i zarátaní objemu zdrojov, ktoré Slovensku boli z rozpočtu EÚ transferované na financovanie európskych politík, vrátane regionálnej resp. kohéznej politiky. Nezahŕňa však v sebe ďalšie súvisiace náklady, ktoré krajina s realizáciou európskych politík má, ako sú administratívne náklady, národné spolufinancovanie projektov z eurofondov či vplyvy európskych regulácií na náklady výrobcov resp. výdavky spotrebiteľov. Viac o zdrojových dátach o Slovensku publikovaných Petrom Machom v rámci projektu Money-go-round.eu je dostupné na adrese http://www.money-go-round.eu/Country.aspx?id=SK    

[2] Nariadenie Komisie (EÚ) č. 31/2011 zo 17. januára 2011 dostupné na adrese http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:013:0003:0054:EN:PDF